SLOVENSKÝ BABYLON

Renáta Kaščáková: Jazykový zákon nám tu zostal z čias národniarskych ideológov Mečiara, Slotu a Maďariča

Foto TASR/JAKUB KOTIAN
Dátum 24.06.2019

Nemilým dedičstvom rakúsko-uhorskej monarchie je nepochybne maďarský šovinizmus. Myšlienka, podľa ktorej Maďari kultúrne stoja nad ostatnými národmi Karpatskej kotliny, nezmizla z ich povedomia ani sto rokov od uzavretia Trianonskej zmluvy. Dnes si mnohí myslia, že hranice Slovenskej republiky sú neohroziteľné, že upozorňovanie na snahy o školskú, kultúrnu a napokon i územnú autonómiu južného Slovenska sú len zbytočným zastrašovaním. Tí, ktorí si dali tú námahu preštudovať si dejiny, sa však na našu slobodu nedívajú ako na samozrejmosť a každé jej ohrozenie vnímajú o čosi citlivejšie. Zvlášť vtedy, keď v našom parlamente operuje skupina exotov, ktorých drzosť ústi do otvorenej provokácie.

My občania

Začalo sa to Zsoltom Simonom, nezaradeným poslancom a kedysi pravou rukou Bélu Bugára. Predseda novovzniknutej strany Magyar – Maďarské fórum prišiel na ustanovujúcom sneme v máji s „prevratnou“ myšlienkou zmeniť preambulu Ústavy SR. Prekáža mu formulka „my národ slovenský“, ktorú by rád vymenil za „my občania slovenskí“. Ide mu vraj o to, aby sa každý občan cítil štátotvornou súčasťou „tejto krajiny“ a aby aj menšiny boli plnohodnotnými občanmi. Strana chce z dlhodobého hľadiska približne to isté, čo ďalšie dve maďarské strany pôsobiace na našej politickej scéne. Okrem iného aj presadiť zmenu územného členenia republiky tak, aby neznevýhodňovalo maďarskú menšinu, avšak ako ju dnes Slovensko znevýhodňuje, neuviedol. Rád by so svojou stranou prehodnotil i vzdelávací systém s vyučovacím jazykom maďarským a zadefinoval, kde chce maďarskú menšinu vidieť o desať rokov.

Banda rozvracačov

Mohlo by sa zdať, že po tomto trúfalom vyhlásení už nič horšie prísť nemôže, opäť sa však potvrdilo, že vždy môže byť horšie. Simonov nehanebný návrh by sme s obrovskou dávkou veľkorysosti mohli pripísať na vrub jeho iredentistickým chúťkam zrkadliacim sa v maďarskej národnosti. Ako však ospravedlniť počin z dielne poslancov klubu SaS? Slováci, ak ich týmto pomenovaním neurazím, Ondrej Dostál, Zuzana Zimenová a Renáta Kaščáková podlo zaútočili na svoju rodnú reč. Ustanovenie, podľa ktorého má štátny jazyk prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na Slovensku, by sa podľa nich malo zo zákona jednoducho vypustiť. „Hlavným zámerom predkladaného návrhu je vypustiť zo zákona o štátnom jazyku tie ustanovenia, ktoré neodôvodnene zasahujú do slobodného šírenia informácií pod zámienkou ochrany štátneho jazyka,“ tvrdia.

Nikto súdny nemôže hlasovať za zákon, ktorý by znamenal likvidáciu slovenčiny ako štátneho jazyka. A likvidácia štátneho jazyka je začiatok likvidácie štátnosti.

Pokiaľ je teda informácia podaná na slovenskom území, vo zvrchovanom štáte, v slovenskom, čiže štátnom jazyku, je to zásah do slobodného šírenia informácií? Každý, kto sa narodil na Slovensku a žije tu, mal by po slovensky aj vedieť. Navyše, väčšina informácií sa v národnostne zmiešaných oblastiach uvádza dvojjazyčne, ide teda skutočne len o zákerné vykorenenie slovenčiny z bežného života. Poslanci argumentujú tým, že používanie štátneho jazyka, menšinových a ďalších jazykov je upravené v konkrétnych ustanoveniach zákona o štátnom jazyku a iných všeobecne záväzných právnych predpisoch. Navrhujú tiež vypustiť ustanovenie o vedení agendy cirkví a náboženských spoločností určenej pre verejnosť v štátnom jazyku. Nepovažujú za nevyhnutné cirkvám prikazovať, ako majú komunikovať s verejnosťou, rozhodnúť by sa podľa nich mali sami. Za nevyhnutné nepovažujú ani prikazovať obciam, že inojazyčné znenie kroník musí byť obsahovo totožné so znením v štátnom jazyku. Naopak, do zákona chcú doplniť možnosť používania iných jazykov pri označovaní obcí, ich častí, ulíc, verejných priestranstiev a vyhotovovaní mapových diel. Zmeniť chcú ustanovenia o vedení pedagogickej a ďalšej dokumentácie na školách s vyučovacím jazykom menšín. Tá by sa mala podľa nich viesť len v jazyku príslušnej menšiny a nie dvojjazyčne ako doteraz.

Bez kontroly

K provokačnému návrhu sa už stihli vyjadriť i niektoré osobnosti z našej politickej scény. „Zrušenie vedenia dvojakej dokumentácie by školstvo i cirkvi postavilo úplne mimo kontroly štátu. Nikto, okrem príslušníkov vlastnej menšiny, by tak nemohol skontrolovať, kam a na čo sa používajú príspevky štátu, či je všetko v poriadku s lojalitou voči štátu, či sa plnia štátne vzdelávacie programy. V obci by sa vytvorili dve skupiny, ktoré by si vytvorili dva osobité názory na to, čo sa deje a udialo v obci, čím by nasledovalo odcudzenie komunít,“ upozornil poslanec za stranu SNS Anton Hrnko, podľa ktorého je neprípustné, aby sa Slovensko stalo Babylonom, v ktorom si ľudia nebudú navzájom rozumieť. „Človek si myslí, že ľudia ako Dostál už nemôžu slovenskú spoločnosť ničím prekvapiť. Tento mentor Socialistického zväzu mládeže a zarytý čechoslovakista dodnes nemôže prehrýzť skutočnosť, že Slováci si vybrali svoju vlastnú cestu v samostatnej štátnosti a po roku 1993 nebolo žiadnej aktivity, ktorá smerovala k rozvratu situácie na Slovensku, na ktorej by sa nezúčastnil,“ vyhlásil. Podobný názor má i predsedníčka strany Národ a spravodlivosť Anna Belousovová tvrdiac, že hoci jej zatiaľ nie je jasný motív konania poslancov, ide o zjavnú provokáciu. „Aj keď si nerobím ilúzie o našich súčasných zákonodarcoch, nemyslím si, že by tento návrh získal podporu pri hlasovaní. Nikto súdny totiž nemôže hlasovať za zákon, ktorý by znamenal likvidáciu slovenčiny ako štátneho jazyka. A likvidácia štátneho jazyka je začiatok likvidácie štátnosti,“ zdôraznila.

Spochybnia i štátnosť?

Pri problémoch, s akými v súčasnosti Slovensko bojuje, by sa našinec nazdával, že poslanci platení z našich daní budú vymýšľať a implementovať nástroje na zlepšenie života obyvateľov najmä v oblasti zdravotníctva či školstva. Niektorí však namiesto toho uvažujú radšej nad rozvracaním štátu a spochybňovaním jeho pilierov. Je len otázka času, kedy títo a im podobní začnú bojovať aj proti existencii Slovenskej republiky označiac ju tiež za Mečiarovo dedičstvo. Bohužiaľ, v novozvolenej prezidentke Zuzane Čaputovej by s veľkou pravdepodobnosťou našli oddanú sekundantku.