SKUTOK SA (NE)STAL

Filmová stigma na politickej úrovni

Foto TASR/DRAHOTÍN ŠULLA, DANIEL VESELSKÝ
Dátum 01.10.2019

Vyhľadávači politických káuz už zrejme zabudli na horúce marcové politické turbulencie z roku 2017, keď sme videli, že umelecké zobrazenie inšpirované politickými udalosťami mení tvár našej krajiny, dokáže rozhádať koalíciu, vzbudí záujem právnickej obce či obnoví celospoločenskú diskusiu na témy zabudnuté alebo tabuizované. Únos, či skôr zavlečenie syna exprezidenta Kováča je vec, ktorá pomaly slabne v mysliach ľudí a vytráca sa z aktuálnej pamäti. No ako vidno v slovenských kinách, zase si nachádza cestu k divákovi aj kauza, ktorá lomcovala nielen politikmi, ale ktorá filmom plnila kinosály. Súčasný dokumentárny počin Barbory Berezňákovej je oproti Únosu Mariany Čengel-Solčanskej len tieňom či osamoteným dieťaťom a mediálny ošiaľ nespôsobuje.

Tma a pochmúrno

Za predlohu k názvu filmu poslúžilo legendárne vystúpenie expremiéra Vladimíra Mečiara v NR SR, ktorý v emočne vypätom vystúpení povolil uzdu svojmu rétorickému umu a strhol vodopád svojich slov do polohy, ktorá zľudovela v súvislosti s touto kauzou. No film, či skôr doku-dráma sa začína komorne. Divne pôsobia naoktrojované vety zo scenára, ktoré musí čítať herec Tibor Vokoun. Vyzerá to, ako keby nemal vlastný úsudok na časy nedávno minulé. Obraz je zámerne kazený nekvalitou, aby nadobudol rysy autentickosti a ukázal tak dobu 90. rokov. Podobne ako Únos pôsobí film pochmúrne, pretože chce vyvolať atmosféru tých rokov, keď sme sa zrejme všetci báli vystrčiť nos na ulicu, keďže za každým rohom asi stál mafián. Rušivo pôsobia aj detaily zdivočeného priestoru či tvárí protagonistov. Priestor štúdia je v rozpadnutej barabizni a neporiadku.

Podobne ako Únos pôsobí film pochmúrne, pretože chce vyvolať atmosféru tých rokov, keď sme sa zrejme všetci báli vystrčiť nos na ulicu, keďže za každým rohom asi stál mafián.

Tma a pochmúrno sprevádzajú aj hlavného protagonistu celého rozprávania Oskara Fegyveresa. Ten hovorí rozvážne a potichu. Ukazuje dokonca priestory bývalých kasární pohraničníkov, kde sa zoznámil s mužom, ktorého meno znie desivo a vyslovujeme ho potichu aj vo filme vo forme živej pochodne. Nový Jan Palach? Emócie sú posilnené prítomnosťou Anny Remiášovej, ktorej zranené srdce matky nad stratou vlastného syna dodnes berie spánok z očí. Vo filme pôsobí ťaživo jej prítomnosť pri kaskadérskych skúškach, keď sa tvorcovia filmu snažia nasimulovať výbuch auta, kde jej syn prišiel o život. A ešte horšia je jej výpoveď spred rokov. Vo filme sú publikované aj fotografie z Robovej svadby či rozhovor s jeho svokrovcami. Smútok je tým, čo nabáda diváka večne rozmýšľať o zmysle celého dokumentu. Oslobodzujúco pôsobí potom opätovný príchod Oskara na filmové plátno, oživujúceho spomienky aj veselými príhodami zo života, prežitými s Robom. Film však nenadobúda taký silný politický diskurz, ako by sa dalo očakávať. Oskar sa síce vracia na miesta, kde pôsobil, a divák opäť vidí aj trasu jeho úteku, no rozuzlenie prichádza v podobe muža mnohých tvárí a jedného neuveriteľného ľudského osudu...

Pavučina káuz

Po prevalení káuz, ktoré súvisia aktivitami Mariána Kočnera, sa verejnosti opäť dostal do povedomia novinár, spisovateľ, bloger, ale aj bývalý dôstojník SIS Peter Tóth. Ten v dokumente odkryl aj svoje pozadie v celej kauze. Priznal, že síce pôvodne nechcel byť novinárom, hoci to bol práve on, kto sa cez denník SME spolu s Ľubou Lesnou angažoval v prospech Michala Kováča mladšieho, a to ho nakoniec priviedlo do spletenca pavučiny káuz, z ktorého vymotanie už nebolo ľahké. Osudové stretávanie sa s Oskarom či Robom zanechalo stopu na tomto človeku, ktorý je pre mnohých dodnes otáznikom a jeho úloha je nejasná. Jasné je len to, že tento dokument zapadá do ďalších kočnerovských dimenzií. Prečo dnes? Odpovedzme si sami... Najmä ak si uvedomíme, že aj Oskar hovorí o sume od tohto podnikateľa za svedeckú výpoveď, pričom toto potvrdzuje aj Tóth. Bolo to teda celkom nezištné? Zrejme sa dokument stane podnetom na nóvum v danej kauze, prípadne nám prinesie ešte ďalšie prekvapenia, o ktorých netušíme. Diplomatická imunita v Spojených arabských emirátoch nenaservírovala pred kameru výpoveď nepriameho aktéra kauzy Michala Kováča mladšieho, pričom sa akosi zámerne obchádza kauza Technopol. A meno Petra Krylova a prepojenie na Bavorsko, ktoré na svetlo Božie vo filme vytiahol Tibor Vokoun, sú naozaj z kategórie pre pamätníkov z praveku tejto kauzy.

Všetko môže byť inak

Decentne pôsobil vo filme Dr. Elmar Kresbach. Právny zástupca Kováčovej strany sa pochválil zážitkami z tých čias, no ako päsť na oko napochodoval na obrazovku priaznivec tvrdej rockovej muziky Michal Serbin. Jeho figúra pôsobila ako satira. Okrem pochvaly za videokazetu Grammy z roku 1997, ktorú vraj nikto okrem neho nemá, počastoval štáb Reportérov vulgarizmami štvrtej cenovej bez obsluhy. Seriózny prokurátor by pred kamerami uletieť nemal, no ako vidno...

Oskar sa vo filme vyjadril okrem iného aj vetou, že nakoniec môže byť všetko inak! Dozvieme sa niekedy pravdu? Ide o metafyzický pojem. Čo je pravda, sa opýtal dokonca Pilát Krista. My sa nepýtame, čo je ňou, ale kde je. Na túto otázku odpovedal Oskar, ktorý dostal najviac priestoru na vyjadrenietým, že je skrytá v spisoch. Bude však o ňu niekto ešte stáť? To ukáže až čas. Čas je tá veličina, ktorej je pravda ľahostajná, nám však nie...