ŠPINAVÉ RUKY BIELYCH GOLIEROV

Množstvo občanov čoraz viac znechucuje záplava škandálov a korupčných afér, ktorých pôvodcami sú osobnosti z politického a hospodárskeho života. Nie je dôležité, či patria do koalície alebo opozície, lebo ani jedna z nich nie je proti tým zahanbujúcim javom imúnna. Podstatný je fakt, že nijaká z publikovaných káuz nebola dôsledne vyšetrená. Škandály sa v našej spoločnosti stali formou riadenia štátu. Pre manipulátorov nie je podstatná ich významnosť, ale upútanie pozornosti občana. Preto sa mieša korupcia, zneužitie moci, kriminálne prípady či hokejový neúspech. Aké sú však skutočné ciele ich širokej publicity?

Nežiaduca pravda

Kauzy a kauzičky sú výborným nástrojom na odpútanie verejnej pozornosti od skutočného stavu v republike a faktu, že ľudia sú tlačení smerom, ktorý nemajú postrehnúť. Napríklad: Aká je skutočná snaha predstavenstva EÚ? Do čoho nás vťahuje NATO? Čo sa deje v USA po nástupe Donalda Trumpa a ako sa to odráža v našej existencii? Aká je reálna mzda, úroveň sociálneho zabezpečenia občana SR a čo sa to deje s jeho slobodami, ktoré boli toľko zdôrazňované v roku 1989? Do čích rúk prešla celá výrobná základňa SR, kam sa presúvajú zisky z práce občanov? Čo sa nám to pod nosom deje so zvrchovanosťou, nezávislosťou, územnou celistvosťou SR? Do čích rúk sa dostáva naše nerastné bohatstvo, pôda, voda, výrobné kapacity a vôbec celá tvorivá a produkčná kapacita našich ľudí?

Slúžia zároveň na odpútanie pozornosti voliča od nepríjemnej, mocensky nežiaducej pravdy, čím sa zachová jeho priazeň a podarí sa mať z neho naďalej poslušného koníka, schopného ťahať bremeno, naložené naňho, za pár hrstí ovsíka. Testujú ľudskú pamäť aj vnímavosť či schopnosť samostatne myslieť, čo stanovuje mieru manipulovateľnosti verejnou mienkou.

Honba za majetkami

Dnes takmer ani jedna politická strana nechráni záujem republiky ani slobody a prospech občana, ale sústreďuje sa iba na svoje stranícke záujmy a prospech svojho vedenia. Je smutné sledovať, ako všemožne kľučkujú a snažia sa udržať si v honbe za majetkami svoj vplyv. Vážnych politických protivníkov či celé strany, ktoré nezískali v parlamentných voľbách primeranú podporu voličov, tlačia do postavenia mimo zákona ako škodnú zver v bažantnici.

Čo sa s tým dá robiť z pozície občana? Dobrým liekom na takéto „choroby“ bude vytrvalo nastoľovať otázku: Aký má z daného prijatého zákona, z preferovanej udalosti či nastoľovaného politického stanoviska a postupu prospech občan a jeho štát? Veď načo máme vládu a NR SR, ak nie práve nato, aby chránili náš štát, podporovali a rozširovali náš prospech?

Ale teraz ruku na srdce. Sme my občania Slovenskej republiky s ich výtvormi, ich politikou a jej následkami spokojní? Ak nie, dovolím si ďalšie otázky. Načo sme ich zvolili? Prečo sme im dali takú dávku moci, že si môžu s nami robiť to, čo prospieva len im a nie to, čo prospeje nám? Dokedy sa ešte budeme učiť na vlastných a navyše aj opakovaných chybách? Dokedy budeme vkladať moc do nehodných rúk? V Amerike je dosť frekventované porekadlo. Oklam ma raz a hanba padá na teba, lebo si klamár. Oklam ma znova a hanba padá na mňa, lebo som hlupák.

(Autor je podpredseda politickej strany Práca slovenského národa, www.psn.sk)