SLOVENSKO V PLÁNOCH ZÁPADU

ODOMKNUTÝ ČLÁNOK: Vypovedanie vojny ZSSR a spojencom bola jedna z najväčších chýb prvej Slovenskej republiky. Vstup do vojny vyznel v neprospech Slovenska oveľa krutejšie ako rovnaký krok susedného Maďarska, lebo Slovenská republika nebola pred vypuknutím vojny dostatočne medzinárodne etablovaná. 

Foto TASR/ARCHÍV
Dátum 22.06.2021

Pred 80 rokmi, 22. júna 1941, porušilo Nemecko pakt o neútočení, ktorý podpísali Ribbentrop a Molotov za prítomnosti Stalina 23. augusta 1939 v Moskve, a zaútočilo na ZSSR na 4 500 km dlhom fronte siahajúcom spoza severného polárneho kruhu na polostrove Kola, cez Baltské až k Čiernemu moru. Pre Rusov sa začala Veľká vlastenecká vojna, ktorá prvý raz zjednotila obyvateľov ZSSR so Stalinovým vedením. Druhá svetová vojna, ktorá sa priamo dotkla aj Slovenska, vstúpila do svojej rozhodujúcej fázy. Dodnes najväčší ozbrojený konflikt v dejinách si vyžiadal 45 až 60 miliónov obetí.

Prvého septembra 1939 napadol Hitler Poľsko a slovenské jednotky pomenované Bernolák a Jánošík obsadzovali slovenské etnické územie v Poľsku do 15. septembra 1939, čo stálo život osemnástich Slovákov. O mesiac, 17. októbra, Hitler, nadšený slovenskou účasťou, rozhodol vrátiť Slovensku všetky územia, ktoré Poľsko obsadilo od roku 1920. Ba ponúkol Slovákom aj Zakopané s okolím na zaokrúhlenie hraníc. Túto ponuku však vtedajší predseda vlády Tiso odmietol: „Chceme len to, čo nám patrí, od Dunaja po Tatry. V Zakopanom nikdy nebývali Slováci a Slovensku toto územie nikdy nepatrilo.“

Deň po stiahnutí Slovákov, 16. septembra, oznámil sovietsky vyslanec v Berlíne Škvarcev slovenskému vyslancovi Černákovi, že ZSSR uznáva Slovenskú republiku. Čoskoro zriadil v Bratislave svoje vyslanectvo, ktoré počtom prevyšovalo všetky ostatné diplomatické zastúpenia, a vyslancom sa stal Grigorij Puškin. Druhý vstup Slovenska do vojny 23. júna 1941 znamenal, že sa misia vyslanca Puškina v Bratislave skončila.

Súčasť plánu Západu

Slovensko sa stalo súčasťou plánu Západu zničiť cez Hitlera ZSSR. Mala tomu pomôcť okupácia celého Česko-Slovenska na priblíženie sa Nemecka k sovietskym hraniciam. Napokon – vďaka všelijakým okolnostiam – Hitler z bývalej ČSR priamo okupoval iba Čechy a Moravu, Slovensko, o ktoré mali záujem Maďari, ostalo samostatné a na „zahojenie rán“ pripadla Maďarsku Podkarpatská Rus s kusom východného Slovenska. Po 14. marci 1939 sa postavenie Bratislavy v rámci európskej politickej mierky posilnilo, ale nie natoľko, aby nepotrebovala „oporu“. Tou oporou bola Ochranná zmluva s Nemeckom vrátane Dôverného protokolu. Dokumenty sa rodili rýchlo, ale nie ľahko. Hitler prišiel 18. marca do Viedne, kde s ním rokoval Tiso. Hitlerovi generáli rozprestreli mapu strednej Európy, na ktorej bola označená časť slovenského územia od Váhu na západ, ktoré chceli vojensky obsadiť. Keď Tiso videl, že ide vlastne o celé Považie, vyhlásil: „Slovensko už stratilo toľko územia, že žiaden slovenský politik nemôže viac odsúhlasiť stratu ani piade slovenskej zeme,“ postavil sa a chcel odísť: „Wo ist mein Hut (Kde je môj klobúk)?“ Prítomným generálom stuhla krv v žilách: ako zareaguje Hitler? Neprikáže farára okamžite zastreliť? Ten však vstal, dobehol odchádzajúceho Tisa, chytil ho za rameno a povedal mu, že na mape sú požiadavky jeho generálov, ale on chápe jeho situáciu: „Zo Slovenska nechcem ani piaď zeme, garantujem hranice Slovenska!“

Po týchto Hitlerových slovách, ktoré si Tiso na mieste zapísal, vrátil sa k vyjednávaniu. Vznikla Ochranná zmluva, v ktorej sa Slovensko zaviazalo viesť svoju zahraničnú a vojenskú politiku v uzrozumení s Ríšou a vyslovilo súhlas, aby na úzkom páse slovenského územia pri hraniciach Nemeckej ríše, v tzv. Ochrannom pásme, mohli byť usadené nemecké posádky.

Tieto dokumenty vstúpili do platnosti ich podpisom von Ribbentropom 23. marca. Na jednej strane znamenali, že Slovensko nebolo priamo okupovaným územím, malo určitú mieru samostatnosti a Nemecko sa zaviazalo chrániť integritu slovenského územia (čo hneď aj nedodržalo pri tzv. Malej vojne, keď Maďarsko napadlo Slovensko práve 23. marca), nebolo to však zadarmo. Je iste zaujímavé, že britský premiér Chamberlaine až vtedy, deväť dní po 14. marci, oznámil: „Slovenský parlament vyhlásil Slovensko za nezávislé.“ Zdá sa teda, že až dovtedy „demokrati“ zo Západu očakávali, že Hitler Slovensko obsadí na spôsob protektorátu.

Nevýhodná geopolitická situácia

Vypovedanie vojny ZSSR a spojencom bola jedna z najväčších chýb prvej Slovenskej republiky. Vstup do vojny vyznel v neprospech Slovenska oveľa krutejšie ako rovnaký krok susedného Maďarska, lebo Slovenská republika nebola pred vypuknutím vojny dostatočne medzinárodne etablovaná. Nevýhodná geopolitická situácia a Ochranná zmluva zaťahovala ju do vojenských dobrodružstiev Hitlera. Predseda vlády Tuka 23. júna 1941 oznámil, že Slovensko prerušuje diplomatické styky so ZSSR. Ani nie o mesiac, 18. júla, v reakcii na to Stalin vyhlásil, že uznáva Benešovu vládu v exile, nadviazal s ňou diplomatické styky a vyslovil sa za predmníchovské hranice. V tej chvíli bol osud samostatného Slovenska spečatený. Bol to najtragickejší krok z našej strany, a mal ďalekosiahle dôsledky na našu prítomnosť i budúcnosť.

Podľa Jána Balka, člena Štátnej rady a posledného viceguvernéra Slovenskej národnej banky v roku 1945, Tuka túto vojnu vyhlásil sám, lebo vedel, že snem by ju nebol schválil a bez konzultácie s ostatnými ústavnými činiteľmi vyjadril ochotu Slovenska vstúpiť do vojny. Tragika veci bola v tom, že túto vojnu, takto vyhlásenú, sa už odvolať nedalo. Bolo by to malo za následok zvalcovanie a obsadenie Slovenska Nemcami. 23. júna bola nedeľa a prezident a zároveň katolícky kňaz – dekan Tiso, bol v Bánovciach. Keď sa o Tukovom kroku dozvedel, nebol spokojný. Po návrate z Bánoviec slúžil omšu a rozdával prijímanie, no kľačiaceho Tuku jednoducho obišiel, a podľa Balka najradšej by ho bol tým kalichom tresol po hlave. Nič iné robiť nemohol: oznámil, že mládencov dá, ale otcov nie. Na východný front odišli dve divízie, 50 689 vojakov, no o mesiac, po bitke pri Lipovci, kde ich 22. júla 1941 padlo 76, sa vyše tridsaťtisíc z nich vrátilo domov.

Vzťahy slovenských vojakov k civilnému obyvateľstvu mali priateľský charakter, o čom svedčí aj uchovanie pamätníka padlým slovenským vojakom („okupantom“!) v Lipovci na Ukrajine aj počas rokov komunistickej vlády. Správanie Slovákov sa nedalo vo všeobecnosti ani len porovnať s konaním nemeckých vojsk. Nehovoriac už o prechode mnohých slovenských vojakov na druhú stranu.

Porovnanie dvoch zmlúv

Slovenské zapojenie do druhej svetovej vojny mala „na svedomí“ Ochranná zmluva s Nemeckom. Právnik Ján Čarnogurský, slovenský expremiér, porovnal túto zmluvu s návrhom Zmluvy medzi Slovenskom a Spojenými štátmi o dočasnom pobyte amerických vojsk na slovenskom území, ktorý prenikol na verejnosť v roku 2019. Podľa neho slovensko-americká zmluva väčšmi obmedzuje zvrchovanosť Slovenska ako Ochranná zmluva s nacistickým Nemeckom. Vzťahuje sa tiež na väčšie územie, na celé Slovensko.

Všetko sa dnes robí v utajenom režime, takže nemáme informácie, kedy a či Slovensko túto zmluvu podpíše. Čarnogurský vystríha, že ak áno, Slovensko sa nepochybne stane cieľom ruských rakiet. A dodáva, že „tí, ktorí ju podpíšu, ponesú zodpovednosť ako tí, ktorí podpísali v marci 1939 Ochrannú zmluvu“. Je tu teda reálna obava, že tak ako v rokoch druhej svetovej vojny nevýhodná geopolitická situácia a Ochranná zmluva zaťahovala Slovensko do vojenských dobrodružstiev Hitlera, môže pripravovaná slovensko-americká zmluva zatiahnuť Slovensko do vojenských dobrodružstiev Ameriky. Geopolitická situácia Slovenska sa totiž nezmenila.

 

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.

DISKUTUJÚCIM: Zapojiť sa do diskusie môžete len po registrácii a prihlásení sa do svojho účtu.


UPOZORNENIE: Vážení diskutujúci, podľa platných zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť IP adresu, e-mail, vaše príspevky a pod. v prípade, že tieto príspevky v diskusnom fóre budú porušovať zákon. V tejto súvislosti vás prosíme, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Medzi také príspevky patria komentáre rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Za každý zverejnený príspevok nesie zodpovednosť diskutujúci, nie vydavateľ či prevádzkovateľ Extra plus.