SLOVENSKÁ ZBROJOVKA GRAND POWER MÁ 20 ROKOV

Spoločnosť GRAND POWER, ktorú založil Jaroslav Kuracina, oslávila v máji tohto roka 20. narodeniny. Výročiu vzdali hold, ako sa patrí, v duchu lokálpatriotistických tradícií. Grandiózna slávnosť pre viac ako štyristo pozvaných hostí preto nemohla byť inde ako na nádvorí Hradu Slovenská Ľupča. Mohla sa konať aj vďaka tomu, že hrad získal rozsiahlou rekonštrukciou nový šat, ktorý mu navliekol ďalší uznávaný podnikateľ zo stredného Slovenska – nik iný ako generálny riaditeľ Železiarní Podbrezová a šéf Klubu 500 Vladimír Soták. Otec slovenskej pištole Jaroslav Kuracina mu za jeho obrovský kus filantropie vzdáva úctu a uznanie.

 

Jaroslav Kuracina pochádza z Oravy, ale od siedmich rokov žije v Banskej Bystrici. Vyštudoval konštrukciu zbraní a munície na Vojenskej akadémii Antonína Zápotockého v Brne. Po skončení školy začal ako vojak z povolania so skicovaním pištole, ktorú chcel skonštruovať sám pre seba. Mnohí kolegovia sa mu v tom období smiali, no nakoniec podal patent na Úrad priemyselného vlastníctva do Banskej Bystrice a uspel. Išiel si plniť sen a netušil, že sa tým v budúcnosti bude živiť. Bolo to v roku 1994, keď, ako hovorí, zúrila vonku privatizácia. V tom čase sa objavili prvé pokusy vytvoriť slovenskú pištoľ v Považských strojárňach. Ponúkol im svoje predstavy a tie zaujali vtedajší manažment. Strojárne neskôr sprivatizovali a fabrika sa rozpadla. Rok pobudol v Zbrojovke Brno, ktorú čakal podobný osud ako Považské strojárne. Nakoniec dospel k myšlienke, že bude lepšie byť hlavou myši ako chvostom leva a založil vlastnú firmu. Dnes je teda majiteľom konštrukčnej a obchodnej firmy GRAND POWER. Odborníci ho označujú za otca slovenskej pištole Power K100. Odborné časopisy o nej prinášajú len pozitívne informácie. Zamestnáva takmer 150 zamestnancov a zbrane z GRAND POWER sa vyvážajú do viac ako 70 krajín. Ako však býva zvykom, na Slovensku sa mu dostáva veľmi málo uznania i pozornosti. Slovenskí športoví strelci používajú ich zbrane a v zasadačke jeho firmy nájdete desiatky ocenení práve od nich. Viac ako 90 percent svojej produkcie exportuje do zahraničia, dominantný je trh v USA, kde sa zbrane z modelového radu STRIBOG predávajú v tisícoch kusov mesačne. Na výstave IWA v nemeckom Norimbergu tento rok GRAND POWER potešil svojich priaznivcov predstavením novinky – radu GP R15 a R15 Freya – bohatej kolekcie v kalibri .223, z ktorej si vyberú športoví strelci každej kategórie. Pre potreby ozbrojených zložiek budú k dispozícii i samočinné verzie v kalibri 5,56 mm NATO.

Ani halier pomoci

Na 20. narodeniny dostala pozvanie aj naša redakcia, a to bola príležitosť nielen na osobnú gratuláciu, ale aj na zhodnotenie uplynulých rokov spoločnosti GRAND POWER. Dojatý Jaroslav Kuracina nám prezradil, že 20. výročie založenia firmy je pre neho neuveriteľné, a to aj preto, že počas celej existencie spoločnosti bola podpora zo strany štátu skôr záporná než kladná. „Za 20 rokov sme od SR nedostali ani halier pomoci, skôr naopak, dožili sme sa množstva obmedzení pri vývoze. Pri bilancovaní sme zistili, že sme pri obmedzeniach, ktoré nám vytváral štát, prišli o 30 miliónov eur. A samozrejme to uškodilo nielen firme, ale aj zamestnancom a v konečnom dôsledku samotnému štátu. Jeden škrt štátneho úradníka pripravil štát o asi 800 tisíc eur na vývozných daniach a poplatkoch a keďže sa nič nevyviezlo, nemuselo sa ani nič vyrobiť a cca 10 zamestnancov nedostalo výplatu niekoľko rokov, čo je na odvodoch a daniach vyše 6 miliónov eur. Takže summa summarum sa štát za tu dobu pripravil o viac ako 7 miliónov eur, ale štát to zdôvodňoval tým, že vývoz do niektorých krajín by bol v rozpore s medzinárodnými záujmami SR, pritom nás veľmi rýchlo nahradili firmy z Čiech, Rakúska a Nemecka,“ prezrádza majiteľ GRAND POWER. S úsmevom na tvári hovorí, že je veľmi dobrý pocit dočkať sa takého výročia aj vzhľadom na to, čím všetkým si za posledných dvadsať rokov musel prejsť nielen on, ale aj jeho zamestnanci. Hoci je Jaroslav Kuracina, ako sám vraví, tvrdá nátura, jeho zamestnanci ho doslova dojali, keď mu odovzdali bojovú zástavu firmy. Jedným dychom dodáva, že oslava bola ľudová, ale na úrovni. Potešili ho najmä folklórne súbory Drienka a Dratvárik zo Slovenskej Ľupče pod vedením učiteľky Anky Krížovej, ktoré ich prišli podporiť a pripravili folklórne vystúpenie spolu s jeho šesťročnou dcérou. Ako nám Jaroslav Kuracina prezradil, keby sa mal opäť rozhodnúť, či sa vyberie tou istou cestou, tak by neváhal a išiel by do toho znova. Výhodou by vraj bolo, keby mal znova vek 30 rokov, ale dnešné skúsenosti. Priznáva, že je vďačný aj za rany, ktoré mu boli uštedrené, ale aj za chyby, ktoré urobil, pretože to bola pre neho najlepšia škola života.

Láska k zbraniam

K zbrojarine ho doviedla snaha realizovať si svoje sny. „Starý otec, ktorý bol cez druhú svetovú vojnu aktívny účastník SNP, ma priviedol k láske k zbraniam. Bol dôstojník armády prvej Slovenskej republiky a keď sa začala okupácia Slovenska, vystúpil na obranu slovenského štátu. Bolo to veľmi paradoxné, pretože dlho po vojne mi povedal, že nebojoval proti slovenskému štátu, ale proti nemeckej okupácii. Po vojne bol v protipartizánskych procesoch perzekvovaný. Predsedu slovenských partizánov Viliama Žingora odsúdili komunisti na smrť a aj ho obesili. Starého otca tiež uväznili, no našťastie po Stalinovej smrti prišlo tzv. oteplenie. Tak ho prepustili i rehabilitovali a dostal ,odškodné‘, že mohol robiť vo Zväzarme trénera streleckých športov. Keď som prišiel k starým rodičom v tom čase ako desaťročný chlapec, tak som bol rád, že som sa mohol pohrať s flintami. Odmalička ma zaujímalo viac to, čo je skryté vnútri, akí malí škriatkovia tam pobehujú, aby to fungovalo. Dostal som párkrát poza uši, keď starý otec zistil, že som mu z času na čas nejakú flintu rozobral do poslednej skrutky a nevedel som ju naspäť poskladať,“ dodáva s úsmevom. Dnes podobné problémy už isto nerieši, zamestnáva takmer 150 zamestnancov a do ďalších piatich rokov by ich počet rád navýšil na 200. „Pripravujeme veľkú investíciu v Kremnických baniach, kde by sme mali mať plne automatizovanú linku na výrobu komponentov streliva. Plánujeme linku na výrobu kompletnej munície, pretože zbraň je to isté čo auto, ktoré potrebuje palivo, nech je akejkoľvek výroby. Aj zbraň potrebuje strelivo, nech je akejkoľvek výroby. Taktiež chceme postaviť na Slovensku výrobu streliva pre ľahké ručné zbrane, pretože dnes nakupuje SR strelivo z Maďarska a keby sa niečo stalo, tak nás ubijú čapicami, pretože sme úplne odzbrojení,“ konštatuje Jaroslav Kuracina, ktorý kedysi silno koketoval aj s politikou. Jeho svetonázor, ako povedal, bol formovaný do roku 1989, čo z neho robí správne Husákovo dieťa. Mnohé politické strany ho však sklamali a po svojej päťdesiatke, keď vraj k mužovi prichádza rozum, dospel k vnútornému rozhodnutiu, že politika je predsa len panské huncútstvo a pustí ju z hlavy. Pociťuje predovšetkým zodpovednosť za svojich ľudí, a preto budú pre neho dôležité záujmy firmy, jej zamestnancov a zostane apolitický, lebo vraj hlavou sa múr preraziť nedá. Spoločnosť Jaroslava Kuracinu sa v súčasnosti dostala do štádia, keď operatívne povinnosti už delegoval na svojich kolegov, pretože im dôveruje, on sa opäť viac venuje najmä vývoju, vizionárstvu a budúcnosti firmy.