SMRTEĽNÝ RUBÁŠ NEMÁ VRECKÁ

Konzumným životom sme sa takmer dohnali do záhuby a možno preto ľudstvo na celom svete zasiahla choroba, ktorá dokázala zastaviť nielen nás, ale aj ekonomiku, až do takej miery, že o pár mesiacov nám bude najvzácnejší obyčajný chlieb, ktorý sme si doteraz nevážili.

Foto JANA BIROŠOVÁ
Dátum 31.03.2020

Zažili sme rozkvet, potom rozožranosť, hedonizmus, cynizmus a nakoniec príde pád.

Prvý rímsky vládca Octavius Augustus dal pre svoje pozostatky postaviť Augusteum v podzemí starého Ríma, dnes je v ňom múzeum. Keď sa po ňom prejdeme, zistíme, že ľudské životy prechádzajú nekonečnými zmenami, ale nie všetci sme na ne pripravení, pretože je pre nás najpohodlnejšie ostať pri starom. Gaius Octavius, pre ktorého Rímska ríša znamenala svet, netušil, že keď začnú starý Rím likvidovať barbari, mesto ostane v troskách. Okolo nich sa však počas stáročí rozrástla nová metropola, ktorá prekonala smrteľné choroby – pandémie, požiare, plienenie, dekadenciu, zvrátenosť, utrpenie, vojny…

HONBA ZA PENIAZMI

Naša existencia nám až doteraz pripadala pevná a nedotknuteľná. Prestali sme si vážiť svoje zdravie, rodinu, učiteľov, ľudí, ktorí roky vytvárali hodnoty, aby sme my dnes žili v blahobyte. Absolútne sme podľahli honbe za peniazmi, ženieme sa za prácou pre západný svet, ktorý v nedeľu oddychuje, a my Slováci pracujeme sedem dní v týždni za podstatne menšie platy, len aby si predstavitelia nadnárodných monopolov na úkor nás užívali život plnými dúškami. Zabudli sme na biblické: Šesť dní budeš pracovať a tvoriť všetky svoje diela, siedmy deň je však sobota Pána, tvojho Boha. Vtedy nebudeš konať nijakú prácu. Lebo za šesť dní Pán stvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, v siedmy deň však odpočíval. Preto ho Pán požehnal a zasvätil ho.

DO HROBU SI NIČ NEZOBERIEME

Všetci robíme chyby, nikto z nás nie je bez viny a verte mi, že nikdy nie je neskoro, aby sme vykročili na Pánovu cestu. Je to jednoduché. Zastavme spochybňovanie klasickej úlohy otcov ako živiteľov rodiny, nepotláčajme tradičnú rodinu, nežeňme našich „starkých“ do úzadia. Nedovoľme, aby tvrdo pracujúci ľudia boli zosmiešňovaní a vzorom spoločnosti boli prázdni pokrytci, populisti, pochybní umelci a „celebrity“. Literatúra, umenie, tzv. umelecké diela sa stali bezduchými, ale aj tak sú boháči ochotní zaplatiť za ne horibilné sumy, zabúdajúc na to, že smrteľný rubáš nemá vrecká a nič si so sebou nezoberieme. Storočiami predkami preverené hodnoty ako česť, zmysel pre povinnosť, zodpovednosť, dobročinnosť, zápal pre dobré veci verejné sú dehonestované. Šíri sa plytvanie, nestriedmosť, znevažujú sa vedomosti a poctivá práca národov.

Myšlienka mesiaca:

 

Lepšie žiť v opovrhovanom socializme ako zomrieť vo vyštrnganom kapitalizme!

 

Marian Škorica, slovenský technik

Konzumným životom sme sa takmer dohnali do záhuby. A možno preto ľudstvo na celom svete zasiahla choroba, ktorá dokázala zastaviť nielen nás, ale aj ekonomiku, až do takej miery, že o pár mesiacov nám bude najvzácnejší obyčajný chlieb, ktorý sme si doteraz nevážili. A dnešná EÚ, presne tak ako kedysi starý Rím, tváriaci sa neotrasiteľne, bude postupne miznúť z politickej mapy sveta. Svojou nečinnosťou pri ochrane spoločenstva sa otriasa v základoch, pretože v boji s novou chorobou sme odkázaní na pomoc z Východu, tak ako nakoniec vždy.

PREDSTAVITELIA ÚNIE MAJÚ PLNÉ ÚSTA, SLOVÁCI BUDÚ MAŤ PRÁZDNE BRUCHÁ

Pomôžem si slovami môjho priateľa Romana Stopku: „Predstavitelia únie dnes majú plné ústa, ale Slováci budú mať prázdne bruchá, no niekedy aj zlé situácie prinášajú dobré riešenia.“ Novodobá pandémia nám veľa berie, mnohí stratia prácu, nebudú mať peniaze, mnohí prídu o strechu nad hlavou, no budú aj takí, ktorí prídu o svojich blízkych, čo zasiahne naše srdcia najbolestnejšie. No, napriek nepriazni, nesmieme prestať veriť v dobro, nádej a lásku, ktorú nám priniesol Ježiš Kristus, ktorý sa obetoval za nás všetkých. Hľadajme Pána, kým sa dá nájsť, volajme ho, kým je nablízku! Modlime sa k nemu a on nás vypočuje!