ŠIROKOROZCHODNÁ EPOPEJA

Bude hrať Slovensko prím pri transporte tovaru z Východu na Západ?

Foto RADOVAN STOKLASA/TASR
Dátum 27.08.2018

Hovorí sa o nej už dve desaťročia. Má spájať, ale darí sa jej i rozdeľovať – predovšetkým názory. Jedni v nej vidia šancu, iní hrozbu. Slovensku prinesie miliardy, tvrdia jej priaznivci. Odporcovia zas argumentujú nežiaducim rozpínaním sa Ruska smerom na západ. Tak bude alebo nebude? Širokorozchodná – téma, ktorá sa z času na čas vynorí, aby sa vzápätí mohla opäť stratiť v opare pochybností.

Do roku 2033

Železnica so širším rozchodom koľají má umožniť prepravu tovaru cez naše územie od hranice s Ukrajinou až do Rakúska. Diskusiu o nej znovuotvorila vo februári tohto roku nová rakúska vláda v snahe stimulovať dlhoročné plány na predĺženie transsibírskej širokorozchodnej železnice až k Viedni. Rakúska železničná spoločnosť ÖBB a ruské štátne železnice podpísali dodatočné dohody k doterajším zmluvám. Memorandum o porozumení pritom podpísali predstavitelia železničných spoločností z Ruska, Ukrajiny, Slovenska a Rakúska už pred niekoľkými rokmi. Existuje dokonca spoločná dcérska firma zameraná na plánovanie projektu, i niekoľko štúdií uskutočniteľnosti, ktoré mali deklarovať opodstatnenosť projektu. V akej fáze sa teda výstavba aktuálne nachádza? Podľa Antona Dulaka, projektového manažéra spoločnosti Breitspur Planungsgesellschaft, je príprava železnice v počiatočných fázach. Prebieha nová štúdia uskutočniteľnosti a s ňou projekt vstupuje do etapy posudzovania vplyvov na životné prostredie. Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že by sa výstavba jednokoľajovej širokorozchodnej trate medzi Košicami a Viedňou mala začať koncom roka 2024. Ak pôjde výstavba hladko, trať sa do plnej prevádzky dostane o deväť rokov neskôr. Do vybudovania 400-kilometrovej trate vedúcej cez Slovensko bude potrebné investovať zhruba sedem miliárd eur. V tejto súvislosti sa spomínajú aj čínski investori. Najľudnatejšia krajina planéty chce totiž nadviazať na tradíciu legendárnej Hodvábnej cesty, ktorej súčasťou by sa výstavbou širokorozchodnej mohlo stať i Slovensko.

Rýchla, lacná, ekologická

V súčasnosti sa širokorozchodná končí na východe Slovenska, kde sa prekladá tovar na podvozky s európskym užším rozchodom. Po vybudovaní širšieho rozchodu naprieč celým Slovenskom má v Čiernej nad Tisou aj naďalej prebiehať prekládka sypkých materiálov. Po širokorozchodnej železnici by bol prepravovaný tovar v kontajneroch. Súčasná kapacita prekladiska je 200-tisíc kontajnerov ročne. Trať prepájajúca Áziu, Rusko a Európu výrazne urýchli transport tovaru v porovnaní s lodnou dopravou. Cesta loďou medzi západnou Európou a východným pobrežím Číny totiž trvá až päť týždňov, zatiaľ čo vlak zvládne rovnakú trasu za dva až tri týždne. V prospech železničnej prepravy hovoria i ekonomické ukazovatele. Dodávatelia na trase Ázia – Európa môžu ušetriť na jednom kontajneri až do tisíc dolárov. Ešte omnoho viac financií ušetrí železničná doprava v porovnaní s leteckým transportom a vzhľadom na súčasný kritický stav planéty z pohľadu ekológie je i tento aspekt nezanedbateľným plusom pre širokorozchodnú.

Až k Dunaju

Predĺžením širokorozchodnej železnice sa zvýši stupeň integrácie prepravných infraštruktúr všetkých zúčastnených krajín. Vznikne silná logistická sieť umožňujúca rýchly rozvoj medzinárodného obchodu v rámci celej Eurázie. Čo však z toho bude mať Slovensko? Podľa projektového manažéra spoločnosti Breitspur realizované štúdie potvrdzujú prínos pre Slovensko z hľadiska aktívneho zapojenia krajiny pri tovarových tokoch medzi Západom a Východom.

Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že by sa výstavba jednokoľajovej širokorozchodnej trate medzi Košicami a Viedňou mala začať koncom roka 2024.

Samotná výstavba trate vytvorí tisíce nových pracovných miest a podľa prepočtov nášho Výskumného a vývojového ústavu železníc sa pri prevádzke trate na úseku Košice – Bratislava a v prekládkových termináloch natrvalo zamestná okolo 11-tisíc ľudí. Navyše, vagóny pre širokorozchodnú trať by sa mali vyrábať v Tatravagónke Poprad. Nesporné výhody spojené so širokorozchodnou železnicou sú jasné i súčasnému vládnemu kabinetu. Predseda vlády SR Peter Pellegrini deklaroval pri júlovom stretnutí s čínskym predsedom vlády Li Kche-čchiangom záujem Slovenska hrať v budúcnosti i naďalej strategickú úlohu v oblasti transportu plynu a ropy z Východu na Západ a rovnako aj pri preprave tovaru. „Hovorili sme konkrétne o možnosti rozšírenia širokorozchodnej trate z východnej časti Slovenska až smerom k Bratislave priamo k Dunaju, čo by mohlo výrazne znížiť potrebu prekladať kontajnery, ktoré prichádzajú z východnej časti sveta,“ informoval premiér SR po samite krajín strednej a východnej Európy, ktorý sa konal v bulharskej Sofii.

Spája i polarizuje

Zatiaľ čo Smer-SD na čele s Robertom Ficom podporuje výstavbu širokorozchodnej trate na Slovensku už od jej úplného začiatku, kabinet Ivety Radičovej sa proti projektu v minulosti výrazne vyhranil. Expremiérka ho rázne odmietla s odvážnym vyhlásením, že pri návšteve Moskvy túto tému raz a navždy uzavrie. Prvým dôvodom Radičovej bojkotu bol údajne strach z prepúšťania ľudí z prekladiska v Čiernej nad Tisou. Vzhľadom na to, že v meste by i po vybudovaní širokorozchodnej ostalo prekladisko sypkých materiálov a rozvinuli by sa nové tovarové toky, je táto obava neopodstatnená. Druhým dôvodom bola neliečená rusofóbia, boj s ktorou je však v prípade expremiérky beznádejný.

Pri výstavbe širokorozchodnej trate môže byť podľa niektorých odborníkov problém aj s výkupom pozemkov. Ako pre portál vovlaku.teraz.sk uviedol profesor Ekonomickej univerzity v Bratislave Peter Baláž, hrozia ťahanice podobne ako pri výstavbe diaľničného obchvatu Bratislavy. Aj v tomto prípade však platí staré známe – kto nechce, hľadá dôvody, kto chce, hľadá spôsoby. Vzhľadom na to, koľko argumentov hovorí v prospech širokorozchodnej pre Slovensko, mali by sme sa aj my sústrediť najmä na hľadanie spôsobov. Zabúdať netreba ani na jedinečnosť tejto príležitosti. Na juhu i severe máme totiž susedov, ktorí by podobnej šanci rozhodne nepovedali nie. A možno by si na rozdiel od nás netrúfli ani váhať.