SLUŠNÍ GRÁZLI

Problémom Igora Matoviča nie je plagiátorstvo pri tvorbe diplomovej práce. Problémom premiéra, a preto i celého Slovenska je, že mu niekto vystavil falošné vysvedčenia a doklady o vzdelaní.

Foto TASR/DANO VESELský
Dátum 30.07.2020

Slovenská republika je v lete 2020 svetovým unikátom. Nielen preto, že vyrába najviac áut a že počas celosvetovej koronavírusovej pandémie mala najmenej nakazených i obetí. Po nej má teraz najväčší počet plagiátorov v najvyšších ústavných funkciách! Akoby sa všetci podvodníci, klamári, zlodeji, špekulanti aj mafiáni koncentrovali v terajšej Matovičovej koalícii. Smeje sa nám celý svet, no samotných protagonistov hanba nefacká... Predseda parlamentu Boris Kollár, poslankyňa Petra Krištúfková (obaja Sme rodina), minister školstva Branislav Gröhling (SaS), premiér Igor Matovič (OĽaNO). Karma nepustí a bumerang sa vracia... Pandorinu skrinku otvorili zámerne a cieľavedome „veršotepci“ v redakcii denníka SME už na jeseň v roku 2018. Bolo to v rámci frontálneho útoku na koaličnú vládu Smeru so stranami SNS a Most-Híd. Dnes sa nám vtedajšia kauza plagiátorstva predsedu NR SR Andreja Danka (SNS) pri jeho rigoróznej práci z roku 2000 môže zdať len ako malá úsmevná epizódka. Niečo ako letná prehánka medzi polnocou a treťou ráno kdesi pri rybníku na Záhorí...

Reformami zdeformované školstvo

Darmo budú žlťácke médiá navliekať do náhrdelníka ďalšie a ďalšie perly s menami ďalších obyčajných „slušných“ grázlov. Nik z nich neodstúpi, ani keď vševedkovský Denník N vyhrabe novú kauzu na niekoho zo strany Za ľudí alebo na samotného Andreja Kisku. Budú sa všetci držať postov ako kliešť v kožuchu starého jazveca. O politickej kultúre trepali a tárali len v opozícii, vo vláde už na chrbtoch nesú zodpovednosť za všetkých, ktorých podlo oklamali, aby im vo voľbách dali hlas. Matovič o Dankovi pri kauze jeho rigorózky hovoril, že je „usvedčený zlodej a plagiátor. V normálnych krajinách pre plagiátorstvo politici podávajú demisie“. Zjavne ho vtedy inšpirovalo aktuálne dianie v susednej Českej republike. Pre škandál s opísanou prácou na vysokej škole skončil v júli 2018 vo vláde Andreja Babiša (iba po 20 dňoch) minister práce a sociálnych vecí Petr Krčál. A len pár dní pred ním (ešte pred hlasovaním o dôvere druhej vláde Andreja Babiša) rezignovala ministerka spravodlivosti Taťána Malá. Tá opisovala dokonca v dvoch svojich diplomových prácach. Bývalý študentík z protestujúcich námestí „Za slušné Slovensko“ Juraj Šeliga (Za ľudí) sa v reakcii na odhalenie, že aj premiérova diplomovka je plagiát, zmohol len na ospravedlnenie na sociálnej sieti. „Neviem, aké misky váh mám hľadať… Viem, že nechcem návrat Fica, Pellegriniho, nedajbože nástup fašistov, ale toto je strašná hanba. Prepáčte. Po ostatných troch týždňoch, prepáčte,“ napísal. Zneistela i prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá Igora Matoviča za premiéra vymenovala. „Ide doposiaľ o najväčšiu hodnotovú križovatku, na ktorej vláda stojí. Som sklamaná a smutná, že očakávania verejnosti vrátane mojich vlastných na vysoké štandardy uplatňovania politickej moci a vyvodzovanie politickej zodpovednosti, s ktorými bol spájaný nástup vlády Igora Matoviča, zostávajú zatiaľ nenaplnené.“ Bez reakcie nezostala ani Univerzita Komenského: „Akademický titul nemá byť znakom sociálneho statusu, ale výsledkom poctivého akademického prístupu.“

Vzdelanie bez hodnôt

Od prevratu v roku 1989 máme v kresle už dvadsiateho slovenského ministra školstva. Z množstva mien a tvárí mi v pamäti utkveli hádam len traja, štyria: prof. Matúš Kučera (HZDS), Milan Ftáčnik (SDĽ), Eva Slavkovská a Ján Mikolaj (SNS). Všetci ostatní sa v tých troch dekádach predbiehali v kadejakých reformách školstva, ktoré však klasické vzdelanie, poctivosť, zdravý rozum, morálku a praktické využitie vedomostí iba zabíjali, ničili a deformovali. Ktorí sa upínali ku globalizačným praktikám, implantovali sem cudzie vzory, projekty a vízie plné cudzích slov. Nanucovali žiakom vzdelanie vykorenené národne, historicky aj kultúrne, bez hodnôt a vzorov. Ozajstným problémom totiž nie je prístup študentov k vzdelaniu, snaha oklamať systém alebo aj samého seba. Vážny problém je to v dospelosti počas profesionálnej kariéry. Keď sa v rozhodujúcich verejných funkciách – v zdravotníctve, bankovníctve, prokuratúre alebo napríklad v takom stavebníctve ocitne nezanedbateľná množina darebákov, zlodejov, podvodníkov či klamárov, ktorí pri rozhodovaní v manažérskych, riadiacich, sudcovských alebo iných štátnych funkciách uplatňujú rovnaký nepoctivý prístup. Nečudo, že padajú developerské stavby, že Národná diaľničná spoločnosť postaví zbytočné mosty za milióny eur, ktoré nik nepotrebuje a nik ich preto ani nechce. Že sa rozkrádajú verejné financie i eurofondy, že výrobcovia i obchodníci podvádzajú zákazníkov. Koho ešte prekvapí, keď nás médiá patriace cudzincom, kadejaké agentúry a chamtiví mocibažní politici (bez vzdelania, skúseností aj bez svedomia) ťahajú za nos? A nielen pred voľbami...

Nečestné praktiky

„To, čo sa teraz odhaľuje, vypovedá o kvalite nášho vysokého školstva. Menej ma prekvapuje, že sa to deje na súkromných vysokých školách, kde si študent za vzdelanie platí a má pocit, že si diplom či titul môže kúpiť. Ak mu to škola umožní a privrie oči nad tým, čo podal ako záverečnú prácu, tak je to potvrdenie toho, že jej nejde o kvalitu, ale len o peniaze,“ hovorí pre Extra plus Doc. RNDr. Milan Ftáčnik, CSc. „Ak sa to stane na verejnej vysokej škole, ktorá poskytuje bezplatné vzdelanie, tak je to prejav toho, že školám ide viac o kvantitu ako o kvalitu. Verejné vysoké školy totiž získavajú zdroje od štátu za každého študenta, aj za každého absolventa. Je to aj potvrdenie toho, že náš doterajší systém hodnotenia kvality vysokých škôl nebol dostatočne účinný, lebo pri akreditácii sa skúmali najmä garanti a ďalšie formálne požiadavky. Ale nie procesy, ktorými sa zabezpečuje kvalita vzdelávania a jeho výstupov. Vždy sa nájdu študenti, ktorí si chcú zľahčiť štúdium a uchýlia sa k nečestným praktikám, ale je v prvom rade vecou školy, aby takýto postup netolerovala a dokázala mu zamedziť.

Nestačí len zaviesť možnosť odobrať titul ako trest za podvod pri záverečnej práci, ale zaviesť na vysokých školách systémy kvality, ktoré budú školy reálne uplatňovať počas celého štúdia a ktoré umožnia kvalitu aj hodnotiť a oceňovať.“ Problémom Igora Matoviča nie je plagiátorstvo pri tvorbe diplomovej práce. Problémom premiéra, a preto i celého Slovenska je, že mu niekto vystavil falošné vysvedčenia a doklady o vzdelaní. Chlapíkovi, ktorý sa oženil s učiteľkou, no ktorý dodnes nedokázal zvládnuť ani len spisovný a úradný jazyk... V prípade trnavského milionára dávam za pravdu klasikovým slovám: „Vzdelanie bez hodnôt, hoci môže byť užitočné, urobí z človeka skôr chytrého diabla.“

PRÁVE STE DOČÍTALI ODOMKNUTÝ ČLÁNOK:

 

Tento článok je obsahom pre predplatiteľov.

 

Pridajte sa k predplatiteľom

Ste predplatiteľom?

Prihláste sa

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.