SFALŠOVANÁ VEREJNÁ MIENKA

Demokracia v ľuďoch vytvára dojem, že môžu hovoriť, písať a robiť, čo chcú, a to úplne slobodne. Naopak, totalita ľudu ukáže jasné mantinely, pokiaľ má dovolené zájsť. Dnes je toto politické zriadenie v západnom svete podľa Winstona Churchilla považované za najmenej škodlivú formu riadenia štátu. Taký Platón či Aristoteles by však s ním určite nesúhlasili. Títo dvaja filozofi mali práve k demokracii absolútne negatívny postoj. Aristoteles ju hodil do jedného vreca s tyraniou a oligarchiou. A Platónov vzťah k demokracii je platný dodnes. Demokratickú vládu nazýval vládou bandy, ktorá sa snaží ovládať nevzdelaný dav. V súčasnej modernej dobe by sa zrejme zameral na populistických politikov, ktorí dokážu ovládať neinformovaných a manipulovaných voličov. Väčšina populácie si myslí, že žije v slobodnom svete, no ani len netuší, ako je v skutočnosti ovládaná. Médiá ľuďom do podvedomia rafinovane podsúvajú informácie, ktoré časom prijmú za svoje a stanú sa zmanipulovaným davom. Donedávna boli veľmi účinnými nástrojmi na ovplyvňovanie más prieskumy verejnej mienky, ktoré robia súkromné agentúry. Píšem donedávna, pretože ľudia postupne začínajú chápať, že nemôžu bezhlavo prijímať všetko, čo im nalinkujú médiá a predvolebné prieskumy. Počas uplynulého roka výsledky volieb na Slovensku či referendum vo Veľkej Británii a nakoniec zvolenie Donalda Trumpa do kresla amerického prezidenta uštedrili rany práve majiteľom prieskumných agentúr. Tí si však zo svojich zavádzajúcich predpovedí nič nerobia. Naďalej chrlia nové prieskumy bez akejkoľvek zodpovednosti! Určite si však aj vy kladiete otázku, prečo a na koho objednávku robia prieskumy súkromné spoločnosti. Aký majú z toho úžitok? Ak robia prieskum na vzorke viac ako tisíc respondentov, kto a koľko zaplatí anketárom? Môžeme považovať výsledky takéhoto prieskumu za objektívne? Sondu môže ovplyvniť už samotná otázka - ako, na koho, kde, kedy sa pýtate a komu ju položíte. Ak by sa robili prieskumy podľa štatistických pravidiel a nie podľa výšky pripísaných financií na účet majiteľov prieskumných agentúr, tak by sa rozdiel medzi realitou a prieskumami približoval len minimálnej štatistickej odchýlke. Po posledných volebných udalostiach na Slovensku by možno stálo za zváženie prijať zákon, ktorý by zabránil vykonávať prieskumy súkromným spoločnostiam. Zber akýchkoľvek sondážnych informácií by tak mohli realizovať iba fundovaní odborníci-sociológovia zo štátneho Štatistického úradu SR. Tak by majitelia súkromných agentúr predišli traume z ťažkých povolebných rán, keď sa ich predpovede rozchádzajú s realitou. Pomôžem si ešte raz Winstonom Churchillom, ktorý povedal, že verí len takým štatistikám, ktoré si sám sfalšoval. Pod štatistikami mal totiž na mysli prieskumy verejnej mienky a najmä volebných preferencií. Zároveň však dodal, že o výsledkoch volieb nerozhodujú výskumníci, ale voliči. Ak sa prvou časťou myšlienky inšpirovali aj najznámejší slovenskí sociológovia Pavel Haulík (MVK), Martin Slosiarik (Focus) či Ján Baránek (Polis), tak by si mali osvojiť aj jej druhú časť: našťastie, vo voľbách rozhodujú voliči a nie majitelia prieskumných agentúr. A na záver mám pre pánov zatiaľ verejnou mienkou nepreskúmanú bezplatnú radu - možno by bolo vhodnejšie živiť sa inou „prácou“.

PREFERENCIE VERZUS VÝSLEDKY

Prieskumy verejnej mienky sa na Slovensku začali robiť po tzv. nežnej revolúcii. Výsledky prvých volieb, ktoré sa konali v júni 1990, sa takmer vôbec neodlišovali od volebných preferencií a to bolo zrejme prvý aj posledný raz v histórii samostatnej Slovenskej republiky. Odvtedy skúsenosti doma i vo svete potvrdzujú existenciu neserióznych a poplatných agentúr, každý mesiac ponúkajúcich verejnosti volebné preferencie politických strán. Výsledky sa však čoraz viac rozchádzajú s realitou. Stačí si porovnať exit polly s definitívnymi výsledkami z USA alebo zo Slovenska. Donald Trump má v prvom prieskume verejnej mienky jedno percento. Výsledok volieb – Trump, ktorého agentúry považovali za outsidera, je 45. prezident USA. Slovenská opozícia má jasného favorita a do premiérskeho kresla mieri predseda strany Sieť Radoslav Procházka. Jeho strana má v prieskumoch takmer dvadsať percent. Výsledok – 5,6 percenta. Sieť sa rozpadla a Radoslav Procházka skončil tam, kde začal – v advokácii. Volebné preferencie ĽS Naše Slovensko sa pohybujú od jedného do troch percent. Výsledok parlamentných volieb 2016 – 14 poslancov ĽS Naše Slovensko sedí v NR SR. Aké z toho plynie ponaučenie? Spoliehajme sa na svoj zdravý rozum, nie na to, čo si kupujú objednávatelia volebných preferencií.

MYSLÍTE SI, ŽE CIEĽOM PRIESKUMOV VEREJNEJ MIENKY O PREFERENCIÁCH POLITICKÝCH STRÁN JE OVPLYVŇOVAŤ REÁLNE VÝSLEDKY VOLIEB?

Ľudmila Benkovičová
predsedníčka Štatistického úradu SR

Odpoveď na vami položenú otázku nie je v kompetencii Štatistického úradu SR. Štatistický úrad SR vami uvedené prieskumy nerealizuje.

Andrej Danko
predseda NR SR, predseda SNS

Neodpovedal.

František Škvrnda
vysokoškolský pedagóg (Fakulta medzinárodných vzťahov EU)

V politike, v ktorej ide o získanie moci s cieľom zlepšiť prístup k možnostiam zbohatnutia pre vodcovské elity a na ne prepojené kruhy straníckych politických subjektov (vrátane finančných a záujmových skupín, ktoré ich podporujú), sa dá zmanipulovať všetko. Agentúry robia prieskumy volebných preferencií, ale otázka je, z akých zdrojov na to čerpajú prostriedky. Časť agentúr však má svoju politickú orientáciu a je prepojená so záujmovými skupinami. Výsledky prieskumu môže ovplyvniť aj čas a spôsob jeho uskutočnenia (po nejakej afére, konflikte, kríze a podobne) i interpretácie. A z pohľadu „reálpolitiky“ – ak by výskumy nemali ovplyvniť výsledky volieb, načo by sa vlastne robili? Pre čistú vedu, väčšiu informovanosť voličov, zvýšenie demokratickosti volieb... Uverí tomu niekto?

Prof. Štefan Hrušovský
člen občianskeho združenia Rastic, iniciátor Výzvy na vojenskú neutralitu Slovenska

Prieskumy o volebných preferenciách patria do informačného balíka hlavného prúdu (mainstream) a treba k nim pristupovať s určitou rezervou. Predstavujú užitočné informácie, no zostáva na čitateľovi, aby ich správne interpretoval. A to predpokladá určitú politickú vzdelanosť. Prieskumy majú bezpochyby za cieľ ovplyvniť výsledky volieb. Informácie o tom zverejnili bývalí zamestnanci prieskumných agentúr aj bývalí zadávatelia prieskumov. Nemôžeme sa však vyhovárať na prieskumy. Máme vážnu zodpovednosť za Slovensko a pri každých voľbách rozhodujeme o jeho osude. Voliči by sa mali viac zaoberať volebnými programami než preferenciami, politici by sa zasa mali viac zjednocovať, aby sa hlasy potrebné na realizáciu solídnych politických programov zbytočne netrieštili.

Milan Uhrík
poslanec NR SR, podpredseda ĽS Naše Slovensko

Vieme, že prieskumy verejnej mienky sa často zneužívajú na podprahovú manipuláciu nálad voličov. O tom, kto bol v týchto prieskumoch reálne oslovený, vie len hŕstka ľudí, ktorí prieskum vyrábajú. Mnohí z nich sú spojení s konkrétnymi politickými stranami. Svedkami takejto manipulácie sme boli aj pred poslednými parlamentnými voľbami, keď „renomované“ agentúry dávali ĽS Naše Slovensko maximálne 1-3 percentá hlasov. Pritom podľa našich interných prieskumov prekračovali naše reálne preferencie 6 percent. Vo voľbách sme nakoniec získali až 8 percent hlasov. Prieskumné agentúry zachránilo pred totálnou diskreditáciou len volebné moratórium. Vďaka nemu mohli do poslednej chvíle svoje prieskumy manipulovať a po voľbách sa vyhovoriť na to, že voliči zmenili svoje preferencie práve počas moratória.

Roman Stopka
predseda PSN (Práca slovenského národa)

Pozrime sa najprv, ako to robia. Prieskum vykonávajúca agentúra má svoju databázu názorovo dobre preskúmaných respondentov. Takže vopred vie, ako bude daný človek odpovedať. Stačí iba položiť otázku správnemu respondentovi a máte výsledky podľa požiadaviek dobre platiaceho klienta. No a kto neplatí, nech utrpí škodu. Kto má záujem o objektívne poznanie reality, nech sa na výsledky štatistiky takto vykonávaných prieskumov nespolieha. Sú vždy robené účelovo a poplatné najprv záujmom vlastníka prieskum vykonávajúcej organizácie a potom sa vychádza v ústrety objednávateľovi. Odhalenie pravdivej situácie je druhoradé. Ide len o manipulačný nástroj na usmernenie povrchných ľudí a tým aj výsledkov ľubovoľných volieb. Alebo ste niekde videli pobehovať redaktorov a klásť otázky náhodným chodcom?