ŠIKANA NEOLIBERÁLNEJ SEKTY

Videá študentky Lívie nedajú spávať bojovníkom za demokraciu a progres

Foto ARCHÍV LÍVIE GARČALOVEJ
Dátum 01.01.2019

Byť LGBTI-pozitív, pohŕdať tradíciami, náboženstvom a rodovými rolami, vítať imigrantov prevažne moslimského vierovyznania chlebom a soľou, usilovne sa hanbiť za „túto krajinu“, mávať na námestiach podomácky vyrobenými transparentmi Za slušné Slovensko a hlavne progresívne myslieť; to sú kritériá, vďaka ktorým vás liberálna elita ochotne prijme do svojich radov. Ale čo ak si ešte stále myslíte, že dieťa by mali vychovávať matka a otec? Čo ak si dovolíte kriticky nahliadať na otázku neriadenej migrácie, ktorá je vlastne riadenou výmenou obyvateľstva? V lepšom prípade vás označia len za primitívneho spiatočníka, v tom horšom vás počastujú pojmami extrémista či dokonca fašista. Na vlastnej koži sa o tom presvedčila sedemnásťročná študentka Lívia Garčalová, ktorá sa rozhodla na internete slobodne a slušne vyjadriť svoj názor. Podnetom pre ňu bola kontroverzná reklama na vodku Absolut, ktorá deklarovala, že Slovák nemusí byť len „biely“. Lívia vo svojom videu vzniesla kritiku k propagande, ktorú sa tvorcovia reklamy ani príliš nesnažili utajiť, a vyjadrila svoj kritický názor na multikulturalizmus. Reakcie ľudí na seba nenechali dlho čakať. Slová chvály, ale i hrubé urážky, volanie po jej vylúčení zo školy či výzvy na jej trestné stíhanie – to všetko ľudia zúrivo písali do komentárov v diskusných fórach. Kopol si do nej aj samozvaný inkvizítor Ján Benčík, ktorý okamžite zverejnil jej identitu. S Líviou mal tú česť už v minulosti, keď sa ho počas jednej prednášky opýtala, koľkých ľudí už za svoj život udal. Škola napokon s jej prejavom problém nemala a za svoju študentku sa postavila. Od svojho prvého videa nakrútila Lívia v spolupráci s platformou Kulturblog ešte niekoľko ďalších. Poukázala v nich na zbabelosť RTVS v súvislosti s anketou Najväčší Slovák a taktiež na homosexualitu, ktorú nám zábavný priemysel podsúva cez filmy a seriály zdôrazňujúc, že ide o normálnu vec. Práve vďaka Lívii sa opäť raz ukázalo, že liberálnosť liberálov sa končí tam, kde sa začína odlišný názor iného človeka.

Prečo ste sa rozhodli vyjadriť svoj názor verejne na internete?

Vyprovokovala ma apatická pasivita z názorovej strany, kam patrím. Neskôr som si uvedomila, že moje správanie nie je zvlášť odlišné. Tak sme to začali s projektom Kulturblog meniť.

Určite ste očakávali, že vaše video nezostane bez reakcie. Aké boli vaše očakávania v kontraste s realitou?

Je logické, že video bolo zverejnené so zámerom vyvolať reakcie. No nečakala som ich až toľko. Ešte nikdy sa ku mne verejne nevyjadrovali ľudia, ktorí ma nepoznajú. Obávala som sa, že by ma negatívne komentáre mohli hlboko zasiahnuť, že z nich budem smutná. Pozitívne reakcie však prišli v oveľa intenzívnejšej forme a bez debaty prevážili tie urážlivé. Je dôležité sa navzájom podporovať a som nesmierne vďačná, že to ľudia pochopili. Aj toto je dôkaz, že ešte zďaleka nie sme stratení.

Čo si myslíte o ľuďoch, ktorí vás urážajú len preto, že máte odlišný názor ako oni?

Ak má niekto túžbu vyjadrovať sa iba nadávkami, pomedzi ne pridá niekoľko spojok, prípadne zopár citosloviec a intelektuálny zážitok z prečítania takého komentára umocní množstvom výkričníkov a emotikonov, nech. Len dúfam, že sa takto nebudú vyjadrovať k ľudom, ktorí sú na to citliví. Verím, že podobné slová môžu niekomu skutočne ublížiť.

Nie je paradox, že najviac si o vás obtierajú ústa tí najliberálnejší, pre ktorých by mala byť sloboda prejavu posvätná?

Je to veľký paradox a žijeme v ňom pomerne dlho na to, aby sme sa zobudili z rozprávky o liberalizme ako jedinej možnej alternatíve súčasnému systému.

Spôsobuje vám prezentácia na internete v bežnom živote skôr problémy, alebo v porovnaní s minulosťou nevidíte rozdiel?

Mám dojem, že odvaha neprajníkov vo všeobecnosti sa na internete začína i končí. Nič strašné mi zatiaľ osobne neurobili, iba sa znížili na pokrikovanie. Tieto prejavy vnímam skôr ako ich problémy než moje.

Ste študentka na bilingválnom gymnáziu. Ako zareagovala škola na vaše rozhodnutie vyjadriť sa verejne ku kontroverznej téme, akou multikulturalizmus nepochybne je?

Som vďačná, že sa môžem vzdelávať, preto nie som problémová žiačka, ani ňou byť nechcem. Snaha zo mňa takú urobiť prišla bezprostredne po zverejnení prvého videa, keď vedeniu mojej školy prišli podnety na moje vyhodenie, bez ohľadu na môj prospech či aktivitu v škole, len pre vyjadrenie môjho názoru. Vedenie ani samotní učitelia mi problémy nerobia. Komu môžem v škole prekážať, je jedine mimovládny sektor, ktorý sa do priebehu vyučovacieho procesu snaží čoraz viac zapájať a najradšej by si mládež na rôznych besedách vyškolil bez oponentov z radov študentov.

Ako hodnotíte súčasnú názorovú diktatúru?

Súčasná názorová diktatúra je zakorenená v nás – v obyčajných ľuďoch na základe mediálnej propagandy o dobrých a zlých názoroch. Sme nútení sami sa cenzurovať. Nikto nechce mať problémy v škole, v práci, ani v bežnom sociálnom živote, a tak si necháva svoje názory pre seba a vnútorne s nimi bojuje, alebo slepo nasleduje tie vraj správne. Je to krutá forma diktatúry, pretože sa nedá razom poraziť.

Na základe čoho si vaši rovesníci utvárajú názor na spoločenské dianie?

Je mi jasné, že sa nedajú generalizovať vlastnosti istej skupiny populácie len na základe veku. No keď sa pohybujem medzi svojimi rovesníkmi, cítim, že veľká časť z nich je omámená túžbou byť obľúbená. Nechcú byť ovplyvňovaní, oni chcú byť tí vplyvní. Chcú byť vzormi ďalším mladým ľuďom bez toho, aby sami niečo dokázali. Veľa z nich nečíta knihy, ale chcú napísať vlastnú. Majú pocit, že veci verejné sa ich netýkajú, zaujímajú sa najmä o seba a svoj imidž. To využívajú isté politické subjekty, aby si pritiahli ich podporu. Stačí, aby svoju politiku spravili módnou a mládež ju bude, často aj bez všeobecného prehľadu, nasledovať. Napriek všetkému nevnímam dnešnú mládež len negatívne. Je medzi nami veľa skutočne kriticky zmýšľajúcich mladých ľudí, ale kým sa bude medzi nami šíriť oprávnený strach z prejavu názoru, ich hlasy pravdepodobne nebudeme húfne počuť.

Čím sa cítite ovplyvňovaná vy?

Celé dni čelíme snahám o našu manipuláciu zo všetkých strán. Je to môj každodenný boj. Úmyselne sa však rada nechám ovplyvniť kvalitnou literatúrou. Mám veľmi rada ľudí a ich vplyv na mňa je tiež nezanedbateľný. Je príjemné byť obklopený ľuďmi s rovnakým hodnotovým rebríčkom, ale takisto rada čelím slušnej konfrontácii. V nej sa vždy ukáže, kto stojí na strane zdravého rozumu.

Aké médiá najčastejšie sledujete?

Je naivné myslieť si, že médiá vznikli len preto, aby v dobrej vôli spoločnosť čo najobjektívnejšie informovali. Objektívnosť v žurnalistike je pre mňa tabu. Každý novinár, redaktor či médium má svoj vlastný názor a pozadie a bolo by omnoho férovejšie, ak by ho čitatelia a diváci poznali vopred. Nevyhýbam sa nijakým informačným kanálom, ale som opatrná a snažím sa čo najviac si fakty overovať. Najautentickejším zdrojom pre mňa sú zaznamenané osobné výpovede slobodných žurnalistov vo forme videí či blogov.

Načrtnite nám vaše plány po skončení gymnázia. Chcete pokračovať v štúdiu na vysokej škole?

Verím, že hodnota ani múdrosť človeka sa neodvíjajú od výšky jeho vzdelania, ale veľa to môže prezradiť o jeho povahe. V spoločnosti sú vzdelaní ľudia vnímaní pozitívne a na fungovanie krajiny naozaj potrebujeme vzdelaných odborníkov. Preto je viac než žiaduce sa navzájom k štúdiu motivovať. Záujem vo mne dokážu vzbudiť všetky vedné odbory, ale môjmu srdcu vytrvalo ostáva najbližšie história, jazyky a literatúra. No nebránim sa založeniu si rodiny v mladom veku, pretože nijaký odbor ma nevie nadchnúť až tak ako myšlienka na materstvo.

Spolu s vami sa do povedomia ľudí dostal i projekt Kulturblog. Aké máte ambície?

Kulturblog vznikol z hodnôt, akými je láska k vlasti a zdravému rozumu. Osobne pre mňa znamená slobodu, ktorú mi poskytuje pri vyjadrovaní, a istotu, že sa za mňa v prípade nutnosti postaví. Bola by som rada, keby si k nemu aj široká verejnosť vybudovala pozitívny vzťah. Rozhodli sme sa posilniť sociálne siete hodnotnými príspevkami a preto nás každý môže nájsť na našej webovej stránke, Facebooku, YouTube a Instagrame.

Z vášho prejavu je zrejmé, že vám nie je ľahostajná budúcnosť Európy. Z čoho máte najväčší strach? Nebojíte sa do takejto Európy priviesť deti?

Priviesť na svet deti nie je moja obava, skôr sen. Kým ten čas príde, budem sa snažiť pomôcť Európe opäť prekvitať. No formou pomoci je aj založenie si tradičnej rodiny. Budem sa snažiť ísť mojim deťom vzorom a príkladne ich milovať a vychovávať. Obávam sa len negatívnej rétoriky aj z našich vlastných radov. Nič nedokáže odradiť od snahy viac ako porazenecké slová.

Má ešte Európa ako kontinent šancu? Čo je potrebné na jej záchranu?

Európa jednoznačne má šancu a obrovský potenciál. Z minulosti vieme, akým mimoriadnym spôsobom dokáže rozkvitať. Potrebuje k tomu len milujúcich a snaživých obyvateľov. Myslím si, že momentálne je najdôležitejšia osveta. Veľa ľudí si len neuvedomuje, čo nás čaká v cieli, ak budeme pokračovať po súčasnej ceste. Verím, že ak o tom budeme trpezlivo svet oboznamovať, už čoskoro sa to odzrkadlí vo výsledkoch volieb na všetkých úrovniach a súčasné politické smerovanie naberie nový kurz. Potom je dôležité už len ísť svojou aktivitou v bežnom živote príkladom ostatným.