SPRAVODLIVÍ KRESŤANIA

Slovensku patrí piata priečka v počte zachránených židov počas holokaustu

Foto ARCHÍV
Dátum 15.01.2019

Múzeum židovskej kultúry v Bratislave vydalo v spolupráci s izraelským múzeom Jad Vašem v roku 2018 druhý diel Encyklopédie Spravodlivý medzi národmi. Kniha mapuje príbehy ocenených Slovákov, ktorí počas druhej svetovej vojny nezištne zachraňovali svojich židovských spoluobčanov a neraz kvôli nim vystavili nebezpečenstvu seba a svoje rodiny. Napriek tomu, že Slovensko býva často osočované, nazývané fašistickým štátom a hanené pre svoju minulosť v období rokov 1939 – 1945, v celosvetovom rebríčku nám vzhľadom na množstvo obyvateľov patrí piata priečka v počte zachránených židov. Predbehli sme s výnimkou Poľska všetky susedné štáty i svetové mocnosti. Pomoc ľuďom v núdzi poskytovali jednoduchí sedliaci, lekári, učitelia, rehoľné sestry aj kňazi. A práve ocenenie Spravodlivý medzi národmi má zabezpečiť, aby sa na týchto šľachetných ľudí nikdy nezabudlo.

Od medaily k občianstvu

Spravodliví kresťania je pôvodne tradičný židovský pojem, ktorý sa vyrovnával so skutočnosťou, že aj mimo židovskej viery môžu byť ľudia čestní. Komisia pre rozpoznávanie „spravodlivých“ vznikla v roku 1963. Za viac než päť dekád stihla oceniť vyše 27-tisíc ľudí, z toho takmer šesťsto Slovákov. Zachránení židia, rovnako ako ich príbuzní, sú oprávnení navrhovať kandidátov na udelenie tohto významného titulu. Komisia potom skúma ich príbehy a analyzuje informácie svedkov pomáhajúc si historickým výskumom. Ocenený dostane pamätnú medailu, diplom a jeho meno je vytesané do Múru cti v Záhrade spravodlivých pri múzeu Jad Vašem. Okrem toho môže získať aj finančnú pomoc – ak žije v Izraeli, dostáva mesačnú penziu vo výške priemerného mesačného príjmu a lekársku starostlivosť zadarmo. Pokiaľ žije kdekoľvek inde na svete, môže mu v prípade finančných problémov poskytnúť pomoc Židovská nadácia pre Spravodlivých sídliaca v New Yorku a švajčiarske fondy Anny Frankovej sa v prípade potreby postarajú o lekársku pomoc. Jad Vašem môže taktiež oceneným udeliť čestné občianstvo štátu Izrael.

Spasenie v bielom plášti

V prvom príbehu tohtoročného vydania Extra plus vyrozprávame príbeh lekára Eleméra Nemca, svojho času priekopníka pôrodníctva na Slovensku. Pred vojnou bol riaditeľom nemocnice v Užhorode, ktorý patril k Podkarpatskej Rusi. Po obsadení tejto oblasti Maďarmi prišiel do Trnavy, kde sa stal prednostom gynekologického oddelenia tamojšej nemocnice. Jeho osud je úzko spätý s Karlou Grünwaldovou, ktorá pred vojnou taktiež bývala v Užhorode. Keď jej manžela v roku 1942 povolali do pracovného oddielu maďarskej armády a ju prenasledovali ako slovenskú občianku, prišla spolu s dcérou Erikou ilegálne na Slovensko. Až do deportácií židov v roku 1944 sa neustále skrývali putujúc z miesta na miesto. Keď sa napokon ocitli bež finančných prostriedkov a bez strechy nad hlavou, spomenula si Karla na doktora Nemca, ktorý bol jej lekárom v rodnom Užhorode. Vybrala sa do jeho ordinácie v trnavskej nemocnici a celkom stručne mu oznámila: „Nemáme ďalej kam utekať.“ Odpoveď doktora Nemca bola rovnako krátka: „Odteraz vás my, moja manželka a ja, budeme chrániť.“ Doktor hospitalizoval Karlu na svojom oddelení a Eriku umiestnil do istej kresťanskej rodiny. Ich situácia bola na krátky čas vyriešená.

Árijky

Zanedlho bolo potrebné uvoľniť lôžka v nemocnici raneným vojakom. Manželia Nemcovci vtedy Karle našli zamestnanie. Mohla pracovať ako kuchárka a slúžka v kresťanskej rodine, čo jej umožnilo zobrať k sebe aj dcéru. V dôsledku udania však obe zaistili. Pri vyšetrovaní Karla zaťato tvrdila, že sú árijky a odvolala sa na doktora Nemca, ktorý mal túto informáciu potvrdiť. Záchranca nesklamal. Prišiel a presviedčal gestapo, že obe ženy dobre pozná ako nábožné kresťanky, čím ich zachránil pred deportáciou. Po prepustení sa matka s dcérou zdržiavali v dome svojho záchrancu. Už vtedy sa tam zastavovali mnohí ľudia ďakujúc mu za nezištnú pomoc, ktorú im poskytol v najťažších dňoch. Žiaľ, bolo to najťažšie obdobie i pre Karlu, ktorá sa dozvedela, že jej manžel pred koncom vojny ušiel z pracovného oddielu a pri pokuse prejsť hranicu ho chytili a popravili v Galante necelé dva mesiace pred koncom vojny – 10. marca 1945.

Ocenený záchranca Elemér Nemec.​

Nevhodné tehotenstvá

Ešte pred Karlou sa doktor Nemec postaral aj o inú nešťastnú ženu. Bola ňou Ester Fleischhackerová, ktorá v priebehu deportácií v roku 1942 zistila, že je tehotná. Strach z príchodu dieťaťa na svet vo vtedajších krutých časoch ju prinútil rozhodnúť sa pre potrat, ktorý bezplatne vykonal doktor Nemec vo svojom súkromnom dome za asistencie svojej manželky. Po návrate domov Ester dostala vysokú horúčku. Doktor ju denne navštevoval, prinášal jej ťažko dostupné lieky a staral sa o jej uzdravenie. Pacientiek s podobným problémom mal viacero. Manželia Nemcovci však poskytovali prenasledovaným aj finančnú pomoc. Marko Lorber z Lenartova pri Bardejove sa skrýval koncom vojny v okolí Hlohovca. Keď ostal celkom bez finančných prostriedkov, spomenul si na doktora Nemca, rodáka zo susednej dediny, ktorý bol známy už pred vojnou ako veľký humanista. Nemec poskytol Lorberovi potrebný obnos peňazí spolu s listom, v ktorom uviedol, že ak bude odkázaný na ďalšiu pomoc, nech neváha obrátiť sa na neho znovu. Vojna sa predĺžila a Lorber bol naozaj odkázaný na ďalšiu podporu, vďaka ktorej sa dožil oslobodenia.

Prenasledovaný

Vojna priniesla oslobodenie židom i nežidom, hoci doktor Nemec bol paradoxne práve po nej prenasledovaný režimom a ani šľachetná pomoc trpiacim ľuďom v čase vojny ho neuchránila pred neprávosťou. Zomrel dávno pred uznaním svojich činov. Zachránení však i potom pokračovali v kontakte s jeho manželkou a deťmi žijúcimi na rôznych miestach. Porozprávali Komisii pre rozpoznávanie spravodlivých o chrabrých činoch doktora Nemca, na margo čoho Pamätník Jad Vašem v Jeruzaleme udelil 13. júla 1994 manželom Elemérovi Nemcovi a Agáte Nemcovej vyznamenanie Spravodlivý medzi národmi.

Príbeh manželov Nemcovcov, ako i ďalšie osudy výnimočných ľudí nájdete v publikácii Encyklopédia Spravodlivých medzi národmi, II. zväzok, ktorú v roku 2018 vydalo SNM – Múzeum židovskej kultúry v spolupráci s múzeom Yad Vashem – The World Holocaust Remembrance Center.