SAMOSTATNÝ NÁJAZD ANDREJA DANKA

Pracovnou cestou do Ruskej federácie predseda NR SR spravil za svoju nedlhú politickú kariéru prvý správny krok. Andrej Danko sa dokonca stal historicky prvým slovenským politikom, ktorý vystúpil pred plénom ruskej Štátnej dumy. Svoj prejav začal úvodnými slovami v ruštine a potom pokračoval v slovenčine. Okrem iného v ňom povedal, že napriek zložitej medzinárodnopolitickej situácii Slovensko vníma Ruskú federáciu ako mimoriadne významného partnera. „Musíme stavať na tom, čo nás spája, bez ideologických bariér,“ povedal s dodatkom, že v súčasnom svete prevláda negativizmus. Ruským poslancom pripomenul, že parlamenty oboch krajín vytvoria spoločnú komisiu zameranú na prehlbovanie hospodárskych vzťahov: „Rusko predstavuje pre Slovensko jedného z najdôležitejších obchodných partnerov a hospodárska spolupráca je dlhodobou prioritou našich vzťahov.“ V prejave ďalej ocenil konkrétne kroky v posilnení spolupráce v oblasti vzdelávania. Dotýkať sa to bude posilnenia výučby ruštiny na Slovensku a slovenčiny v Rusku aj rozšírenia možností výmenných pobytov študentov. Na rozdiel od jeho vystúpení na domácej politickej scéne možno jeho slová na pôde Štátnej dumy hodnotiť pozitívne. Patrične to ocenili aj renomované ruské médiá. Niečo iné si tradične myslí proamerický mainstream na Slovensku, ktorý predsedovi parlamentu naložil viac ako pri jeho povestnom bozkávaní kapitánskych výložiek. Na Dankov samostatný nájazd na ruskú bránku zareagoval minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, podľa ktorého mal líder SNS svoj prejav s ním konzultovať. Má to Lajčák z vlastnej hlavy alebo si opätovne nechal poradiť Georgeom Sorosom, Catherine Ashtonovou či Hillary Clintonovou? Šéf zákonodarného zboru vyjadrenie bosa „slovenskej“ diplomacie považuje za nehorázne komentovanie a nevidí dôvod, prečo by sa mal pri svojich prejavoch radiť práve s ním. Lajčákova kritika je o to paradoxnejšia, že európsky a americký guvernér v jednej osobe vyštudoval diplomaciu na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov. Slovanská vzájomnosť je Lajčákovi cudzia, svedčí o tom aj fakt, že v Srbsku ho považujú za mimoriadne neobľúbeného politika, ktorý sa za čias svojho pôsobenia na Balkáne správal arogantne ako protektor na okupovanom území. Zemepis zrejme nepatril k jeho obľúbeným predmetom, inak by vedel, že svet má štyri svetové strany, nielen Západ. Zhodnotenie Dankovej oficiálnej návštevy Ruskej federácie zaklincoval predseda Zahraničného výboru NR SR František Šebej (ktorému je na vracanie pri pohľade na slovenský znak) vyhlásením, že Dankov prejav v ruskej dume bol celý mimo línie našej zahraničnej politiky a jeho samotná návšteva Ruska bola chyba. On sám je presvedčený, že Dankov prejav neslúžil slovenskej zahraničnej politike. A akej politike slúži František Šebej? Prečo ho tak znepokojuje Rusko? Andrej Danko by v návale eufórie z uznania, akého sa mu ušlo v Ruskej federácii, nemal zabúdať, že každá príležitosť trvá iba istý čas. Svojho času mal ťah na ruskú bránku aj Robert Fico, no dnes je verejné tajomstvo, že o svoju pozíciu prišiel, lebo zradil. V Rusku sa zrada neodpúšťa. A práve s tou má Andrej Danko bohaté skúsenosti. Na politickej šachovnici však hrať nevie (možno by sa mohol podučiť u šachového veľmajstra Anatolija Karpova, dnes poslanca Štátnej dumy, ktorého do Bratislavy pozval na vianočný šachový turnaj). Rusi na rozdiel od neho sa vedia na nej pohybovať veľmi sofistikovane, ťahajú figúrkami, ktoré sú momentálne na trhu. A takou je dnes Andrej Danko.