SLOVENSKO JE AMERICKOU KOLÓNIOU

Vláda SR od 1. marca 2022 začala s cenzúrou a vypínaním nepohodlných webov. Zákon by mal platiť do 30. júna, ale už pripravujú novelu, že sa to predĺži až do 30. septembra. Je podľa vás normálne, aby sa v demokratickom svete likvidovala sloboda slova?

Demokracia na Slovensku dostáva za Hegerovej vlády dobre po hube. Od roku 1989 sme takéto obdobie na Slovensku nezažili. Dokonca si dovolím povedať, že sú tu prvky, pokiaľ ide o likvidáciu demokratických pravidiel hry, ktoré sú horšie, ako sme videli do roku 1989. Je hlboký omyl, ak sa niekto domnieva, že sa mu podarí krátkodobo ovplyvniť verejnú mienku jednofarebnou propagandou v médiách. Týmto spôsobom sa do istej miery podarilo zmeniť pohľad na ruského prezidenta Vladimira Putina v očiach verejnosti, ale z dlhodobého hľadiska to bude mať ťažké dôsledky na kvalitu demokracie. Budeme veľmi dlho pracovať, aby sme to napravili. Považujem za nedemokratické a protiústavné vypínanie webov so „škodlivým“ obsahom. Vidíme, že nevedeli žiť aj s inými názormi, tak sa dá očakávať, že sa bude predlžovať účinnosť cenzúry. Je dosť možné, že Hegerova vláda sa bude snažiť túto cenzúru nariadiť na dlhšie obdobie. Personálne parametre, ktoré nastavuje táto vláda, sú priam nevídané. Vo funkciách dnes sedia rôzni zločinci podozriví z rôznych trestných činností a nevzdelaní zlodeji titulov. Vrcholom všetkého je ministerka spravodlivosti, ktorá je spolumajiteľkou firmy, ktorá okráda poctivých ľudí, a jej brat zarába v Slovenskej televízii milióny, tak to je parameter, na ktorý bude musieť nová vládna koalícia reagovať. Buď tak, že si tieto parametre osvojí a potom bude bežné, že si rodinní príslušníci budú robiť, čo budú chcieť, alebo sa tu nastolí poriadok. Obávam sa však o stav demokracie na Slovensku.

Stál pri zrode Deklarácie o zvrchovanosti SR, hlasoval za ňu v SNR, ako aj za Ústavu SR a 1. januára 1993 sa tešil zo vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Je zakladateľom politickej strany Smer-SD, ktorá je na politickej scéne viac ako 20 rokov. Bol trojnásobným predsedom vlády. Po udalostiach v roku 2018, ktoré ho donútili opustiť kreslo premiéra, sa pre upokojenie situácie čiastočne stiahol do úzadia. Neschopnosť Matovičovej i Hegerovej vlády ho však opäť vrátila do boja nielen proti vládnej kamarile, ale najmä za práva nespokojných občanov a v konečnom dôsledku opäť za slovenskú štátnosť, suverenitu i zvrchovanosť. Netají sa ambíciou, že mieni vyhrať najbližšie parlamentné voľby. Robert Fico.

Médiá vás nikdy nešetrili a boli proti vám i vašim vládam, napriek tomu ste k nim boli vždy zhovievaví, ba až priateľskí, rešpektujúc slobodu slova. Viete si predstaviť, že by ste zaviedli cenzúru a vypínanie nepohodlných médií za vašej vlády?

V rokoch 2012 – 2016 sme vládli sami a neurobili sme ani jediné rozhodnutie v súvislosti s médiami alebo s úpravou tlačového zákona. Neurobili sme žiadny zásah ani proti verejnoprávnym médiám a už vôbec nie proti súkromným médiám, pretože to je mimoriadne tenký ľad. Tu platí staré známe, akou zbraňou bojuješ, takou v budúcnosti zhynieš. Po roku 1989 boli právne parametre demokratického štátu nastavené tak vysoko, že sme boli v niektorých oblastiach pápežskejší ako pápež. Postupne sme sa dostali do štandardu ako na Západe. Dovolil by som si povedať, že dnes sa ukazuje pravá tvár západnej demokracie, ktorá vôbec nie je pekná.

Konflikt na Ukrajine vyháňa ľudí z ich vlasti. Na Slovensko prišlo už vyše 300-tisíc Ukrajincov s tým, že niečo cez 60-tisíc požiadalo o dočasné útočisko. Čo to pre občanov SR bude znamenať do budúcnosti?

Treba si pripomínať slovanskú vzájomnosť a pomáhať ľuďom v núdzi. Neuveriteľne ma však trápi, že sa medzi sebou zabíjajú dva slovanské národy, toto mne hlava neberie. Treba však oddeľovať, kto pomoc skutočne potrebuje a robiť ju adresne, presne tak, ako to Smer-SD urobil v meste Perečín, ktoré nás požiadalo o pomoc, a adresne sme im pomohli. Musíme rozoznávať naozaj núdznych a špekulantov. Viem, že to niektorí neradi počujú, ale aby pochopili, o čom hovorím, stačí, keď sa pôjdu pozrieť napríklad do hotela Carlton, alebo ku ktorémukoľvek luxusnému hotelu na Slovensku, čo a koho tam nájdu. Tam nie sú ľudia, ktorí potrebujú pomoc od Slovákov.

Slovensko-ukrajinská hranica patrila k našim najstráženejším. Dnes cez ňu prechádzajú tisíce občanov Ukrajiny. Vieme, kto prichádza na Slovensko?

Nezabúdajme, čoho sa dopustil minister vnútra Mikulec, ktorého sme sa naposledy pokúsili odvolať za nezvládnutie utečeneckej krízy. V úvodných dňoch prešli cez hranice húfy ľudí z Ukrajiny bez akejkoľvek pasovej a colnej kontroly. Ak k tomu pridáme, že na Ukrajine rozdali množstvo zbraní, bez akejkoľvek registrácie a povoľovacieho konania, ak uznáme, že dnes si mafiánske štruktúry na Ukrajine vybavujú účty medzi sebou, tak je veľmi pravdepodobné, že tieto zločinecké a mafiánske štruktúry mohli prejsť na Slovensko cez schengenskú hranicu, ktorá je pre nich veľmi vzácna. Možno očakávať, že po ťažkom boji, keď sme Slovensko očistili od mafiánskych štruktúr, tak sa tu ukáže ukrajinská mafiánska mašinéria.

Ako vnímate dennodenné požiadavky a tlak Volodymyra Zelenského?

Čo sú to za vyjadrenia, dajte mi bojové lietadlá, dajte mi tanky a ja vám ukážem. Veď to nemôže tak fungovať, že všetci mu dajú, čo si rozkáže, a kto mu nevyhovie, bude na neho pľuť. Ohradili sme sa (Smer-SD) proti vyjadreniam ukrajinského veľvyslanca v SR, ktorý zaútočil na našu stranu. My nie sme ich sluhovia, neznamená to, že keď si požiadajú o červené banány, tak im ich dáme. To takto nejde, Slovensko pomáha Ukrajine dostatočne a Hegerova vláda dodáva zbrane Ukrajine napriek tomu, že Smer-SD je len za humanitárnu pomoc. Ak chceme mier, nemôžeme Ukrajinu vyzbrojovať. Devastácia vzťahov, ktorá tu prebieha, je úmyselná, pretože USA mimoriadne záleží na rozbití vzťahov EÚ s Ruskou federáciou, aby si tu mohli Američania robiť, čo chcú.

O Jaroslavovi Naďovi ste sa vyjadrili, že je to vojnový štváčik. Čo ho vedie vtiahnuť Slovensko do konfliktu medzi Američanmi a Rusmi? Z akého dôvodu nadbieha nielen on, ale aj Heger, Korčok či Čaputová americkej administratíve?

To, čo robí Heger s vojnovým štváčikom Naďom, je priam neuveriteľné, ako sa predháňajú. Verím, že je to otázka krátkeho času, kedy začnú ľudia po Hegerovi a jeho vláde hádzať kamene (obrazne povedané), pretože starať sa o cudzích a kašlať na vlastný národ nie je správne. Som za solidaritu, aj pomoc, ale pre predsedu vlády musí byť Slovensko a vlastný národ na prvom mieste.

Pandémia a teraz konflikt na Ukrajine majú zdrvujúce následky na slovenskú ekonomiku a našich občanov. Vláda SR vyčleňuje na pomoc Ukrajincom viac ako 500 miliónov eur a pre Slovákov má 100 miliónov eur, aj to len pre totálne núdznych. Ako hodnotíte tento postoj vlády?

Hovoríme len o prvých 500 miliónoch z fondov EÚ, ale to ich neospravedlňuje, pretože to mali byť peniaze na obnovu po pandémii, a nie na utečencov. Uvedomme si, koľko peňazí sa minulo, o ktorých ani nevieme. Vláda podpisovala zmluvy bez verejných súťaží na vydávanie teplej stravy, koľko zbraní, munície išlo na Ukrajinu? Nakoniec systém S-300 mal dnes na trhu hodnotu 400 miliónov USD a my sme ho podarovali Ukrajine, náš majetok. Videli sme fotografie BVPéčiek, ktoré majú ísť na Ukrajinu, ale aj húfnice Zuzana a zrejme aj stíhačky MiG-19. Môžeme sa zrazu rozprávať o pomoci v miliardách a na vláde sa nevedia dohodnúť na pomoci Slovákom, keď nevedia distribuovať stoeurové poukážky na zníženie dôsledkov inflácie. Veď to je smiešne, reálne bude inflácia 15 percent a zvýšenie platov dve percentá, čiže občania už dnes sú v mínuse o 13 percent. Inflácia je ako rakovina, ktorá nebolí. Každý si povie, že no dobre, mám na účte 30-tisíc eur, ale na budúci rok si za ne kúpite o 15 percent menej tovaru. A vláda nič nerobí, nepodporuje trh a domácu spotrebu, pretože tá dokáže reálne držať ekonomiku. Prečo neznížia DPH na nejaký čas? Heger sa správa ako vyšinutý, on sa musel zblázniť. Počúval som ho v jednom rádiu a doslova jačal, lebo nezvláda situáciu. Poskytuje rozhovory, že ide na Ukrajinu a manželka sa modlí a jeho dcéra plače, no koho toto zaujíma? Veď on sa má reálne starať o štát. On nevie, čo má robiť a najmä môže robiť len to, čo mu dovolí Matovič a americká ambasáda, ktorí ho držia pod krkom.

Prezidentka SR hovorí za celý národ, že sme Ukrajina, môže sa takto vyjadrovať hlava štátu?

Keby bola aspoň originálna. Zasa to len odkukala. Tento výrok predsa vznikol v čase, keď bol J. F. Kennedy v okupovanom Západnom Berlíne a povedal – Ich bin ein Berliner – Som Berlínčan a som tu s vami. Odmietam tieto vyjadrenia, nie sme žiadni Ukrajinci, sme Slováci. A absolútne odmietam, že Ukrajina bojuje za nás. Prezidentka Zuzana Čaputová dopadne horšie ako jej predchodca Andrej Kiska. Postupne sa na povrch dostanú informácie, kto ju riadi, kto ju navštevuje, s kým sa stretáva. Slovensko sa totálne vložilo do rúk USA. Zacitujem Petra Weissa, ktorého považujem za mimoriadne múdreho chlapa. „Slovensko namiesto toho, aby sa pokúšalo svoje bezpečnostné záruky hľadať v multidohodách v rámci EÚ alebo NATO, tak sa rozhodlo svoju bezpečnosť riešiť na bilaterálnej báze s USA, čo je obrovská chyba.“ Robia to v záujme svojej ochrany, pretože veľmi dobre vedia, čo napáchali a na základe týchto rozhodnutí veria, že americká administratíva ich bude chrániť a vôbec sa nebudem čudovať, keď sa do najbližších parlamentných volieb ešte silnejšie zapoja americké mimovládne organizácie a budú útočiť do opozície a jej predstaviteľov.

Smer-SD od začiatku odmieta posielať zbrane na Ukrajinu, s tým, že treba nastoliť mier diplomatickou cestou. Avšak vláda SR v utajenom režime schválila a darovala Ukrajine obranný systém S-300. Znamená to, že nás predstavitelia vlády vtiahli do vojny?

Uvedomme si, čo povedal Josep Borrell, že tento konflikt sa musí vyriešiť na bojovom poli. Ako môže jeden diplomat, hlava zahraničnej politiky uprednostniť vojenský konflikt pred mierovým diplomatickým riešením? Ukážte mi jedného jediného lídra z európskych štruktúr EÚ, ktorí by zdôrazňovali mierové riešenie. Ukážte mi jednu iniciatívu Európskej rady, ktorá by ako predstaviteľka 500 miliónov obyvateľov s obrovskou ekonomikou ukázala ochotu sprostredkovať mierové rokovania medzi Putinom a Zelenským. Pre mňa je nevídané, že EÚ, ktorá sa teší mieru od roku 1945, ktorá sa má ako prasa v žite, tak tlačí na vojnu. EÚ predsa schvaľuje peniaze na dodávanie zbraní na Ukrajine, neustále hovorí o vojne.

Ako sa to dá vysvetliť?

Úplne jednoducho, a to platí aj pri S-300-vke. EÚ mala zásadný problém spoločne naformulovať východiská migrácie. Na túto tému sme nikdy nemali spoločný názor. EÚ bola rozdelená aj pri spolupráci s Ruskou federáciou, niektorí boli za, niektorí proti spolupráci. EÚ si dnes kľakla a necháva sa riadiť USA. EÚ neschopnosť v zahraničnej politike pretavila do dokonalosti a povedala si, že pre nich je jednoduchšie nasledovať názory USA. No záujmy USA sú totálne odlišné od záujmov EÚ, pokiaľ ide o vzťahy s Ruskou federáciou, pretože USA potrebujú Rusko zarezať, a EÚ hádam nepotrebuje z hľadiska strategickej spolupráce Rusko zarezať! Američania si musia mädliť ruky, pretože na tomto konflikte neskutočne zarábajú. A nielen to. Dotiahli si sem toľko vojakov, koľko len chceli vrátane najvyspelejšej vojenskej techniky. Už len čakám, kedy vystúpi štváčik Naď a oznámi, že máme na Slovensku jadrové zbrane. Pozerajte, prosím, na akékoľvek rozhodnutie, ktoré urobí slovenská vláda, ktorá je len nemým pozorovateľom konania EÚ, ktorá je nemým vykonávateľom pokynov USA. Stačí sa obzrieť za príchodom na Slovensko ministra obrany USA Austina, ktorý dal Jaroslavovi Naďovi jasné pokyny: dajte S-300 Ukrajine, potom im dáte húfnice, lietadlá, odovzdáte nám vaše letiská a my vám tam navozíme naše zbrane, všetko si od nás kúpite. A tu je odpoveď. Zbaviť Slovensko všetkej výzbroje, ktorá je vo vlastníctve SR, aby mohli potom nakúpiť od Američanov.

Celé slovenské politické spektrum odsúdilo Rusko, lebo vyvolalo konflikt na Ukrajine, kde zomierajú nevinní ľudia. To isté sa však dialo pod taktovku USA v bývalej Juhoslávii, v Iraku, Líbyi či Sýrii. To nikto neodsúdil a dokonca poslanec z SaS Peter Osuský vyslovil ohavnosť, že Srbi si zaslúžili, aby ich zabíjali. Znamená to, že v Srbsku, Líbyi, Sýrii či Iraku nezomierali ľudia?

V OĽaNO je mimoriadne veľa hlúpych a agresívnych ľudí, ktorí sú poslušným stádom a nevedia nič vyprodukovať, vedia len to, že v NR SR prečítajú z papiera nejakú vopred napísanú faktickú poznámku a to je všetko, ale podstatne nebezpečnejší ľudia sú takí, ako je poslanec Osuský, Dostál a jeho klika, ktorá sa hýbe v politike už niekoľko rokov (dnes v SaS). Títo ľudia sú totiž presvedčení o tom, že to, čo hovoria oni, je len pravda a inak to nemôže byť. Keby bol v trestnom zákone na Slovensku trest smrti za politické delikty, tak vám garantujem, že títo ľudia by ich schvaľovali a aplikovali. Vôbec o týchto ľuďoch v tomto zmysle nepochybujem. To sú nebezpeční a nedemokratickí blázni, ktorí dotiahnu tento štát do obrovského nešťastia. Na Slovensku sa už bojíme aj vlastného tieňa. Bojíme sa niektoré momenty pomenovávať v súvislosti s konfliktom na Ukrajine pravým menom. Tiež som si myslel, že od roku 2014, keď bol zrušený ruský jazyk ako úradný na Ukrajine, že od tohto obdobia malo Rusko množstvo možností diplomatických, či surovinovo-strategických situáciu vyriešiť. Všetci sme sa však len prizerali na to, čo sa deje na Donbase, kde vraždili Rusov, pozerali sme sa na to, aká bola ukrajinská delostrelecká ofenzíva na Donbase, krátko pred 23. februárom, a potom sme všetci zostali v šoku, čo sa stalo. Vojenské riešenie považujem za najhoršie riešenie konfliktu a odsudzujem porušenie medzinárodného práva. Ak však chceme pochopiť podstatu tohto konfliktu, tak musíme vedieť aj o tom, čo tomu predchádzalo. Nesmieme sa báť povedať, že na ukrajinskej strane bojujú fašisti, nesmieme sa báť povedať, že na strane ukrajinskej vlády bojujú cudzí žoldnieri, nesmieme sa báť povedať, že častými obeťami konfliktu sú civilisti, ktorí držali v rukách zbrane, ktoré im rozdala ukrajinská vláda. Pre Osuského je dobrý len ten mŕtvy, ktorý si zaslúži jeho úctu a rešpekt, ktorého on označil. A teraz sa rozhodol, že rešpekt, úctu a smútok si zaslúži len človek, ktorý je obeťou v konflikte na Ukrajine. Ak je to však obeť z Juhoslávie, tak to podľa Osuského nie je človek, ale len nejaká lúza a spodina. Vojna prináša udalosti a momenty, keď zlyhávajú ľudia na jednej aj na druhej strane, ale nemôžem bez riadneho vyšetrenia dávať právo prijímať jednostranné vyhlásenia. Americký minister obrany v Bezpečnostnej rade OSN uviedol, že v Iraku sú zbrane hromadného ničenia a na základe toho sa začala vojna v Iraku, kde zomreli státisíce civilistov a nakoniec medzinárodné organizácie zistili, že žiadne zbrane hromadného ničenia na území Iraku nikdy neboli. V konflikte na Ukrajine sme boli svedkami toho, že dopadla nejaká raketa na železničnú stanicu. Médiá v zahraničí uviedli, že nie je jasné, komu raketa patrila, pretože to musí byť vyšetrené. Na Slovensku médiá bez zaváhania vyniesli jasný súd, že to bola ruská raketa. Dnes vieme, že raketa má evidenčné číslo ukrajinskej armády, že sa nepoužíva vo výzbroji ruskej armády, ale o tom už slovenské médiá mlčia. Ak masaker v Buči urobili Rusi, musia zaň pykať, ale ak to urobili Ukrajinci, musia za to pykať Ukrajinci. Musí sa to však riadne vyšetriť na báze Bezpečnostnej rady OSN.

Prezidentka SR, Hegerova vláda či koaliční poslanci NR SR sa vložili do rúk cudzej mocnosti, čo ich k tomu vedie?

Je to veľmi pohodlné, pretože ak by ste chceli hľadať pravdu, tak by ste sa museli správať ako suverénna krajina, tak ako sa napríklad správa Viktor Orbán. Vedia, že prehrávajú vnútropolitický súboj na celej čiare, tak stavili na jednu kartu, že idú cestou podpory Američanov a za to očakávajú, že nebudú predmetom kritiky za to, čo páchajú. V čase, keď som bol premiérom a s mojou vládou by som konal tak ako Hegerova vláda, tak vám garantujem, že na stole by som mal už desať demaršov. A im sa všetko odpúšťa. Je im jedno, že šéfa najsilnejšej parlamentnej opozičnej strany zatknú na autoproteste, že vo väzení zomrel bývalý prezident policajného zboru generál Lučanský, že špeciálny prokurátor je odsúdený za zabitie človeka, že porušujú ľudské práva, porušujú Ústavu SR... Viete si predstaviť, že by som bol ja dal zatknúť za mojej vlády predstaviteľa opozície počas protestu? Toto je nemysliteľné, no spoliehajú sa, že tí, ktorým slúžia, im pomôžu. Je nutné, aby sme vydali vyhlásenie o konaní ministra zahraničných vecí. Ivan Korčok sa musel tiež zblázniť, pamätám si časy, keď zastupoval Miroslava Lajčáka, aká bola jeho poslušnosť. Keby som mu povedal skoč, tak skočí, keby som mu povedal napeč koláče a odnes Lukašenkovi, tak by išiel a ešte by sa plazil aj po kolenách, aby ukázal poslušnosť. Korčok je žoldnier, ktorý sa rozhodol slúžiť inej strane. To je však nebezpečné, lebo takíto ľudia nemajú žiadne hranice. Musíme požiadať MZV SR, aby zastavilo niektorých veľvyslancov pôsobiacich v zahraničí. V prvom rade mám na mysli veľvyslanca SR v Českej republike, pretože je neakceptovateľné, aby štátny úradník, platený z daní tohto štátu, robil hrubú politickú propagandu proti slovenskej opozícii. Musíme sa z tohto vymaniť, ale aj poučiť. Bude potrebné oveľa intenzívnejšie poskytovať slovenským občanom informácie, ktorých je nedostatok. Nečudujem sa im, že už nemôžu pozerať televíziu, pretože dostávajú jednofarebné informácie.

Predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová uviedla, že ste zverejnením statusu na Facebooku o preprave S-300 spáchali vlastizradu...

Hádať sa s nimi o týchto veciach je zbytočné a pre mňa prízemné, pretože ich vyhlásenia už idú proti zdravému rozumu a každý sa na tom môže akurát zasmiať. Klamali celý národ v rozpore so zmluvou, na základe ktorej sme získali obranný systém, pretože S-300 sme dali štátu, ktorý nie je spojencom SR.

Považujete obranný systém Patriot za dostatočný, veríte, že sú Slováci v bezpečí?

Myslím si, že Heger a Naď ohrozili bezpečnosť Slovenska, pretože Patrioty nie sú schopné pokryť naše územie, tak ako to bolo v prípade umiestnenia S-300 pri Nitre. Musíme si dnes byť vedomí toho, že máme do činenia s politickými šialencami.

Veronika Remišová zároveň uviedla, že Rusi nám chcú zobrať východné Slovensko až po Liptovský Mikuláš. Viete niečo o tom? Nie je to šírenie škodlivého obsahu a poplašnej správy?

To je taká blbosť, je to územie EÚ a NATO, bodka. Neustále zdôrazňujeme, že Slovensko s týmto konfliktom nič nemá, ale zapája sa priamo do vojny. Nedávno som dostal otázku, či je Putin priateľom Slovenska. Netuším, ale ako môže byť Putin priateľom Slovenska, keď slovenská vláda posiela zbrane, ktoré majú zabíjať ruských vojakov? Pokiaľ však ide o Veroniku Remišovú a ďalších, treba povedať, že si uvedomujú fakt, že vojna sa v určitom momente skončí a nebudú sa mať na čo vyhovárať. Potrebovali pandémiu, potrebujú vojnu, aby prekryli, že nevedia vládnuť. Ak sa opäť vrátime na Slovensku do mierových časov, tak to bude manna nebeská pre slovenskú opozíciu, pretože ich rozdupeme ako africké slony.

Slovenská republika je závislá od ruského plynu, jadrového paliva a ropy. Vláda SR a prezidentka SR napriek tomu žiadajú okamžité odstrihnutie sa od surovín z Ruska. Znamená to, že nechajú ekonomiku úplne padnúť na kolená, ľudia nebudú mať len rúška na ústach, ale ešte budú doma sedieť v kabátoch, lebo nebudeme mať teplo?

Samotná vojna spôsobuje to, že je tu obrovský tlak na ceny energií. Na vojne vždy zarábali tí najbohatší, ale každé strašenie, že je tu záujem ako sankcia vypnúť dodávku ruskej ropy a plynu, zvyšuje ešte viac ceny.

ÚRSO už oznámilo, že zvýši ceny elektrickej energie o 80-100 percent, vláda však tvrdila, že ceny zastropuje. Tak kde je pravda?

Nerozumiem tomu memorandu, ktoré vláda podpísala so Slovenskými elektrárňami. Ide o nezáväzný a neefektívny politický dokument, ktorý nemá žiadnu hodnotu. Začínajú hovoriť, že treba ruské jadrové palivo vymeniť za americké, ruský plyn treba vymeniť za americký skvapalnený plyn. Ropa sa má voziť z krajín, ktoré sú spriatelené s USA, hoci Bidenovi niektorí predstavitelia arabských štátov ako Saudi nedvíhajú ani len telefón.... Vývoj je veľmi jednoduchý. Tým, že vláda pripúšťa, že bude sankcionovať Rusko a nebude nakupovať suroviny od nich, tak bude obrovský tlak na cenu energií. A treba sa pripraviť na to, že na budúci rok bude skok taký, ako ľudia zažili na začiatku 90. rokov minulého storočia, keď prebiehala transformácia a nastavovali sa trhové ceny. Za našej vlády sa pripravili aj možnosti diverzifikácie a vieme získať plyn aj ropu z iných krajín ako z Ruska, ale za dvakrát vyššie ceny. Navyše stratíme poplatky za tranzit, ktoré predstavujú okolo 300 miliónov eur. Ďalšia vec je, že plyn z Ruska prúdi cez Ukrajinu, to znamená, že ruský Gazprom platí Ukrajine okolo dve miliardy eur ročne. Ak sa zastaví tok plynu, tak kto tej Ukrajine dá dve miliardy ročne? Zabudlo sa už na to, že Slovensko už pomáhalo Ukrajine cez reverzný tok, aby nepomrzli? Hádam si niekto nemyslí, že Rusi bez EÚ a Ukrajiny zahynú. Majú iné trhy, ako je India, Čína a iné štáty v ázijskom priestore. Rusko tu bude aj zajtra, aj o rok a tie vzťahy sú také zdevastované, že sa budú naprávať niekoľko rokov. To už bude musieť realizovať nová generácia politikov, ktorá nebude zaťažená týmto konfliktom a nesedí v slovenskej vláde, ktorej jednoducho šibe. Rusko potrebuje EÚ a EÚ potrebuje Rusko. Zapojiť sa do konfliktu len preto, že to chce USA, je bláznovstvo.

Sankcie proti Rusku niečo vyriešia?

Nejaký efekt sankcie majú, stačí sa pozrieť, čo spôsobili americké sankcie proti Kube, ktorá to naozaj nemá ľahké, ale stále bojuje. Kuba je nenávidená Američanmi, len preto, že je, pretože ich nijako neohrozuje. Jedným z výsledkov sankcií je, že Rusko sa stáva sebestačným v každej oblasti. Na konci dňa sa zistí, že sankcie nemajú žiadny zmysel a najviac poškodené zostanú štáty EÚ. Európa pácha ekonomickú samovraždu. Oceňujem, že do Ruska cestoval rakúsky kancelár Karl Nehammer, ale nie je mi celkom jasné, čo bolo cieľom jeho cesty. Na mojom mieste by som s Putinom komunikoval a ťahal by som ho do EÚ. Neviem, čo očakával rakúsky kancelár, ale v každom prípade by takto mali postupovať na dennej báze jednotliví lídri EÚ, mali by sa s Putinom rozprávať a mali by hľadať riešenie, ktoré bude východiskom pre obidve strany.

Pod taktovkou prezidentky Čaputovej a Hegerovej vlády sa nám priamo pred očami rozpadla V4. Bola to ich úloha?

V4 bola dlhodobo tŕňom v oku EÚ, pretože ak spočítate, koľko obyvateľov zastupovala V4 – Poľsko, Maďarsko, Česko a Slovensko, to bolo takmer 70 miliónov a to nemohli ignorovať. Každé stanovisko, ktoré prijala V4, musela EÚ alebo komisia brať vážne. Toľko pracovali na tom, aby to zničili, až to zničili. Našli užitočných idiotov, táto vláda od začiatku bojovala proti V4 a spochybňovala jej význam. Zničenie V4 bolo obrovskou chybou. Cez V4 sme dokázali presadzovať mnohé záujmy štyroch štátov východnej Európy. Rozbiť V4 bolo opäť záujmom USA, rozhádať a rozbiť EÚ, aby si Američania robili na európskom území, čo len chcú. Naozaj sme americkou kolóniou.

Podľa prieskumu verí vláde len 22 percent Slovákov. Hegerova vláda pácha ekonomické škody, zavádza diktatúru, likviduje nepohodlné médiá a občania napriek nespokojnosti to všetko tolerujú. Prečo? Je to rezignácia alebo strach?

Mali sme vždy rešpekt pred verejnými stretnutiami, ale doba mení aj postoje politikov. Verejnosť potrebuje trošku pomôcť, pokiaľ ide o vyjadrenie názoru, nečakajme, že ľudia sa len tak z ničoho nič stretnú a niečo urobia. Zoberte si ostatné stretnutie na Slavíne. V piatok sme sa rozhodli, že sa stretneme na Slavíne a v nedeľu bolo stretnutie. Vôbec sme neočakávali, že sa to stane masovým podujatím, z ktorého vzíde Mierové memorandum. Bolo to neuveriteľne spontánne podujatie, kde ľudia mohli vyjadriť svoj názor.

Znamená to, že sa môžu oprieť o Smer-SD, že im pomôže v ich boji proti tejto likvidačnej vláde?

Samozrejme, pripravujeme veľké podujatia 1. mája, kde očakávame minimálne desaťtisíc ľudí, pravdepodobne v Nitre urobíme národné oslavy Sv. Cyrila a Metoda 5. júla, oslávime 30. výročie Deklarácie o zvrchovanosti, zavítame do Starej Bystrice, 29. augusta si pripravíme vlastné oslavy SNP a 1. septembra sa uvidíme pred Ústavným súdom SR v Košiciach na oslavách 30. výročia prijatia Ústavy SR.

Táto vláda má najnižšiu dôveru za celú novodobú históriu SR, napriek tomu sa drží pri moci za výdatnej pomoci prezidentky SR, ktorej popularita tiež klesá. Táto koalícia podľa Richarda Sulíka dovládne až do konca. Čo môžu občania očakávať v priebehu ďalších dvoch rokov?

Smer-SD a ani ja osobne neopúšťame myšlienku referenda o konaní predčasných parlamentných volieb. Dokázali vec, ktorú sme my vo vládnej koalícii nikdy nemali. U nich opadla akákoľvek mierka tolerovania vzájomných špinavostí, ktoré si robia vo vládnej koalícii. Hocijaké vyhlásenie, ktoré sa považuje u nich za bežné, by v našej koalícii znamenalo pád vlády. Keby som ja niečo ako Remišová povedal na Andreja Danka alebo Vladimíra Mečiara, tak je po koalícii a po vláde. Oni si môžu medzi sebou robiť zle, budú si nadávať, ale držia pokope, len preto, aby sa nevrátil Smer-SD a Fico. Musím pripustiť, že vydržia, ale musím pripustiť, že môže byť úspešné aj referendum, hoci pri Zuzane Čaputovej by muselo najprv byť vyhlásené. Ona by mala do roboty chodiť v šatách z americkej vlajky, aspoň by priznala farbu a bolo by to od nej korektné. Na nej vidieť, ako špeciálne ju vyberali a na nej pracovali.

Ako majú žiť ľudia, ktorí sa nestotožňujú s touto vládou?

Mirek Topolánek v čase, keď už bol mimo politiky, napísal knihu Hlavně se neposrat, to hovorí za všetko. Mojou úlohou ako opozičného politika a predsedu silnej opozičnej strany je dávať ľuďom priestor, v ktorom sa budú cítiť komfortne, ľudia, ktorí majú iné názory ako vláda, potrebujú mať možnosť vyjadriť sa veriac, že za nich niekto bojuje. Takže dnes môžem robiť na sto percent robotu, ktorú si zaslúžia, napriek tomu, že im neviem pomôcť tak, ako keby som bol predseda vlády. Správal by som sa úplne inak, urobili by sme radu solidarity, ktorá by pripravila reálnu pomoc občanom. Dnes môžeme v úlohe opozície urobiť všetko pre to, aby sme boli vo vláde. Keď v nej budeme, tak sa budeme správať tak, aby sme žili v stabilnej, pokojnej krajine, tak ako to bolo v časoch nášho vládnutia.

Tento rok oslávime 30 rokov Deklarácie o zvrchovanosti a 30 rokov od prijatia Ústavy SR. Veríte, že v januári oslávime aj 30 rokov od vzniku SR, vzhľadom na totálny rozklad štátu, ktorý je kolóniou USA?

Vzdali sme sa všetkého slovenského, strácame suverenitu a zvrchovanosť. Súčasní štátni predstavitelia nenabrali odvahu ísť ani len na Slavín pri príležitosti oslobodenia Bratislavy, preto som sám zvedavý, čo urobia pri príležitosti 30. výročia prijatia Deklarácie SR. Čaputová možno ani nevie, že takýto dokument existuje. Ja si to však pamätám ako dnes, aký to bol dôležitý dokument v roku 1992, pretože to bol moment, ktorý urýchlene naštartoval dokončenie Ústavy SR a evidentne naštartoval pripravenosť národa na samostatnosť a vznik SR 1. januára 1993. Hlasovanie o prijatí Deklarácie SR 17. júla 1992 bolo neuveriteľným míľnikom v mojom osobnom i politickom živote, ktorý mi umožnil podieľať sa na tvorbe Ústavy SR. Čo bude s týmto sviatkom robiť taká Čaputová, keď nemá vzťah k Slovenskej republike?