
SME DRUHÍ NAJCHUDOBNEJŠÍ V EÚ
Vládam Radičovej, Matoviča aj Hegera išlo o záujmy našej ekonomiky až na poslednom mieste.
Európsky štatistický úrad (Eurostat) vypočítal, že Slovensko bolo v roku 2022 druhým najchudobnejším štátom v rámci Európskej únie. Keďže rok predtým (2021) bolo odzadu tretie, je – dúfajme, že naozaj v posledných týždňoch tejto vlády „povereníkov“ – už najchudobnejšie? Pojem „povereník“ vymyslel po vojne Vavro Šrobár, aby bolo jasné, že Slovensku nevládne Bratislava, tu sídlili „povereníci“, ale Praha s jej ministrami (ani terajší „povereníci“ nevládnu, kto nám to vládne?). Bratislavský „zbor povereníkov“ sa stará o všetko možné i nemožné, len nie o slovenskú ekonomiku a vôbec nie o slovenské záujmy.
Aj keď „vládni analytici“ z ministerstva financií s Eurostatom nesúhlasia, spochybňujú použitie hrubého domáceho produktu na obyvateľa v parite kúpnej sily (inými slovami, čo možno na Slovensku v porovnaní s inými štátmi kúpiť za vykázaný HDP na hlavu) – čísla veru nepustia.
Roky úpadku
Podľa Eurostatu slovenská životná úroveň v roku 2021 po zohľadnení cien dosiahla 69 percent európskeho priemeru. Podľa našich vládnych analytikov – bez zohľadnenia cien – dosiahlo Slovensko dokonca len 55,8 percenta priemeru, no v bežných cenách by pritom išlo „až“ o ôsmy najhorší výsledok spomedzi 27 štátov EÚ. Boli by sme pred Bulharskom, Rumunskom, Chorvátskom, Maďarskom, Poľskom, Gréckom i Lotyšskom. Aj v tom prípade by sme však boli horší ako 19 iných vrátane Litvy či Česka. A v oboch prípadoch ďaleko-preďaleko za najlepším Luxemburskom a Írskom.
Pritom boli roky, keď sme v úrovni HDP na hlavu v parite kúpnej sily dobiehali Západ. Najprudšie do prijatia eura: rok pred jeho prijatím (2008) sme s 22 600 USD boli 55. spomedzi 229 štátov sveta. O osem rokov nato (2016) až na 60. mieste na svete. Ak by sme sa porovnávali iba so susedmi z EÚ, v roku 2016 sme boli za Rakúskom (47 900 USD na hlavu) a Českom (33 200) na treťom mieste s 31 200 USD, štvrté bolo Poľsko a piate Maďarsko. No o päť rokov, v roku 2021 – teda po dvoch rokoch vlády matovičovco-hegerovco-sulíkovcov sa situácia prudko zmenila v náš neprospech. Za Rakúskom (51 100) a Českom (40 700) nasledovalo ako tretie Poľsko (34 900), štvrté Maďarsko (33 600) a Slovensko kleslo až na piate miesto s 31 900 USD na hlavu. A čo je ešte horšie a doslova alarmujúce, v porovnaní s rokom 2019 došlo u nás po dvoch rokov vlády „demokratov“ dokonca aj k absolútnemu poklesu HDP z 32 730 na 31 900 USD na hlavu, teda za dva roky absolútny pokles o 830 dolárov!
Dôvody a príčiny prudkého úpadku Slovenska môžeme hľadať kdekoľvek, no fakt, že Slovensko (nielen) hospodársky upadá, je nesporný. Západ sme prestali dobiehať, teda prestala slovenská „ekonomická konvergencia“ po prijatí eura. Podľa štatistiky bol prvým rokom stagnácie rok 2015, keď naša ekonomika dosiahla 53,7 percenta európskeho priemeru HDP. Situácia sa zlepšila v roku 2018 a v roku 2020 sme dosiahli 57,0 percent európskeho priemeru. No v roku 2021 sme padli na 55,8 percenta.
Extrémne vysoké ceny
Vládni analytici spochybňujú vlaňajšie predposledné miesto spôsobom výpočtu „parity kúpnej sily“, že sa napríklad nadhodnocujú ceny bývania u nás. Keby sa ceny bývania počítali u nás rovnako ako v Česku, z hľadiska životnej úrovne by Slovensko nebolo predposledným, ale až (?) piatym najchudobnejším štátom EÚ. Nuž, výrazne iné by to nebolo!
Vývoj slovenských cien je bezpochyby problémom, extrémne vysoké boli ceny v slovenských predajniach už pred dvoma rokmi. Podľa Eurostatu už vtedy dosahovali až 90 percent priemeru EÚ, pričom české 79, maďarské 68 a poľské len 60 percent. Je to evidentný vplyv najvyšších sadzieb DPH i vysokých spotrebných daní. Pritom prekvapujúco najvyššie cenové rozdiely boli v položke bývanie, voda, elektrina, plyn a ostatné palivá. Tu sme boli dokonca na úrovni 99 percent EÚ, kým Česko na 74,5, Maďarsko 56,2 a Poľsko na 38,4 percentách.
No naším problémom sú nielen vysoké ceny, ale aj nízka výkonnosť ekonomiky. Naši vládni analytici tvrdia, že nástup pandémie zastavil naše približovanie sa európskemu priemeru, no pandémia predsa „nevyčíňala“ len u nás! Neznamená to teda nič iné len to, že naši „preborníci“ zvládali onú pandémiu najhoršie, dá sa povedať vzhľadom na počet úmrtí až tragicky zle. Uvidíme, čo prinesie vyšetrovanie postupu príslušných orgánov iniciované generálnym prokurátorom.
Vládni analytici ďalej kritizujú „nedostatok reforiem“ už od vládnutia Smeru, ktorý údajne „nemal víziu, ako posunúť krajinu dopredu“. Pri tom sa priam žiada dodať, že reformy sú zväčša proti ľuďom, akoby mali slúžiť na ich ohlupovanie. A kritizujú aj „pravicové kabinety, ktoré pohltili vlastné spory; zbytočné škriepky položili vládu Ivety Radičovej, Igora Matoviča aj Eduarda Hegera“. Aj tu sa žiada dodať, že týmto vládam išlo o záujmy ekonomiky Slovenska až na poslednom mieste, nech o tom svedčí neschopnosť dokončiť diaľničnú sieť, čomu sa v súčasnosti nevenuje vlastne nikto.
Firmy hodené cez palubu
A pravda je aj taká, že slovenskú ekonomiku v posledných dvoch rokoch „vyrušovali“ nezmyselné lockdowny a v poslednom čase aj „hodenie“ firiem bojujúcich s vysokými cenami energií „cez palubu“. Slovenský priemysel v dôsledku toho nedokáže naskočiť na vlnu rastu a niektoré fabriky – napríklad Slovalco – skončili v bankrote. No na ekonomiku nemá dobrý vplyv ani dlhodobý úpadok nášho školstva vôbec a vysokého osobitne. Medzi päťsto najlepšími univerzitami na svete nie je ani jedna slovenská. Nie, všetky problémy, ktoré nás tlačia vinou zlého riadenia štátu, nejdeme menovať.
No dosah „vypínania“ ekonomiky nech potvrdí akoby odťažitá úvaha: cyklista je katastrofa pre ekonomiku štátu. Nekupuje autá a nepožičiava si na ne peniaze. Neplatí povinné havarijné poistenie. Nekupuje palivo, nepotrebuje náročnú údržbu a opravy, ani STK kontrolu. Nepoužíva platené parkoviská. Nespôsobuje závažné dopravné nehody. Nevyžaduje viacej pruhov diaľnic. A ďalej, cyklista sa nestane obéznym – a zdraví ľudia nie sú užitoční, nekupujú lieky, nechodia do nemocníc ani k lekárom. Nič nepridávajú k HDP štátu. A naopak, každý nový obchod McDonald vytvorí najmenej 30 pracovných miest. Okrem ľudí, ktorí pracujú priamo v McDonalde, vzniká aj potreba 10 kardiológov a stomatológov, 10 odborníkov na stravu a výživu.
Súčasní vládcovia Slovenska chcú – iste pod vplyvom vzorov spoza veľkej mláky – uprednostňovať McDonald. Hľa, „naše“ reťazce! Ale nestaraním sa o ekonomiku a onými neslávnymi lockdownami nahrávajú nielen cyklistom, ale dokonca aj chodcom. Ktorí si nekúpia ani ten bicykel.
Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.
DISKUTUJÚCIM: Zapojiť sa do diskusie môžete len po registrácii a prihlásení sa do svojho účtu.
UPOZORNENIE: Vážení diskutujúci, podľa platných zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť IP adresu, e-mail, vaše príspevky a pod. v prípade, že tieto príspevky v diskusnom fóre budú porušovať zákon. V tejto súvislosti vás prosíme, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Medzi také príspevky patria komentáre rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Za každý zverejnený príspevok nesie zodpovednosť diskutujúci, nie vydavateľ či prevádzkovateľ Extra plus.