ŠKOLSTVO - CHYBA V PROGRAME

Školstvo by nemalo byť nástrojom politického zápasu, zhodujú sa experti na vzdelávanie už dobrých 25 rokov. Lenže za celé toto obdobie budovania tzv. demokratickej spoločnosti sa s každou zmenou vlády menili politické pohľady na školský systém v snahe prispôsobiť ho skupinovým, či dokonca straníckym záujmom. Veľa zlej krvi narobili v oblasti vzdelávania dve Dzurindove vlády, keď sa plnil školský program Csákyho SMK a systém slovenského školstva bol iba zanedbávanou sirotou. V systéme sa riešili viac politické ako zásadné otázky reformy, ktoré sa skloňovali ako samospasiteľná floskula pravicových vlád. Dzurindova garnitúra počas dvojitého vládnutia splnila svoje záväzky k SMK a zriadila v Komárne maďarskú János Selye University, ktorá by za normálnych okolností nikdy nemohla získať akreditáciu pre nedostatok odborných garantov. SMK ako najpevnejší článok Dzurindovej vlády si vybralo svoju vernostnú koaličnú daň od slovenských poplatníkov, a tým sa vlastne školská reforma skončila.

Reformné pokusy, vlastne experimenty v školskom systéme nepriniesli nič pozitívne, iba prehlbovanie neistoty pedagógov a morálne aj fyzické zbedačovanie školstva a učiteľského stavu. Po roku 1989 sa vystriedalo na čele rezortu školstva 18 ministrov, pritom každý z nich mal vlastné predstavy o školstve a vzdelávaní, presadzoval vlastné ciele a negoval predstavy svojho predchodcu. Kto by si dnes spomenul na to, akú stopu zanechali v riadení slovenského vzdelávacieho systému takí ministri školstva ako Ladislav Kováč, Roman Kováč, Ľubomír Harach, Peter Ponický, Martin Fronc alebo Eugen Jurzyca? Každý chvíľku ťahal pílku či už ako nominant alebo člen dnes už zabudnutej alebo marginálnej politickej strany VPN, HZDS, DEÚS, SDĽ, KDH, SDKÚ-DS.

Podľa cudzích vzorcov

Neexistuje spoločenská dohoda o smerovaní vzdelávania naprieč celým politickým spektrom ani kontinuita nadväzujúca na domáce kultúrne tradície. Namiesto vlastných vízií sme sa zapozerali do cudzích zrkadiel a usilovali sme sa zavádzať doma cudzie reformné vzorce. Medzitým, v rámci nových demokratických princípov a nadobudnutej slobody, sociálne neprispôsobiví žiaci a ich rodičia začali fyzicky napádať „zlých učiteľov“, ktorí sa pod dojmom doteraz nepoznaného ohrozenia svojho stavu dožadovali zákonnej ochrany ako verejní činitelia.

Veľa zlej krvi narobili v oblasti vzdelávania dve Dzurindove vlády, keď sa plnil školský program Csákyho SMK a systém slovenského školstva bol iba zanedbávanou sirotou.

Po príchode Jána Mikolaja, ďalšej tváre v kresle ministerstva školstva, sa pripravoval nový, komplexný školský zákon. No len čo sa objavil v parlamente, medzi jeho najaktívnejších kritikov patrili tí, čo mali na rováši stagnáciu školského systému – bývalí najvyšší ministerskí úradníci Martin Fronc a László Szigeti. Čo vlastne rozhnevalo vtedajšiu opozíciu? Mikolajov školský zákon vraj obmedzoval slobodu v školách, pokúšal sa obmedzovať konkurenciu, centralizovať školstvo, zavádzať byrokraciu. László Szigeti svoju kritiku zhrnul takto: „Hovoríme o slobode a voľnosti, a pritom nanútime školám a učiteľom, z akých učebníc majú vyučovať. A to je sloboda?“ Svoj postoj k školskému zákonu vyjadrili aj komentátori denníka SME: „Veď aká je to už len sloboda, keď vám niekto nariadi, z čoho učiť?“

"Ozdravná kúra“

Jána Mikolaja nahradil nevýrazný Eugen Jurzyca, ktorý bojoval za otvorený trh s učebnicami, a po ňom sa pustil do „ozdravnej kúry slovenského školstva“ Dušan Čaplovič. Neuspel – po dvoch rokoch v úrade podal demisiu. Známemu historikovi Čaplovičovi však nemožno uprieť snahu zaviesť na Slovensku know-how fínskeho vzdelávacieho systému, ktorý sa stal exportným artiklom európskeho významu, známym ako úspešný Feature Learning Finland. Ani táto značka sa u nás nepresadila, lebo rozdiely spoločenského statusu učiteľa vo Fínsku a na Slovensku sú priepastné. Rozdiely nie sú len v platoch, ale najmä v akceptácii učiteľského stavu.

Smutné je, že problém školstva trvajúci štvrťstoročie sa zrazu zúžil len na nízke platy učiteľov, akoby na Slovensku už nikto iný nemal nízke platy.

Vo Fínsku je učiteľ­stvo top povolanie, u nás je učiteľ ohrozený druh. Fíni si svoj úspešný vzdelávací systém vytvorili na svoj kultúrny obraz, ktorý sa nedá ľahko a rýchlo preniesť do iných prostredí. Na fínskych školách žiaci učiteľom tykajú, vyučovací proces prechádza od predmetov k projektovej metóde a k diskusii o témach. Monologický vyučovací proces v našom základnom a strednom školstve vychováva pasívneho žiaka s nízkou čitateľskou gramotnosťou a slabou schopnosťou formulovať vlastné myšlienky. To však nie je len chyba systému, ktorý kritizujú štrajkujúci učitelia, ale aj prístupu samotných pedagógov.

Na politickej strune

Žiaľ, nedávne učiteľské štrajky prerušené letnými prázdninami mali politické zafarbenie podobne ako výstupy mimovládnych organizácií. Čudné je, že na túto politickú strunu zahrala aj hybridná inštitúcia RTVS, keď do hlavného spravodajstva zaradila výzvu na účasť v učiteľskom štrajku. Predstaviteľ Iniciatívy slovenských učiteľov Vladimír Crmoman si za svoju tribúnu zvolil verejnoprávny rozhlas i televíziu, aby inštruoval kolegov učiteľov, že si na protestný pochod 1. júla majú priniesť bubny a trúbky. Miesto toho, aby sa verejnoprávna inštitúcia stala miestom potrebných spoločenských diskusií o školstve a vzdelávaní, prepožičiava vysielací priestor vyzývateľom na štrajky. Vyjde RTVS analogicky v ústrety aj ďalším výzvam na protestné pochody, napríklad proti migrantskej politike EÚ a základniam NATO, alebo sa bude riadiť politickými názormi svojich manažérov? V uvedenej televíznej agitke chýbalo už len vystúpenie profesio­nálneho inštruktora farebných revolúcií Pavla Demeša, ktorý sa z pozície svojho tichého džobu objavil medzi organizátormi demonštrácie vinou záberov „politicky nevyškoleného“ kameramana.

Smutné je, že problém školstva trvajúci štvrťstoročie sa zrazu zúžil len na nízke platy učiteľov, akoby na Slovensku už nikto iný nemal nízke platy. Problémy školstva nie sú v peniazoch (mimochodom, školstvo je najväčšia položka štátneho rozpočtu), problémy sú oveľa hlbšie, odrážajú kultúrny a morálny stav spoločnosti, za ktorý zodpovedajú politickí lídri, pasívna kultúrna elita národa a rovnako aj učitelia.

ŠKOLSKÍ ODBORÁRI V RÁMCI KOLEKTÍVNEHO VYJEDNÁVANIA NA ROK 2017 ŽIADAJÚ ZVÝŠENIE PLATOV O 25 PERCENT. POVAŽUJETE TÚTO POŽIADAVKU ZA ADEKVÁTNU A REÁLNU?

Minister školstva Peter Plavčan avizoval, že by chcel zvýšiť platy pracovníkom v regionálnom a vysokom školstve o šesť percent nielen od septembra, ale aj od začiatku budúceho roka. To však odborári vnímajú ako minimum a ak nebudú v kolektívnom vyjednávaní úspešní, nevylučujú protesty. Navrhujú, aby do konca nasledujúceho volebného obdobia išlo do školstva najmenej 6 percent HDP. Platy učiteľov majú byť do konca roka 2020 na úrovni minimálne 80 percent platu iných vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov. Potrebné je preto od 1. januára 2017 zvýšiť mzdy pedagogických a odborných zamestnancov o 25 percent a v ďalších rokoch každoročne o 10 per­cent. V oblasti vysokého školstva navrhujú prípravu dlhodobej koncepcie rozvoja vysokého školstva na Slovensku. Financovanie vysokých škôl z verejných zdrojov by sa podľa nich malo každoročne zvýšiť o 60 mi­liónov eur. Taktiež chcú zvyšovať platy, a to tak, aby mzda začínajúceho vysokoškolského pedagóga dosiahla najmenej úroveň 1,7-násobku priemerného platu v národnom hospodárstve.

Robert Fico
predseda vlády SR

Prvá vláda vedená Smerom v rokoch 2006 – 2010 zvýšila platy pedagógov o 26 percent. Počas ďalších štyroch rokov sme platy zvýšili o 22 percent. To je v súčte 48 percent, čím je jasne vyjadrený náš pohľad na význam pedagógov pre spoločnosť. Nie rečami z opozície, ale konkrétnymi rozhodnutiami. Zvýšenie miezd učiteľov od roku 2012 znamenalo výdavky zo štátneho rozpočtu na úrovni 480 miliónov eur. Nijakej inej profesii vo verejnej správe neboli v rokoch 2012 – 2016 zvyšované platy tak ako učiteľom. Na základe programového vyhlásenie vlády máme záujem naďalej pokračovať v politike zvyšovania miezd učiteľov.

Peter Plavčan
minister školstva SR

Učiteľom ponúkam spoluprácu na rozvoji školstva a na riešení problémov vrátane nedostatočného financovania, ktoré ho dlhodobo trápia. Niektorí zástupcovia učiteľov sa vo svojich prejavoch sústreďujú výlučne na zvyšovanie platov, pričom riešenie všetkých ostatných problémov pokladajú za druhoradé a prakticky odmietajú o nich aj diskutovať. Po schválení programového vyhlásenia vlády som verejne vyhlásil, že sumy v ňom garantované považujem za nevyhnutné minimum a že sa budem snažiť ich zvýšiť v maximálnej možnej miere. Objektívne sa nedá urobiť viac ako spolupracovať s akademickou a školskou komunitou na príprave a plnení konkrétnych úloh a stále sa snažiť o zabezpečenie postupného zvyšovania financií do školstva v rámci možností ekonomickej reality.

Pavel Ondek
predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku

Neodpovedal.

Jaroslav Paška
poslanec NR SR (SNS)

Možno je 25-percentnou métou vyjednávacej pozície istej časti odborov. S akútnym zvýšením miezd však treba počítať aj u zamestnancov sociálnych či zdravotníckych zariadení. Očakávam od všetkých účastníkov kolektívneho vyjednávania pragmatické a férové rokovania, aby sa spolu dopracovali k čo najspravodlivejším koeficientom navyšovania miezd nielen učiteľom, ale aj ďalším podfinancovaným profesiám. Výraznejšiemu zvýšeniu miezd práve u zamestnancov školstva však môžu pomôcť zmysluplné, rýchle a efektívne racionalizačné opatrenia v oblasti štruktúry a organizácie vzdelávacích zariadení, ktoré má v rukách najmä rezort školstva a zriaďovatelia. Preto som sám zvedavý, k akým opatreniam a akému skutočnému navýšeniu miezd sa dokážu reprezentanti pedagogickej obce, zriaďovateľov a štátu v spoločnom dialógu dopracovať.

František Škvrnda
vysokoškolský pedagóg (Fakulta medzinárodných vzťahov EU) a bezpečnostný analytik

Školstvo ťažko zasiahla pliaga neoliberalizmu, ktorá je spojená s preberaním modelov s cieľom urobiť z nás poslušných tvorov premýšľajúcich a konajúcich v prospech angloamerickej dominancie vo svete. Fungovanie liberálno-demokratického školstva však vyžaduje držať prst na toku štátnych financií do neho. Vedie to k nedostatku peňazí, ktorý môže byť ďalej deformovaný politickými vplyvmi a svojvôľou v riadení školstva na všetkých úrovniach. Finančné ocenenie učiteľov nie je zodpovedajúce ich úlohe v spoločnosti. Uvedená požiadavka je napriek svojej príťažlivosti v tejto podobe nereálna a diskusia o nej nastolí len nové problémy, ktoré sa podobajú prilievaniu oleja do ohňa, čo však môže niekomu vyhovovať.

Roman Stopka
podnikateľ

Vláda vzišla z demokratických volieb. Je tu pre celú SR a nie iba pre jej parciálnu časť. Iste má svoj plán vyrovnania príjmov našich občanov s príjmami v popredných štátoch EÚ. Akékoľvek narúšanie takého plánu nevládnymi organizáciami oslabuje stabilitu a autoritu národného štátu. Nevidím dôvod, prečo by sa určitá skupina mala domáhať svojich domnelých práv nad republikovú mozaiku. Vyvoláva napätie v spoločnosti, a to krátko po demokratických voľbách, z ktorých vzišla dnešná koalícia. Takéto zneužívanie možností slobody by nemala podporiť žiadna opozícia, pretože radikalizáciou verejnej mienky poslúži odporcom národného štátu. Ak rokovanie nebolo plánované, ide o znepokojovanie vlády s konečným cieľom podmaniť si ju. Prospech získajú nie učitelia, ale sily usilujúce sa o oslabenie štátu.