RUSKO NECHCE VOJNU!

Igor B. Bratčikov: Straty, ktoré naša krajina utrpela počas vojnových rokov, sú nevyčísliteľné. V roku 1941 žilo v ZSSR 195 miliónov ľudí. V roku 1946 – 170 miliónov. Celkový počet obyvateľov krajín oslobodených Červenou armádou presiahol 120 miliónov v šestnástich v súčasnosti nezávislých krajinách Európy.

Foto TASR/AP
Dátum 22.06.2021

Nedávno celý svet oslávil 76. výročie víťazstva nad nacizmom. Ale aj preto, že sa aj teraz stretáme s pokusmi o skresľovanie dejín druhej svetovej vojny v záujme určitých politických cieľov, vidíme vôľu predstaviť našu vlasť – Rusko – ako veľmoc, ktorej neodmysliteľnou súčasťou je agresivita a militarizmus. Miera rusofóbie v mainstreamových masmédiách Západu prekračuje únosnú mieru. Bez akýchkoľvek výčitiek svedomia Rusko posúvajú na rovnakú úroveň s hitlerovským Nemeckom.

Na úvod by som chcel citovať niekoľko riadkov z básne jedného z najväčších ruských básnikov 20. storočia, Jevgenija Jevtušenka, Či chcú Rusi vojnu...

 

Spýtajte sa tých vojakov,

čo ležia pod brezami,

a nech vám povedia ich synovia,

či chcú Rusi vojnu.

Patrím do generácie „synov“: bojoval starý otec, aj otec; v bojoch pri Charkove bez stopy zmizol môj strýko, na ktorého počesť som dostal meno. Takže na otázku, „Či chcú Rusi vojnu“, budem musieť odpovedať aj ja.

Čierna stránka histórie

Pred 80 rokmi, 22. júna 1941, zaútočilo Nemecko na Sovietsky zväz. Tento deň bol a zostáva pre nás jedným z najtragickejších a najbolestnejších. Ale od toho dňa sa začala cesta k nášmu víťazstvu, k porážke nacizmu a jeho stúpencov v Európe a vo svete.

Chcel by som však pripomenúť, že v roku 1941 zaútočilo na ZSSR nielen hitlerovské Nemecko, ale aj štáty, ktoré mu prisahali vernosť a ktorých vojaci stáli pod zástavou agresora. Maďarské, fínske, chorvátske, rumunské, talianske, španielske a slovenské vojenské jednotky prekročili hranice Sovietskeho zväzu spolu s Wehrmachtom. Na „križiackej výprave“ proti ZSSR sa zúčastnilo až 1,5 milióna dobrovoľníkov, ktorí bojovali vo Wehrmachte a Waffen-SS. Boli to zástupcovia Dánska, Francúzska, Lotyšska, Litvy, Estónska, Belgicka, Luxemburska, Holandska...

Rovnako ako vo vojne v roku 1812 s Napoleonom, agresor zmobilizoval sily takmer celého kontinentu proti Rusku. Pre vojnovú mašinériu ríše pravidelne pracoval priemysel takmer celej Európy. Armády, ktoré vtrhli do našej krajiny, boli vyzbrojené francúzskymi a českými tankmi a ťažkými zbraňami, ktoré strieľali nábojmi, odlievanými aj zo švédskej železnej rudy. Bombardovanie pokojných miest a dedín prebiehalo cez optické zameriavače, zhotovované, okrem iných krajín, aj vo Švajčiarsku. V príslušných krajinách si dnes neradi pripomínajú túto čiernu stránku svojej histórie.

Cieľ útoku Nemecka na ZSSR bol vyhlásený okamžite – zotrieť našu krajinu z mapy sveta, zotročiť alebo zničiť národy, ktoré ju obývajú. A tento cieľ sa začal dôsledne napĺňať od prvých dní agresie. Straty, ktoré naša krajina utrpela počas vojnových rokov, sú nevyčísliteľné. V roku 1941 žilo v ZSSR 195 miliónov ľudí. V roku 1946 – 170 miliónov. Keby nebolo vojny, bolo by nás v roku 1945 210 miliónov. Z vyše 26,5 milióna zahynulo 8,7 milióna ľudí priamo na bojiskách, viac ako 18 miliónov tvoria civilisti usmrtení útočníkmi a vojnoví zajatci, umučení v táboroch. Strašná „štatistika“!

Pamiatky v ruinách

Nacisti úplne zničili 1 710 miest a spálili 70-tisíc dedín. Po oslobodení zostalo vo Veľkom Novgorode, kolíske ruskej kultúry a štátnosti, iba 54 civilistov a z 2 346 obytných budov sa zachovalo len 40. Novgorodský Kremeľ a jedinečné stredoveké chrámy – pamiatky svetového významu, ako aj paláce predmestí Petrohradu ležali v ruinách a ich obnova trvala desiatky povojnových rokov. Stovky múzeí, kúrií, kostolov boli zničené a vyplienené. Mesto Sevastopol, ktoré osem mesiacov odolávalo nepriateľom, bolo zničené ešte väčšmi ako Stalingrad. Počas ostreľovania naň Nemci zhodili viac ako 40-tisíc ton TNT – to je dvakrát viac ako počas amerického jadrového bombardovania japonskej Hirošimy. Popremýšľajte nad týmito číslami!

Obrovské straty utrpelo naše hospodárstvo. Nedali sme však náš priemysel okupantom. Keď sme ustupovali, evakuovali sme, čo sa dalo, a zničili, čo nebolo možné premiestniť do tyla. Spaľovalo sa obilie, všetky zvyšné zásoby potravín, dobytok ľudia zahnali preč alebo zlikvidovali. Väčšinu výrobných zariadení na Urale a Sibíri sme museli zakladať úplne od začiatku.

Pokiaľ ide o vojensko-priemyselné kapacity na začiatku vojny a v jej prvom roku, boli sme na tom oveľa horšie ako Nemecko, pre ktoré pracovali celé nepoškodené podniky okupovanej Európy. Stojí za zmienku, že na okupovanom území ZSSR boli z 32-tisíc podnikov, ktoré tam existovali do začiatku agresie, Nemci schopní spustiť iba 200.

Prežili sme to!

Jednou z najťažších tragédií Veľkej vlasteneckej vojny bola blokáda Leningradu, počas ktorej zomrelo od hladu viac ako 800-tisíc civilistov – čo bolo viac ako straty USA a Veľkej Británie na všetkých frontoch počas celej druhej svetovej vojny. V obkľúčenom meste bola denná dávka chleba pre robotníkov iba 250 gramov a pre deti a dôchodcov – polovica. Okrem tohto kúska chleba však nebolo čo jesť! Ale ani v týchto podmienkach sa v Leningrade práca podnikov nezastavila a ich výrobky okamžite išli na front.

Prežili sme to! A v roku 1944 sa Červená armáda dostala až k hraniciam Sovietskeho zväzu, čím sa začalo oslobodzovanie zvyšku Európy, ktoré sa skončilo víťazným májom 1945.

Ako napísal v Jevgenij Jevtušenko v už spomínanej básni:

(...) Nielen pre svoju krajinu

Hynuli vojaci v tú vojnu, 

Ale aby, že ľudia na celej Zemi

V noci pokojne spať mohli.

(...)

Pripomínam, že celkový počet obyvateľov krajín oslobodených Červenou armádou presiahol 120 miliónov v šestnástich v súčasnosti nezávislých krajinách Európy. Červená armáda sa spolu so spojencami podieľala na oslobodení ďalších šiestich krajín. Mimo Sovietskeho zväzu v rokoch 1944 – 1945 položilo životy viac ako milión našich vojakov a dôstojníkov.

Každá krajina má svoju vlastnú históriu a svoj pohľad na ňu. V niektorých krajinách dnes hovoria, že príchod sovietskych vojakov nebol vôbec oslobodením. V tejto súvislosti pripomeňme, že v koncentračnom tábore Osvienčim, oslobodenom Červenou armádou 27. januára 1945, vraždenie židov, Slovanov a osôb iných národností neprestalo až do posledného dňa. Zastavil by sa tento konvejer smrti, keby sovietska armáda neprišla do zotročenej Európy? Neopakovali by sa tragédie slovenských dedín Kalište, Kľak alebo Ostrý Grúň, ktoré spolu s ich obyvateľmi spálili a zlikvidovali nacisti?

Triumf humanizmu

Pri oslobodzovaní európskych miest si sovietski vojaci dobre pamätali, čo zažívali ich rodiny, príbuzní a priatelia, ktorí zostali na okupovanom území Sovietskeho zväzu a ktorí nemali ani strechu nad hlavou, ani možnosť nachovať či obliecť svoje deti. Len jeden príklad: po skončení bojov o Prahu sovietske velenie okamžite prijalo opatrenia na obnovenie normálneho života v meste, pričom hneď pridelilo 50 ton múky, 100 ton zemiakov, 10 ton rôznych obilnín, čaju, cukru, masti, priniesli sadivo a krmivo do krajiny. V prvých dňoch po oslobodení sa každému obyvateľovi mesta prideľovalo 550 gramov chleba denne, úradníci dostávali 400, deti 300. Nezabudlo sa ani na pracovníkov kultúry, vedy, techniky a umenia, lekárov, duchovných, pacientov v nemocnici. Porovnajte tieto údaje s obkľúčeným Leningradom.

Sovietske velenie, ktoré viedlo krvavé boje proti nacistom po celej dĺžke európskeho frontu, urobilo všetko pre to, aby podporilo Slovenské národné povstanie. Hrdinstvo slovenských partizánov a ich spolubojovníkov zachránilo časť Slovenska a stalo sa dôležitou etapou na ceste k úplnej porážke nacistického Nemecka.

Pred 76 rokmi dosiahli štáty protihitlerovskej koalície, ktoré sa nazvali Organizáciou spojených národov (OSN), historické víťazstvo nad nacizmom. Triumf ideálov humanizmu nad mizantropickou ideológiou národného socializmu, potvrdený verdiktom Norimberského tribunálu, vytvoril podmienky na vznik OSN, formovanie globálneho systému medzinárodnej bezpečnosti a vznik hlavných dokumentov v oblasti ľudských práv.

Snahy o falšovanie histórie

Zdalo by sa, že hrôzy implementácie teórie rasovej a národnej nadradenosti a totálneho pošliapania ľudskej osobnosti, to, proti čomu sa stavajú všetky náboženstvá sveta s jednotným chápaním dobra a zla, ktoré robí človeka človekom, mali vyvinúť silnú imunitu proti akýmkoľvek pokusom o ospravedlnenie alebo zmiernenie zločinov fašizmu a nacizmu. Namiesto toho však dnes stojíme pred snahou o sfalšovanie a prepisovanie histórie v prospech oportunistických geopolitických úvah. Ba čo viac, v niektorých krajinách sa glorifikácia nacistických kolaborantov a stúpencov stala súčasťou štátnej politiky. Ako inak si možno vysvetliť vyhlásenú vojnu pamätníkom na počesť hrdinských vojakov, ktorí porazili fašizmus, každoročné pochody na počesť „svojich“ mužov SS, fakľové sprievody nacionalistov, ktoré tak zreteľne pripomínajú nacistické Nemecko? Ako možno pochopiť premenovanie ulíc a odhaľovanie pamätníkov na počesť tých, ktorí bojovali proti protihitlerovskej koalícii alebo spolupracovali s nacistami, ktorí páchali vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti? To všetko môže len vyvolať medzi mládežou rast ultranacionalizmu, neonacizmu, xenofóbie a antisemitizmu. A toto sa, žiaľ, deje v našej blízkosti.

Neopakujme chyby z minulosti

Rusko a jeho spojenci každoročne na Valnom zhromaždení OSN predkladajú rezolúciu s názvom Boj proti glorifikácii nacizmu, neonacizmu a iným praktikám, ktoré prispievajú k eskalácii moderných foriem rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej neznášanlivosti. Jej text vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcimi pokusmi o znesvätenie alebo zničenie pamiatok postavených na počesť tých, ktorí počas druhej svetovej vojny bojovali proti nacizmu.

Dokument tiež vyjadruje vážne znepokojenie nad pokusmi na legislatívnej úrovni zakázať symboly spojené s víťazstvom nad nacizmom, odsudzuje propagandu rasizmu, diskriminácie, nenávisti a násilia na základe etnického pôvodu alebo náboženského vyznania.

Bohužiaľ, dva štáty každý rok hlasujú proti tomuto uzneseniu. Jedným zo štátov najviac postihnutých nacistickým vpádom, ktorý dal meno jednému z frontov, ktoré oslobodzovali Bratislavu, je Ukrajina. Druhým sú USA, ktoré boli naším spojencom v protihitlerovskej koalícii. Krajiny EÚ sa „disciplinovane“ zdržiavajú hlasovania.

Našou úlohou je preto uchovať skutočnú historickú pamäť. Bez toho si nemožno predstaviť moderný svet a mierovú politiku. Sme radi, že národy Ruska a Slovenska poznajú rovnakú pravdu o druhej svetovej vojne. Sme vďační vedeniu krajiny, miestnym orgánom, Slovenskému zväzu protifašistických bojovníkov a všetkým občanom Slovenska za dôstojnú starostlivosť a úctu k hrobom 63 517 vojakov Červenej armády, ktorí zahynuli za oslobodenie Slovenska. Iba nezabúdanie na naše spoločné boje a boj za slobodu môže dať spoločnosti záruku proti opakovaniu chýb a zločinov z minulosti. Zabúdanie na obete našich národov v boji proti fašizmu je najväčšou zradou padlých.

A na konci opäť riadky z Jevtušenkovej básne:

(…)

Áno, vieme bojovať

Ale my nechceme

Aby vojaci znova padli v boji

Na svoju rodnú zem.

Spýtate sa matiek

Spýtajte sa mojej ženy

A potom musíte pochopiť

Či chcú Rusi vojnu!

(…)

Výber zo záznamu prejavu veľvyslanca Ruska na Slovensku I. B. Bratčikova, ktorý zaznel na online stretnutí Neformálneho ekonomického klubu.

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.

DISKUTUJÚCIM: Zapojiť sa do diskusie môžete len po registrácii a prihlásení sa do svojho účtu.


UPOZORNENIE: Vážení diskutujúci, podľa platných zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť IP adresu, e-mail, vaše príspevky a pod. v prípade, že tieto príspevky v diskusnom fóre budú porušovať zákon. V tejto súvislosti vás prosíme, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Medzi také príspevky patria komentáre rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Za každý zverejnený príspevok nesie zodpovednosť diskutujúci, nie vydavateľ či prevádzkovateľ Extra plus.