SANKČNÝ FOLKLÓR WASHINGTONU

Spojené štáty presadzujú vlastnú víziu dodržiavania a nastoľovania práva kdekoľvek na Zemi

Foto REDAKCIA
Dátum 30.08.2017

Ak sa dnes hovorí o nových vojnách, najmä hybridnej, možno ako špecifický prípad uviesť sankčnú vojnu. Sankcie sú prioritne právny nástroj. Vo všeobecnosti ide o opatrenie, ktoré má zaistiť alebo vynútiť dodržiavanie práva. Považujú sa za súčasť medzinárodného práva, ale majú aj politické a ekonomické súvislosti. V súčasných medzinárodných vzťahoch sa stretávame s tromi oblasťami sankcií. Ide o sankcie OSN, sankcie iných medzinárodných organizácií, najmä ekonomických a politických, a sankcie jednotlivých štátov.

Svetový žandár

Po rozpade bipolarity sa v USA zvýšila záľuba trestať sankciami štáty, ktoré sa im znepáčili a chcú ich ako svetový žandár donútiť, aby konali podľa ich predstáv. Washington bez rozpakov presadzuje vlastnú víziu dodržiavania a nastoľovania práva kdekoľvek na svete. Na Valnom zhromaždení OSN v októbri 2016 bola už dvadsiaty piaty raz prijatá rezolúcia, ktorá odsudzuje ekonomické embargo USA proti Kube, uplatňované od roku 1960. Washington si však z toho nič nerobí.

Do roku 1990 sa v OSN sankcie vyhlásili len dvakrát. Bolo to proti Južnej Rodézii a Juhoafrickej republike. Ich príčinou bol rasizmus vládnucich režimov. Po roku 1990 sa sankcie začali uplatňovať častejšie. Bolo to proti Iraku, Juhoslávii, Somálsku, Líbyi, Libérii, Haiti, Angole, Rwande, Sierra Leone, Afganistanu, Eritrei, Etiópii, Konžskej demokratickej republike, Sudánu, Pobrežiu Slonoviny, Libanonu, Iránu a KĽDR. Niektoré platia dodnes. Ide najmä o zákaz vycestovania vybraných osôb, zmrazenie aktív a embargo na dodávky zbraní. Hoci sú spravidla nevojenské, môžu obsahovať i uskutočnenie ozbrojených akcií.

Sankcie, prijaté v rámci iných medzinárodných organizácií a štátov pod rôznymi zámienkami, ťažko súhrnne opísať pre ich početnosť i odlišnosť. Bežne sa pri nich uplatňuje dvojaký meter, keď štátom blízkym USA a ich spojencom sa odpustí to, čo sa u iných štátov sankcionuje. Týka sa to nielen otázok „demokracie“, „ľudských práv“, „násilia“, ale aj kultúry či športu. Fígeľ sa skrýva aj v tom, že sankcie USA vyhlasujú proti konkrétnemu štátu. Môžu sa však používať aj proti štátom a subjektom, ktoré udržiavajú kontakty s ním v oblasti podrobenej opatreniam.

V sankciách sa vždy nachádza určitý prvok vyhrážania až pomstychtivosti a sprevádzajú ich potenciálne negatívne medzinárodnoprávne, politické, bezpečnostné a ekonomické dôsledky. Jedna z ich najhorších stránok je, že hoci sú zamerané proti vládnym predstaviteľom a predstaviteľom rôznych politických, hospodárskych či bezpečnostných kruhov, spravidla majú oveľa ťažšie následky na život širokých vrstiev obyvateľstva, najmä ak sú dlhodobé.

Odvetné embargo

Nebudeme sa zaoberať sankčným folklórom USA proti malým štátom. Opatrenia nadobúdajú zaujímavejšie dimenzie pri veľkých krajinách, keďže výraznejšie zasahujú do vnútro- i zahraničnopolitického diania.

Do odiózneho mediálno-politického fenoménu prerástli sankcie USA proti Rusku, vyhlásené ako reakcia na udalosti na Kryme v marci 2014. Washington vyvíjal tlak na EÚ, aby sa k nim pridala, ale nútili k nim aj ďalšie štáty. Okrem štátov v Severnej Amerike a Európe sa však pripojili len Austrália, Nový Zéland, Japonsko a Gruzínsko. Teda Stredná a Južná Amerika, Afrika a takmer celá Ázia zostali mimo kampane. K sankciám sa dodnes nepripojilo Turecko ani takí blízki spojenci USA ako Izrael a Južná Kórea.

Pod ďalšími zámienkami sa sankcie rozširovali a pribúdali k nim nové opatrenia, ako aj osoby a subjekty, na ktoré sa vzťahujú. Sankcie sa pravidelne predlžujú. Naposledy v USA v januári 2017 o rok a v EÚ v júni 2017 do konca januára 2018, hoci sa k nim kriticky vyjadrili vedúci predstavitelia viacerých členských štátov. Moskva označila tieto kroky za neopodstatnené a prijala odvetné opatrenia. Ich najostrejšou stránkou sa stalo embargo na dovoz tovaru zo štátov, ktoré pristúpili k sankciám. Najťaživejšie sa to premietlo do ekonomiky pobaltských štátov a Poľska, ale pociťuje to aj Nemecko, Rakúsko alebo Taliansko. Celkové škody, ktoré spôsobilo pridŕžanie sa EÚ sankcií proti Rusku, sa odhadujú na desiatky miliárd eur.

Narastajúca protirečivosť

Zatiaľ posledným krokom v sankčnej vojne USA proti Rusku bolo prijatie nového zákona o sankciách v júli. Prezident Donald Trump ho pod tlakom Kongresu podpísal, ale kritizoval jeho závažné nedostatky. Spôsob i forma sankcií predstavujú nóvum v politike Washingtonu, naznačujúce narastajúcu protirečivosť a nevypočítateľnosť jeho sankčnej politiky. Opatrenia proti Rusku sa totiž prijali v jednom balíku s tými proti Iránu a Severnej Kórei, čo malo prezidentovi sťažiť možnosť vetovať ho. V zákone je aj klauzula, že ak by prezident chcel zrušiť alebo zmierniť sankcie, musí predtým požiadať o povolenie Kongres.

USA nové sankcie proti Rusku pripravili navyše bez akejkoľvek konzultácie s EÚ, pričom sa dotýkajú aj vzťahov medzi európskymi a ruskými spoločnosťami najmä v energetickej, dopravnej, oceliarskej, banskej a finančnej oblasti. Výrazne skomplikujú napríklad budovanie plynovodu Nord Stream 2.

Opatrenia majú pomôcť firmám USA pri vývoze skvapalneného plynu do EÚ, čo môže vniesť nové problémy do jej energetickej politiky. Nemecký minister zahraničných vecí Sigmar Gabriel a rakúsky kancelár Christian Kern už pri zverejnení návrhu zákona vydali spoločné vyhlásenie, kde ho kriticky označili za snahu pripraviť európsky trh na dodávky plynu z USA a zaistiť tým aj pracovné miesta.

Sigmar Gabriel v rozhovore pre Kölner Stadt-Anzeiger povedal, že politika USA sa stala nepredvídateľnou. Ešte ostrejšie to vyjadril politológ Alexander Rahr, ktorý dianie v politike USA prirovnal k psychiatrickej liečebni.

Chaos a nestabilita

Zahranično-politicky sankčnú vojnu USA komplikuje nielen narastajúca nespokojnosť v EÚ, ale aj kritika Číny. Peking je pripravený v prípade prijatia sankcií USA proti nemu ostro zareagovať, čo im môže priniesť vážne ekonomické problémy.

Okrem toho sankčná vojna USA proti Rusku, nadobúdajúca črty ekonomickej vojny, ako aj politika voči Číne, vedú Moskvu a Peking k upevňovaniu a rozširovaniu hospodárskej spolupráce. Rusko rozvíja kontakty aj s ďalším sankcionovaným štátom – Iránom. Tieto kroky posilňujú vytváranie multipolárneho usporiadania medzinárodných vzťahov sveta, čo znamená nové podlamovanie dominancie Západu vedeného USA.

Hystéria, ktorá momentálne vládne v USA, nie je vyvolaná len sankčnou politikou, ale stále v nej straší údajné ovplyvňovanie vlaňajších prezidentských volieb Ruskom. Na množstvo krokov a opatrení, ktoré v tomto smere podnikajú v USA – vrátane obmedzenia práce ruských diplomatov, Moskva odpovedala prekvapujúco rázne. Požiadavka znížiť počet diplomatov USA na 455 osôb Washington zaskočila a ukázala, že na sankcie môžu nasledovať tvrdé reakcie.

Washington aj sankciami sofistikovane, ale bezohľadne sleduje svoje záujmy, čo má preň, ale najmä pre svet negatívne následky. Znovu sa v súčasných deformovaných vzťahoch medzi USA, EÚ a Ruskom tlačí do popredia otázka, či a kedy sa nájdu v únii sily, ktoré budú v tomto smere viac presadzovať záujmy EÚ a jej členských štátov. Vyžaduje to o. i. zbaviť sa aj závislosti od upadajúcich USA, ktoré sa bránia uznať realitu novovznikajúcich pomerov vo svete, neohliadajú sa pritom na nič a svojimi sankciami prinášajú len chaos a nestabilitu.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.