SLOVENSKO POD DÚHOU

Fakty sú smutné. Na začiatku jesene v centre hlavného mesta odišlo násilným spôsobom do večnosti dovedna osem mladých Sloveniek a Slovákov. Najprv v nedeľu 2. októbra neskoro večer vrazilo auto vedené opitým vodičom na zástavke MHD na Zochovej ulici do skupiny cestujúcich. Štyria mladí ľudia zomreli na mieste, piata dievčina v nemocnici. V stredu 12. októbra večer došlo o niekoľko sto metrov ďalej, na Zámockej ulici pri (alebo vnútri?) Teplárni – bare či klube LGBTI – k streľbe, ktorej obeťou sa stali dvaja muži, Matúš a Juraj, a zranená bola žena Radka. Polícia na druhý deň oznámila, že na Stromovej ulici našla mŕtvolu strelca zo Zámockej ulice. Ten už teda nemôže prehovoriť.

Zatiaľ čo po prvom incidente polícia obvinila vodiča Dušana Dědečka zo zločinu všeobecného ohrozenia, za ktorý mu môže hroziť aj doživotie, do väzenia ho poslal až odvolací krajský súd 14. októbra, teda dva dni po tragickej udalosti na Zámockej ulici, po ktorej nebol nikto zatknutý (veď strelec spáchal samovraždu). Po prvom prípade sa ústavní predstavitelia zapísali do kondolenčných kníh na Univerzite Komenského, kde časť usmrtených mladých ľudí študovala, a Čaputová v čiernom odeve a červených črievičkách položila veniec neďaleko miesta nešťastia.

Konšpirácie a lži

Už o dva dni po druhej tragédii dokázala Inakosť zorganizovať pochod za odsúdenie nenávisti proti LGBTI komunite, ktorý sa začal pietou „za Juraja a Matúša, obete vraždy z nenávisti“ na Zámockej. Jednému z mienkotvorných liberálnych denníkov to pripomínalo spomienkové podujatia po atentáte na novinára Jána a Martinu v roku 2018; ale údajne aj ďalšie akcie: smrť študenta Tupého, siskára Remiáša. Ľudia so znamením slniečka sa vedia bleskovo zorganizovať a – vytĺkať politický kapitál. Hneď mali nachystané pliešky na saká, okamžite sa objavila prvá požiadavka „pozostalých“: aby sa LGBTI problematika preberala v školách (možno najlepšie namiesto aj tak biednej vlasteneckej výchovy) a saskári ponúkli pro-LGBTI zákon.

Na Námestí SNP moderátorka Tormová prečítala vyhlásenie iniciatívy, podľa ktorého „ide o čin, ktorý nemá obdobu v dejinách našej komunity“. Majiteľ Teplárne Roman Samotný – ktorého bozk od Čaputovej obletel internet – povedal, že „všade sú otrávené studne plné konšpirácií a lží. Naši blízki z týchto studní pijú a otrávi im to duše a srdcia“, a potom obvinil všetkých, ktorí celé roky mlčia, a teda „majú na rukách krv“(?!) a chcú ich vymazať z verejného priestoru. Hlavný „liberálny“ (je aj taký?) rabín Slovenska Michail Kapustin oznámil, že „teraz je doba, keď každý jednotlivec musí povedať, na ktorej je strane. Ja som na tejto strane“.

„Zlyhali sme, ale ešte máme nádej,“ uviedla Sandra Polovková z Post Bellum. A po nej Čaputová: „Prepáčte. Mrzí ma, že naša spoločnosť nedokázala ochrániť vašich blízkych. Prepáčte, že sa na Slovensku nemôžete cítiť bezpečne. Patríte sem, ste pre našu spoločnosť hodnotní.“ Zlatica Maarová zo Združenia rodičov a priateľov LGBTI ľudí odsúdila nenávisť, ktorej je „dnes cieľom gej, zajtra možno žid, pozajtra to môžete byť vy alebo vaše dieťa“.

Vrah je mŕtvy

Potom vystúpili politici: Vladimír Šucha zo zastúpenia Európskej komisie, primátor Bratislavy Matúš Vallo a župan Juraj Droba. Progresívny europoslanec Michal Šimečka prezentoval niektoré svoje požiadavky: „Právo slobodne milovať, právo uzatvárať partnerstvá, právo mať spolu(?) deti. Aj právo na dôstojnú tranzíciu.“ Nazreli sme do Wikipédie, o čo ide: je to proces vyjadrenia vlastnej rodovej identity; môže znamenať od zmeny obliekania aj operatívne zákroky, aj zmenu údajov v dokumentoch. Prítomných uistil, že on do tejto tragédie zaangažuje Európsky parlament. Zdá sa, že to nebude iba o dohľade nad policajným vyšetrovaním tejto tragédie, ale zrejme dôjde aj k ideologickému nátlaku a znásilneniu subsidiarity v rámci EÚ. Uvidíme.

Ešte vystúpil a takmer si poplakal komik Fero Joke, pravidelný návštevník Teplárne. A známa evanjelická farárka Anna Polcková vyhlásila: „Kedy keď nie teraz sa majú otvoriť oči a srdcia, aby sme počuli SOS ľudí zápasiacich o život a nemlčali – povedali nie nenávisti.“ Zhromaždenie ukončil spev Adama Pavlovčina.

Po druhej tragédii politici do jedného odsúdili vraždu. A koaliční okamžite začali požadovať represie. Čaputová vyzvala justičné orgány, aby konali: „Tri roky hovorím, že aj slová sú zbraň.“ Prirodzená je otázka proti komu, keď vrah je mŕtvy? Nuž zrejme proti tým strašným nacionalistom a antisemitom, čo nechceli a nechcú nosiť rúška (náhubky), pichať si podivné vakcíny, vítať imigrantov z celého vesmíru, dať vlastné deti homosexuálom na zábavu... Ozval sa sudca: sú vari aj justičné orgány na vine?

Šibenice na námestiach

Otázok je mnoho. Pokiaľ ide o Čaputovej „slová“: koľkými slovami strieľala ona do nezaočkovaných, do „netolerantných“? Koľkými a akými slovami strieľal v roku 2019 s ňou a „jej“ arcibiskupom Bezákom spriaznený istý študent školy s „progresívnym riaditeľom“, manželom podpredsedníčky progresívcov, Hodál? Slovenským občanom odkázal: „Ja neverím tomu, akí hlúpi a nevzdelaní sú ľudia v tejto skupine. Nič neviete, ste neúspešní a tak za svoje smutné životy viníte Ameriku, EÚ, mimovládky, aktérov, ktorí sa vaše životy snažia zlepšovať. Žijete v dierach, obliekate sa ako opice a jete veci, ktoré my bohatí dávame prasatám. Tak sa všetci radšej zabite, aby vaše hlúpe deti nemuseli robiť hanbu slušným a vzdelaným ľuďom. Za to, že žijete životy, ktoré sú horšie ako smrť, si môžete len vy sami. Vďaka Sorosovi a Denníku N má moja rodina super život, tak sa v mimovládkach zamestnajte aj vy!“

Akoby sa svet rútil do akejsi čiernej diery, v ktorej progresívci už vidia od čias Albrightovej práve Slovensko. Cestu mu stelie masívna masáž strachom, presila nenávisti a uprednostňovanie akýchkoľvek menšín nad väčšinami, pričom najväčším nebezpečenstvom je „biely muž“.

Prečo vtedy mlčala ona, ale aj všetci ostatní liberálni progresívci? „... vďaka Sorosovi a Denníku N?“ A kto dnes šíri nenávisť väčšmi ako skupiny v uliciach s dúhovými a anarchistickými vlajkami a vulgárnymi pokrikmi? Ako poslanec Osuský, ktorý sa tešil z bombardovania a smrti Srbov a z moskovského Červeného námestia nechce nechať kameň na kameni? Kto je útočnejší a nenávistnejší ako minister Naď, keď verejne označil Slovákov za opice? A poslanec Krúpa za luzu. Od druhej svetovej vojny sme nemali väčších štváčov! Čaputová nič nepovedala, keď slušnoľudia stavali šibenice na námestiach a keď denník SME označoval neočkovaných Slovákov za „svine“, ktoré majú „kvičať ako na bitúnku“. Akýsi strapatý Schutz. Bola ticho, keď liberálna televízia označila ľudí s iným názorom za dezolátov a tupcov. Nenávisť je produktom hnevu a prejavom bezmocnosti. Vedia o tom svoje progresivisti a liberáli, ktorí stoja za webovou stránkou Zomri!, novinári ako Bárdy, Soltész a im podobní, pričom čaputovci mlčia a prokurátori odkladajú trestné oznámenia ad acta. Čaputová sa priznala, že nerozumie slovenskému národu, sama sa vyhlásila za Ukrajinku a vyzývala na zbrojenie, násilie, vojnu. A dnes ukazuje prstom na iných, že ona za nič nemôže, vraj to tí iní politici šíria nenávisť. Zrejme si nič nepamätá, všetko len „citlivo vníma“ a pud hanby nepozná, nechala ho na onej skládke odpadov.

Presila nenávisti

Akoby sa svet rútil do akejsi čiernej diery, v ktorej progresívci už vidia od čias Albrightovej práve Slovensko. Cestu mu stelie masívna masáž strachom, presila nenávisti a uprednostňovanie akýchkoľvek menšín nad väčšinami, pričom najväčším nebezpečenstvom je „biely muž“. Veď si len všimnite program našich televízií, rovnako dvojbodky ako ostatných, verejnoneprávnych. Spravodajstvo sa začína katastrofickými šotmi, kde, koho, čo zabilo, zranilo, zrazilo, zničilo, zhorelo, zatopilo, vybuchlo, vyskočilo z okna, skočilo pod vlak, vojna a mŕtvi na Ukrajine, a potom smršť negatívnych a strašidelných programov, kriminálky, naháňanie zločincov, sadistické finesy, príšery z vesmíru, policajné príbehy, nevyšetrené kauzy. A medzitým voľný sex na všetky spôsoby. Čudujete sa, prečo tie prudké, až nenávistné reakcie proti konzervatívcom, ľuďom s tradičným svetonázorom? Prečo sa verejnoprávna dvojbodka, platená z peňazí všetkých občanov, odela na niekoľko hodín do „dúhy“ a rovnako sa zmenil emblém Polície SR? Prečo sa robia okolo tejto tragédie toľké ceremónie, keď, žiaľbohu, vraždy v posledných tridsiatich rokoch už u nás nie sú nič výnimočné, mesačne sa ich údajne udeje až päť. A výnimočnou prestáva byť aj streľba do ľudí na americký spôsob.

Po streľbe na Zámockej s nevinnými obeťami sa objavili rozporuplné informácie. Možno na ne odpovie vyšetrovanie. Strieľalo sa v blízkosti Teplárne alebo priamo v nej? Chcel sa vrah pomstiť celej LGBTI komunite, alebo len a práve si vyhliadol dvoch konkrétnych ľudí, na ktorých vypáli zásobník? Veď toľkými strelami mohol „zneškodniť“ oveľa viac zákazníkov Teplárne. A po streľbe na ulici plnej kamier pokojne odíde domov a četuje, čo vidia asi všetci okrem polície? Vrah je zrejme rafinovaný psychopat, lebo si vyberá medzi dvoma gejmi a Hegerom. Ak 19-ročný Juraj K. chcel pôvodne zavraždiť premiéra, prečo polícia nekonala? Podľa českého bezpečnostného experta Andora Šándora „polícii a SIS by nemali uniknúť vyhrážky premiérovi; ak dnes dokážu odchytiť vaše esemesky a o hodinu vám už podľa ich obsahu ponúkajú tovar, tak je divné, že toho nie je schopná polícia a SIS“.

Nanucovanie ideológie

Údajne sa k činu priznal na sociálnej sieti. Vraj už päť hodín pred streľbou zverejnil vyše 60-stranový manifest v angličtine, v ktorom píše o židoch, sionistoch, ktorí môžu za všetko, o nadradenosti bielej rasy. A naša polícia nič? Nevie po anglicky? Mládenec označený za vraha zanechal list na rozlúčku, priznal sa k tomu, že bol šikanovaný a že sa zradikalizoval na stránke, kde spoločne komunikujú najmä americkí neonacisti a prívrženci hnutia QAnon, podľa ktorého svet ovláda „Deep state“, teda celosvetová sieť satanistických elít, pedofilov a tajných služieb. Tak veľmi bol naštvaný na túto spoločnosť a systém, že si napokon radšej vyberie dvoch neznámych(?) gejov ako predsedu vlády?

Podľa špeciálneho prokurátora Lipšica, ktorý sa už čoskoro ukázal na mieste činu, je pravdepodobným motívom vraždy nenávisť. A zdôraznil – v súzvuku s Čaputovou –, že „slová majú svoju váhu a vážnosť, preto by sa verejne činné osoby mali zamyslieť nad tým, či eskalácia vášní voči komukoľvek nemôže priviesť niektorých jedincov v slabej chvíli ku skutkom“.

Otázka, komu prospela vražda dvoch nevinných, je celkom prirodzená. Opoziční politici, rovnako ako koaliční – i katolícka cirkev ústami nového predsedu KBS – odmietajú a odsudzujú akékoľvek formy násilia a protiprávneho konania. Tí prví aj agresívnu politizáciu tragickej udalosti, tí druhí žiadajú – zatiaľ nevedno voči komu – represálie. Aj keď vrah je mŕtvy a teda „mĺkvy“. Žeby bolo treba prekryť kauzu s ožratým havarujúcim kamarátom (objavili sa fotografie Dědečka s poslancom Pročkom i predsedom vlády, pôvodným zamestnaním predajcom vodky(!), Hegerom) pred prichádzajúcimi komunálnymi voľbami a našla sa príležitosť niečím zastrieť realitu trpkých dní? Odpútanie a nanucovanie ideológie a ďalší vplyv na rozdelenie spoločnosti?

Odklon od konzervativizmu k liberalizmu

Jana Jablonická-Zezulová z iniciatívy Inakosť oznámila, že útočník cielene vyhľadal obete pre ich sexuálnu orientáciu a chladnokrvne ich zavraždil. Televízny priestor dostal aj majiteľ kaviarne Tepláreň, ktorý uviedol, že „sa dlhodobo báli, že tento čin nastane“, lebo každý týždeň im na sociálnej sieti ľudia posielajú emotikony, ktoré znázorňujú vracanie, a každý týždeň niekto napľuje na dvere podniku. Výkonný riaditeľ iniciatívy Inakosť Martin Macko doplnil, že je na celej spoločnosti, či sa obráti a zastaví sa smerovanie nenávisti proti LGBTI komunite na Slovensku. Tí videli akúsi súvislosť s návrhom zákazu vyvesovať dúhové vlajky na budovách štátnych orgánov, ktorý do parlamentu predložil nezaradený poslanec a predseda strany Život Tomáš Taraba a poslanec z hnutia OĽaNO György Gyimesi, a ktorý neprešiel. Za hlasovalo 44 predstaviteľov pro-life organizácií poslancov, 26 poslancov bolo proti a ostatní sa zdržali. Organizácia Pro-life si v tej súvislosti povzdychla: „Kiežby všetci, ktorí odsudzujú súčasné násilie motivované nenávisťou z prostredia progresívnych politikov a médií, dokázali odsúdiť aj násilie páchané na kresťanoch, čo je najprenasledovanejšia náboženská skupina na svete, a tiež násilie páchané na nenarodených deťoch v podobe umelého potratu, čo je najväčšia genocída v histórii ľudstva.“

Zatiaľ čo zabitie na zastávke dorieši súd a zdá sa, že našou politickou scénou to neotrasie, ten druhý prípad akoby zapadal do logiky tragédií, keď sa na Slovensku strieľalo a inak usmrcovalo, a ktoré otriasali politickú scénu, ak na nej nedominovali liberálni progresívci. Otrasie aj súčasnou vládou? Lebo je po odchode SaS málo liberálna a progresívna? Počas troch desaťročí od nekrvavého novembra sme boli svedkami niekoľkých nevyjasnených krvavých úmrtí/vrážd a iných činov, ktoré sa stali akoby štartovacou dráhou pre zásadné zmeny v smerovaní slovenskej politiky s jednotiacim prvkom: odklon od „tradičných slovenských záujmov a hodnôt“, od konzervativizmu k liberalizmu.

Na mieste činu

Len si pripomeňme zavlečenie/únos prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny 31. augusta 1995, smrť policajta Remiáša o osem mesiacov pri výbuchu vlastného auta. Podľa vtedajšieho predsedu vlády Vladimíra Mečiara mali (samo)únos Kováča ml. zorganizovať zahraničné tajné služby: „Samoúnos Kováča mladšieho je dielom cudzích služieb.“ Na charakter a smerovanie slovenskej politiky, jej liberalizáciu mal vplyv aj „prevrat“ v Slovenskej televízii v januári – apríli 1999, keď desiatky „ideologicky závadných“ televíznych pracovníkov umiestnili v nevykúrených priestoroch na 28. poschodí televíznej budovy a postupne boli nútení z televízie odísť. Do obdobia Dzurindovho vládnutia spadá kauza Gorila, ktorá sa prevalila uniknutím tajného dokumentu zo SIS na verejnosť v decembri 2011 – uverejnil ho kanadsko-britský novinár Tom Nicholson. Počas protestov za vyšetrenie Gorily dal príkaz na použitie násilia proti protestujúcim vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic. Počas dvanástich rokov Ficovej vlády, s dvojročnou prestávkou, sa udiali dve vraždy zrejme so skrytým motívom zvrhnutia vlády. Právnika Ernesta Valka našli zastreleného v jeho dome v Limbachu 8. novembra 2010, pričom jednou z posledných osôb, s ktorými hovoril Valko, bol Tom Nicholson. Napriek tomu, že Valko bol priateľom Daniela Lipšica, prebral zastupovanie jedného z údajných Valkových vrahov práve Lipšic. Vražda novinára, reportéra spravodajského portálu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorá sa stala 21. februára 2018, viedla k zmene vlády, aspoň v osobe premiéra. O päť dní, 26. februára, poskytol Tom Nicholson rozhovor Denníku N, v ktorom uviedol ako možný motív vraždy snahu zabrániť publikovaniu informácií o prepojení politických a straníckych činiteľov Smeru s talianskymi podnikateľmi z východného Slovenska, ktorí zneužívali dotácie do poľnohospodárstva. Nicholson bol v kontakte s Kuciakom ešte týždeň pred vraždou. Právnym zástupcom rodičov zavraždených Kuciaka a Kušnírovej bol Daniel Lipšic.

Čo nás čaká?

Je prinajmenšom zaujímavé, že takmer vo všetkých z týchto káuz sa vyskytujú dve mená: Tom Nicholson a Daniel Lipšic. Zaujímavý je aj fakt, že Lipšic sa zúčastnil i na výsluchu bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského pred jeho záhadnou smrťou 30. decembra 2020. A žeby Slovensko zase navštívil Nicholson?

Takže čo nás čaká? Zmena nálady voličov pred komunálnymi voľbami v prospech „ukrivdených“? Nebodaj „sprogresívnenie“ vlády? Stupňovanie násilia a nenávisti pod heslom boja proti „nenávisti“? Dúhová vlajka pred Prezidentským palácom natrvalo? Povinná podpora sexuálnej menšiny, propagácia LGBTI spôsobov už aj na školách? Dostanú politici a aktivisti presadzujúci gender-ideológiu zelenú? Sú inteligentní, vycítia príležitosť a budú sa snažiť z tragickej vraždy vyťažiť čo najviac? Podarí sa im zmeniť definíciu manželstva v ústave, zavádzať rôzne typy „partnerstiev“, presadiť adopcie detí LGBTI pármi, schváliť prenájom materníc, uzákoniť preoperovanie z muža na ženu alebo zo ženy na muža, preoperovanie a mrzačenie neplnoletých deti à la Amerika?

A dožijeme sa v rámci opatrení zameraných „proti šíreniu terorizmu“ drastických opatrení, ktoré budú hrubo zasahovať do súkromia občanov a porušovať slobodu slova? Napríklad Rada bezpečnosti SR už chce mať aj stály výbor zameraný na hybridné hrozby. Budú sa pod týmto rúškom potláčať nepohodlné názory a porušovať ľudské práva? Dožijeme sa cenzúry, aká tu bola v časoch, keď starý otec Michala Šimečku, Edmund Friš, bol šéfredaktorom Pravdy (1947 – 1951)?