SR NA POKRAJI ŠTÁTNEHO ROZVRATU

Lenka Mayerová: Slovensko potrebuje reštart novou generáciou politikov, stará je poznačená svojou dobou, svojimi činmi, falošnými, neúprimnými zákulisnými hrami s dlhými chápadlami chobotnice.

Foto JANA BIROŠOVÁ
Dátum 30.12.2019

Narodila 2. septembra 1976 v Brezne. V roku 1996 skončila päťročné štúdium na Hotelovej akadémii v Brezne, odbor hotelový manažment. Po skončení štúdia pracovala ako redaktorka regionálneho týždenníka Priekopník v Banskej Bystrici. V roku 1997 bola moderátorkou a redaktorkou Mestskej televízie v Brezne, neskôr sa stala redaktorkou regionálneho štúdia STV v Banskej Bystrici. V decembri 1997 nastúpila do redakcie spravodajstva Slovenskej televízie v Bratislave, kde pôsobila ako redaktorka a parlamentná spravodajkyňa. V STV pôsobila do januára 1999, keď bola novým vedením z politických dôvodov prinútená odísť. V januári toho istého roka nastúpila na post zástupkyne šéfredaktora týždenníka Extra. Zástupkyňou šéfredaktora dvojtýždenníka, neskôr mesačníka Extra plus sa stala v septembri 2000. V roku 2004 skončila štúdium publicistiky na Katedre slovenského jazyka a literatúry Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. V roku 2007 absolvovala štúdium masmediálnej komunikácie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V roku 2000 stála pri založení dnešného mesačníka Extra plus, ktorý pod jej vedením prináša čitateľom objektívne informácie na základe pravdivých faktov. V auguste 2014 sa stala riaditeľkou vydavateľstva Mayer media. To pod jej vedením v priebehu piatich rokov vydalo deväť publikácií, ktoré mali čitateľský úspech. V decembri 2014 ako vydavateľka mesačníka Extra plus získala cenu Slovenskej asociácie novinárov za publicistickú a žurnalistickú prácu. Ako hovorí, najnáročnejšie obdobie pre ňu v živote bolo, keď stratila najbližšiu rodinu, ktorá jej bola životnou oporou. Je o nej známe, že ľudí, s ktorými spolupracuje, považuje za kolegov a sedí s nimi v jednom newsroome, aby nebola odtrhnutá od reality dennodenného života. V začiatkoch jej novinárskej kariéry s ňou vyšiel rozhovor, v ktorom jej predpovedali, že buď bude výbornou novinárkou, alebo političkou. To prvé napĺňa takmer štvrťstoročie a zdá sa, že to ďalšie má pred sebou. Pred pár týždňami urobila svoje zásadné rozhodnutie, keď sa rozhodla v nadchádzajúcich parlamentných voľbách kandidovať z tretieho miesta do NR SR za politickú stranu Práca slovenského národa (PSN). Lenka Mayerová.

Pred dvadsiatimi rokmi ste stáli pri zrode Extra plus a už päť rokov ste jeho vydavateľkou a šéfredaktorkou. Aký je to pocit?

Dvadsať rokov v živote človeka je už vek dospelosti a verím, že aj náš časopis za ten čas prekonal detské choroby, prešiel pubertou, dozrel a dnes by mal zúročiť získané vedomosti a skúsenosti, aby naďalej ukazoval, že písaním pravdy sme na ceste k slobode.

Mali ste už počas študentských čias jasnú predstavu o svojej profesionálnej kariére, alebo ste sa k žurnalistike dostali náhodou?

Mala som jasný cieľ už v šiestich rokoch, že budem žiť v Bratislave, pretože naše rodinné korene sú aj z hlavného mesta. V štrnástich mi vyšiel môj prvý článok v regionálnom periodiku a potom som už kráčala ďalej v novinárskej brandži cez printové médiá, rádio, Slovenskú televíziu až k vlastnému médiu, ktoré vzniklo v roku 2000.

Spomínate si ešte na deň, keď oficiálne vzniklo Extra plus? Čo ste vtedy cítili?

Samozrejme, mám to živo v pamäti, pretože som to bola ja, ktorá podávala registráciu na Ministerstve kultúry SR – bol to 1. august 2000. Cítila som neskutočnú radosť, že Extra plus zaregistrovali, pretože v tom čase na Slovensku zúril protislovenský dzurindizmus, takže som to považovala za zázrak. Boli to novodobé disidentské časy, keď národovectvo a pravda neboli v kurze. V tom čase prevládala proamerická politika a všetko slovenské bolo označované za extrémistické.

Čo ste chceli dokázať, zmeniť?

Nepotrebovala som nikomu nič dokazovať. Cieľ bol jasný – prinášať iné informácie ako mainstreamové médiá, ktoré vo väčšine prípadov majú zahraničný kapitál, čo dáva odpoveď, v čí prospech pracujú. Extra plus a aj Mayer media majú stopercentné slovenské vlastníctvo a presadzujú zdravé myšlienky, ktoré majú národu otvárať oči, aby sa nedal zmanipulovať ako stádo, ktorému médiá diktujú, ako má žiť a čo si má myslieť.

Aké boli vaše začiatky? Kde sídlila redakcia, kto ju tvoril?

Dnes je pre mňa takmer neuveriteľné, že sme začínali v jednej malej prenajatej miestnosti tri krát tri metre s ľuďmi, ktorých spájalo spoločné slovo – pravda. Bolo to náročné obdobie, ale zvládli sme to a niekedy je myšlienka oveľa silnejšia ako všetky ekonomické prekážky. Samozrejme, mali sme pri sebe naklonené podnikateľské šťastie a priaznivcov, ktorí nám verili a nenechali sa zastrašiť, priložili ruku k dielu, ktoré robí mnohým radosť a dáva nádej, že bojovať za správnu vec má význam. Aj touto formou sa im chcem úprimne poďakovať.

Časopis sa vyznačuje svojím pronárodným zameraním, ktoré je na našej mediálnej scéne unikátne. Vedeli ste od začiatku, že sa budete uberať týmto smerom? Čo vás k tomu viedlo?

Stará mama Inka a rodičia ma vychovávali mať úctu k vlastnému národu a štátu. Môj učiteľ Emil Urban ma dokázal nadchnúť pre lásku k slovenskému jazyku a ku generácii štúrovcov, to boli nesporne dobré základy na pronárodné zameranie Extra plus. V rokoch 1999 sme zažívali odpor k všetkému slovenskému a Extra plus v roku 2000 bolo odpoveďou na plaziacu sa amerikanizáciu i opätovnú maďarizáciu. Sny o veľkom Maďarsku a o údajnej trianonskej krivde podľa môjho názoru nikdy neprestanú. Niekedy mi to pripadá, že opätovne žijeme štúrovské časy a boj o samostatné Slovensko s vlastným územím a jazykom nikdy neprestal. Neustále čelíme pokusom o rozvrat štátu.

Liberálnych médií máme na Slovensku mnoho. Prečo sa dodnes na našom mediálnom trhu výraznejšie nepresadil nikto podobný Extra plus, kto by zastával Slovensko, bol pronárodný i sociálny zároveň?

Honba za vlastným prospechom a mocou bola oveľa silnejšia ako myšlienka a pravda. Na Slovensku sme mali denník Slovenská republika či Nový deň, ktoré zlikvidovali ich vlastní stvoritelia. Nešlo im o šírenie národných myšlienok, aby udržiavali sebavedomý samostatný štát a vychovávali hrdý národ. Prvoradý bol vždy ich osobný prospech. Tieto médiá použili na krátkodobý cieľ dostať sa ku korytám. Majiteľom týchto periodík bolo úplne ukradnuté, ako skončia ľudia, ktorí vo svojej naivite i dobrote bránili národné záujmy. Mnohí z nich skončili ako novodobí disidenti, ktorí si v iných médiách ani neškrtnú, pretože im médiá hlavného prúdu dali nálepku nežiaduci. A mnohí sa lepšej doby, žiaľ, už ani nedožili, a ani ospravedlnenia, ktoré raz bude musieť prísť, pretože liberálom tu nikto nedáva právo likvidovať každého ich oponenta. Ak je raz demokracia, tak platí, že právo na slobodný názor má každý. Kto dáva právo vytvárať „demokratickým“ liberálom rôzne zoznamy nežiaducich osôb, konšpirátorov a podobne? Mlčiaca väčšina sa prizerá na to, ako im slniečkarska menšina kradne vlastný štát spod zadku. To je niečo neuveriteľné, ako sa bojíme niekoľkých stoviek krikľúňov len preto, že ovládajú médiá hlavného prúdu a predstavitelia tohto štátu im pritom asistujú a ešte ich dotujú peniazmi zo štátneho rozpočtu. Nedokážem pochopiť, prečo je ten náš národ taký submisívny. A preto som rada, že aspoň Extra plus sa snaží udržiavať zdravé slovenské sebavedomie, ktoré Slováci v sebe majú, ale mainstreamové médiá im ho dokázali potlačiť. Ľudia musia prestať bezhlavo a bez rozmyslu prijímať informácie a programy, ktoré im každý večer servírujú televízie, pretože to sú veľmi silné nástroje ovládania verejnej mienky a manipulácie. Mali by sa spoliehať na svoj zdravý rozum a skúsenosti svojich predkov.

Za dvadsať rokov svojej existencie si Extra plus prešlo rôznymi obdobiami. Ktoré považujete za najkrajšie a ktoré, naopak, za najnáročnejšie?

Najnáročnejší bol vznik a prvé roky existencie. Najkrajšie bolo obdobie posledných piatich rokov. Napriek tomu, že to bolo doposiaľ moje najťažšie životné obdobie nielen v rámci Extra plus, ale aj v súkromnom živote. A možno práve vďaka tomu Extra plus, ale aj ja osobne sme zosilneli. Predovšetkým som sa naučila spoliehať sa len sama na seba, nikomu neveriť a každú informáciu preverovať minimálne z troch zdrojov, pretože profesionalita a perfekcionizmus by mal byť základnou výbavou každého novinára.

V minulosti bol časopis obviňovaný z toho, že inklinuje k určitým polickým stranám. Nepôsobilo to negatívne na jeho objektivitu?

Kým bol označovaný? Médiami hlavného prúdu a politikmi, ktorí sú odchovancami západných a anislovenských svetoobčanov. Samozrejme, toto nám ubližovalo ekonomicky, pretože ich vyjadrenia nám zavreli akékoľvek dvere na získanie inzercie, a robia to dodnes. Na strane myšlienkovej nám to len pomáhalo, pretože tí, ktorí používajú zdravý rozum, si hľadali cestu práve k Extra plus.

Ľutujete niektorú zo spoluprác, ktorú ste v minulosti uzavreli?

Plakať nad rozliatym mliekom je zbytočné. Treba sa poučiť a hľadieť dopredu. Navyše čas vždy ukáže, čo bolo a nebolo správne.

Lenka Mayerová s podpredsedom PSN, generálom Emilom Vestenickým a predsedom PSN Romanom Stopkom počas odovzdávania Ceny Extra plus za Prácu v prospech Slovenskej republiky.​

V roku 2014 ste založili vydavateľstvo Mayer media, pod ktorým začalo Extra plus vychádzať. Zmenila sa grafika, názvy rubrík, niektoré ste pridali, iné zrušili. Čo bolo toho dôvodom?

Nie je vždy všetko ideálne a niekedy príde čas, že z cesty, po ktorej kráčate, niekto uhne. Bývalý šéfredaktor si vybral svoju cestu, a tak časopis úplne prirodzene prešiel pod Mayer mediu a ako nová šéfredaktorka som začala realizovať svoju víziu s tým, že na svojej ceste som zotrvala a nikdy z nej neuhla. Po zmenách sa časopis stal oveľa slobodnejším. Hoci bol bývalý šéfredaktor profesionál, nedokázal prekonať isté stereotypy, ktoré časopisu neprospievali.

Zasiahla už i vás stupňujúca sa liberálna cenzúra?

Zasiahla a bola mimoriadne rýchla, keď sme ako slobodné médium uverejnili rozhovor s Marianom Kotlebom. Sliečkari neváhali a okamžite dali podnet, aby bolo Extra plus vylistované z predajní TESCO. Odôvodnenie vedenia TESCA bolo, že ich názory sa nestotožňujú s názormi Extra plus. Dnes sa zástupcovia ĽS Naše Slovensko, ale aj samotný predseda Marian Kotleba zúčastňujú na politických diskusiách, preto sa pýtam: Budú slniečkari požadovať „vypnúť“ TV Markízu, TA3 alebo STV, lebo tam bol Kotleba? A vôbec, žijeme v demokracii alebo v liberálnej diktatúre, ktorú tu presadzujú takí ľudia, ako je mladý študent Emil Hodál, ktorý by najradšej ľudí s inými názormi ako liberálnymi strieľal a želá si, aby skapala slovenská štátnosť a samostatnosť?

Celý svet bojuje so slobodou tlače. Ako by ste zhodnotili slobodu tlače na Slovensku? Nebojíte sa písať pravdu?

Kto ustupuje, prehrá! Extra plus je slovenské a za tie roky na mediálnom trhu má svojich čitateľov i predplatiteľov, ktorí nám umožňujú písať slobodne a pravdivo. Totálne eldorádo, nielen politické, ale aj ekonomické tu majú mainstreamové médiá, ktoré namiesto toho, aby informovali, sa uchyľujú k špinavým, nevyberaným praktikám, a to len preto, že majú bezbrehú slobodu, ktorú im umožňujú predstavitelia tohto štátu.

Podľa interného prieskumu sa printová verzia mesačníka Extra plus teší obľube strednej a staršej generácie. Elektronická verzia výrazne oslovuje mladú generáciu vo vekovom rozpätí 17 – 29 rokov. Periodikum sa k čitateľom dostáva nielen prostredníctvom novinových stánkov a iných predajných miest, ale aj formou predplatiteľskej služby, vďaka ktorej Extra plus čítajú aj naši krajania v Česku, Nemecku, Srbsku, Švajčiarsku, Nórsku, Fínsku, USA, Kanade, Austrálii a ďalších krajinách.

Ako je možné, že sa vám môže redaktor rýpať v súkromí, prenasledovať vás, byť agresívny a ešte vám jednu vraziť, ako to nedávno urobila redaktorka českej vezie Denníka N? A to len preto, že máte iný názor ako liberálny mainstream? Kto nie je s nimi, je proti nim. Takú teóriu razia novinári – majitelia „pravdy“ v mainstreamových médiách. Takmer po tridsiatich rokoch od zmeny režimu zažívame novú revolúciu – informačnú, presnejšie mediálnu. Novinári s iným názorom, ako hlásajú majitelia pravdy, pociťujú cenzúru, mediálne útoky s totalitnými praktikami, za ktoré by sa nemuselo hanbiť ani Gestapo či Urválek. Slovensko a jeho občania dnes žnú, čo zasiali po vzniku štátu.

 

Keď sa s odstupom času pozriete na pôsobenie časopisu, dosiahli ste, čo ste chceli?

Cieľ je jasný, no stále sme ho nedosiahli, pretože Slovenská republika je neustále pod tlakom americkej propagandy, mediálnych manipulácií, politických pascí zo zahraničia a čelí pokusom o štátny prevrat. Kým si slovenský ľud nebude na Slovensku vládnuť sám, neprestane sa báť, sústavne sa klaňať zahraničným vládcom, tak sme cieľ nedosiahli, a preto musíme kráčať ďalej. Ak sa to nepodarí mojej generácii, verím, že máme v Extra plus nasledovníkov, ktorí budú pokračovať na našej ceste, presne tak, ako my kráčame v šľapajach našich národovcov.

Počas posledných dvoch rokov ste dostali niekoľko ponúk vstúpiť do rôznych politických strán, všetky ste odmietli. No nakoniec ste predsa len prehodnotili svoje rozhodnutie a prijali ste ponuku strany Práca slovenského národa. Ste trojka na ich kandidátke do marcových parlamentných volieb. Ako by ste túto stranu charakterizovali?

Považujem ju za čistú bez ekonomických mecenášov. Jej zdravým jadrom je predseda strany Roman Stopka a podpredseda generál Emil Vestenický, ktorých poznám niekoľko rokov. Ide o ľudí, s ktorými sa nespájajú žiadne škandály, ale len tvrdá, poctivá práca. A tak sa mi javí aj ich politická strana, ktorá stojí na troch základných pilieroch – národnom, kresťanskom a sociálnom. A práve tieto myšlienky dvadsať rokov presadzuje aj Extra plus. Navyše, jej hlavným princípom je zvrchovanosť, suverenita, nezávislosť, územná celistvosť SR a nedotknuteľnosť jej hraníc, a to je princíp, s ktorým sa ja osobne stotožňujem. Slovensko je moja rodná zem, preto si prajem, aby sme ju aj pre našich potomkov zachovali aspoň takú, ak nie lepšiu, akú ju zažila moja generácia.

Televízny štáb Russia 24 s Lenkou Mayerovou počas novembrovej návštevy Krymu v Livadijskom paláci v Jalte.​

Prečo ste sa rozhodli vstúpiť do politiky a hájiť práve farby PSN?

Od štrnástich rokov sa pohybujem v mediálnom prostredí a považujem svoje rozhodnutie sa prirodzený vývoj. Ak chcete, aby sa na Slovensku niečo zmenilo, musíte reálne vstúpiť do politického ringu, predstaviť občanom dlhodobú víziu, ktorú by ste chceli presadiť. Hovorím preto dlhodobú, pretože za jedno ani za dve volebné obdobia sa v tomto štáte nedá napraviť to, čo tu za 30 rokov napáchali jednotlivé vlády. Slovensko potrebuje reštart a to dokáže urobiť len nová generácia politikov. Na starom sa už nič nedá postaviť, pretože stará generácia politikov je poznačená svojou dobou, svojimi činmi, svojimi falošnými, neúprimnými zákulisnými hrami s dlhými chápadlami chobotnice. Ak hovorím o novej generácii, mám na myslí ľudí v mojom veku, od 40 do 50 rokov. To sú ľudia, ktorí majú v živote niečo za sebou a zároveň majú dostatok energie i skúseností, aby dokázali realizovať dlhodobé ciele na ozdravenie republiky.

Čo vám na situácii na Slovensku najviac prekáža?

To, že 30 rokov čakáme na zmenu. Máme vlastný štát, ale nevážime si ho, zrejme preto, že sme na ho získali bez preliatia jedinej kvapky krvi. Prekáža mi, že nie sme hrdí sami na seba. Slovenská republika má množstvo vzdelaných a kreatívnych ľudí, ktorých nevie udržať vo svojom štáte, lebo štátni predstavitelia im nie sú schopní vytvoriť podmienky na slušný život. Prekáža mi to, že úroveň školstva je alarmujúca, pretože škola prestala vychovávať a vzdelávať. Škola už nie je autoritou štátu. Prekáža mi, že rodičia nemajú čas na svoje deti, pretože tento systém ich núti robiť od svitu do mrku a deti vychováva ulica, sociálne siete a mobilný telefón. Vyrastá úplne nová generácia bez dobrej rodinnej výchovy, bez lásky, emócií, odtrhnutá od reálneho sveta, ktorej vzorom sú rôzne reality šou. Nikto im z tej televízie nepovie, že musia pracovať, ale nabádajú ich, aby len súťažili alebo niečo kupovali. Prekáža mi, že štát sa voči svojim občanom správa ako k novodobým otrokom, sú mu dobrí len na platenie daní. Štát sa občanovi stále niečím vyhráža, dáva sankcie, pritom zabúda, že štátni úradníci vrátane vlády žijú z daní pracujúceho národa. Títo ľudia nemajú právo šikanovať občanov – svojich voličov, predstavitelia štátu majú slúžiť občanovi a vytvárať mu adekvátne podmienky na kvalitný život, aby ho nevyháňali z vlastnej krajiny do zahraničia. Štátni úradníci nepochopili, ako to funguje v malých a stredne veľkých firmách. Ak sa majú zamestnanci dobre, má sa dobre aj podnikateľ, a to isté by malo platiť pre štát. Ak bude spokojný a šťastný občan, tak aj štátu sa bude dariť.

Na čom plánujete postaviť svoju predvolebnú kampaň?

Na pravde a na pravdivom pomenovaní stavu, v ktorom sa Slovenská republika nachádza, a ponúknuť občanom alternatívu s jasnými programovými cieľmi v oblasti hospodárskej, sociálnej, školskej, kultúrnej, bezpečnostnej i zahraničnej.

Myslíte si, že máte reálnu šancu uspieť už v týchto voľbách?

Raz začať treba, ruka v ruke s vierou v príbeh s úspešným koncom. PSN nie je stranou na jedno použitie, svoje štruktúry buduje nejaký ten čas, pretože majú stáť na pevných základoch. PSN nie je o umelo vytvorených tvárach, ale o reálnych ľuďoch z mäsa a kostí, ktorí rozumejú problémom, trápiacich väčšinové obyvateľstvo, ktoré, žiaľ, mnohokrát strká hlavu do piesku namiesto toho, aby sa chlapsky postavilo k riešeniu problémov. PSN je postavená na myšlienke s dlhodobou víziou. Pomôžem si výrokom Vladimira Putina, ktorý hovorí, že dobrý politik plánuje rozvoj štátu na dvadsať rokov, výborný politik musí vidieť dopredu aj päťdesiat rokov, hoci vie, že on už nebude pri moci. Podobne rozmýšľa aj PSN. Na Slovensku je potrebná zmena v tom zmysle, že na čele štátu musí byť štátnik, ktorý má rád svoj štát, svoj národ, ktorý bude sebavedomý a nepredá ho za misu šošovice cudzím mocnostiam. Svetu sa nemáme podkladať, ale rokovať s predstaviteľmi iných štátov. Zemeguľa má štyri svetové strany, a nie len Západ. Mnohí slovenskí politici nepochopili, že geopolitika sa mení. Na Slovensku ide, žiaľ, všetko so zotrvačnosťou. Preto sa Američanom v poslednej vlne podarilo dosadiť do prezidentského paláca Zuzanu Čaputovú. Ak však chcete vidieť skutočnú budúcnosť sveta, stačí sledovať tok peňazí a investícií a dostanete odpoveď. Čína a Rusko dnes investujú v afrických štátoch a 28 krajín EÚ je pre ne dôležitých len z hľadiska strategickosti územia. A nezmyselné sankcie EÚ Rusku len pomohli, sústredili sa na vlastnú produkciu a na iné svetové trhy.

Nebojíte sa, že vaša politická zaangažovať negatívne ovplyvní Extra plus?

Verím, že naši čitatelia to pochopia a dajú za pravdu môjmu rozhodnutiu. Všetci, ktorí roky čítajú náš časopis, rozmýšľajú rovnako ako ja. Čitatelia ma poznajú podľa mojich textov, ktoré tvorím dvadsať rokov, takže každému musí byť jasné, kto som a aké názory zastávam. PSN je mi programovo i myšlienkovo blízka, pretože nám ide o spoločnú myšlienku. Myslím, že pri mojej osobe je ľahko čitateľné, aké záujmy by som presadzovala v NR SR. Je len na Slovákoch, či sa rozhodnú podporiť tradičné hodnoty a osobu, ktorá dvadsať rokov presadzuje slovenské záujmy, alebo dopustia, aby sa k moci dostali antislovenské sily.

Národno-kresťanská scéna je roztrieštená a oslabená, čo nahráva liberálnej pravici. Mnohé národné strany pre nesplnenie podmienok novely zákona nemohli ísť do volieb. PSN ich splnila a ide samostatne. Viete si predstaviť, že by mohla byť úplne nová politická strana PSN zjednocovateľkou ľudí na vyššom princípe v zmysle zabránenia rozvratu štátu?

Myslím, že toto je dlhodobá vízia vedenia PSN, ktorá je pripravená až na nesebeckú spoluprácu s každým politickým subjektom, ktorý sa dokáže programovo stotožniť s hlavnými programovými cieľmi PSN. Najmä s ľuďmi i politickými stranami, ktoré budú chrániť práva, slobodu a legálne nadobudnutý majetok štátotvorných občanov SR v každej situácii, a to aj prostredníctvom autority štátu. Kto vyznáva tieto hodnoty, má dvere v PSN otvorené.

Viete si predstaviť komunikovať s každým, aj s tými, čo nemajú úplne rovnaké názory ako vy?

Každý, kto má pozná, vie, že sa viem rozprávať s bačom i prezidentom, s Rómom i židom, so Slovákom i prisťahovalcom, liberálom i kresťanom, s heterosexuálom i homosexuálom, s belochom i černochom. Každý má svoje videnie sveta. Ak pri komunikácii s nimi dobre počúvate a viete informácie analyzovať, môžu byť na prospech všetkých. Samozrejme, so zreteľom rešpektovania zákonov a pravidiel, ktoré tu platia pre každého bez rozdielu. Precestovala som kus sveta, ale neviem si predstaviť, že by som žila inde ako na Slovensku. Doma je doma! Naša púť na tomto svete je veľmi krátka na to, aby sme sa zaoberali nepodstatnosťami. Slovensko nemôže byť takto rozpoltené a rozkradnuté, za tento stav nesú zodpovednosť úplne všetky vlády, ktoré sme mali v novodobej histórii SR. Slovenská republika musí byť jednotná, aby naďalej prežila, aby tu ľudia žili radi, aby boli hrdí na to, že sú Slováci, nielen vtedy, keď Kuzminová prinesie medailu, alebo keď sa hokejisti stanú majstrami sveta. Slovensko je nutné zjednotiť na pravde, spravodlivosti, morálnych a kresťanských hodnotách.

Aký je váš odkaz čitateľom pred mimoriadne dôležitými marcovými parlamentnými voľbami?

Voľby v roku 2020 budú rozhodujúce, pretože ich výsledky určia ďalšie smerovanie novej republiky. Situácia je dnes navonok síce prehľadná, ale vnútri nikto nevie odhadnúť, kto a ako potiahne figúrkami na šachovnici ešte pred voľbami. Mám na mysli predvolebné prieskumy, ktorými si zákulisní hráči vedia predpripraviť volebný výsledok a dokážu skladať rôzne koalície. Národný blok dokázali tzv. zjednocovatelia v skutočnosti roztrieštiť. SNS si ide stále svoje, reálne je stranou jedného muža. Situáciu v národniarskom priestore dokázali akoby využiť iba kotlebovci, netušiac, že zákulisní politickí hráči im tam dosadili svojich ľudí, prostredníctvom ktorých budú dohliadať na chod parlamentu. Naopak, liberálne sily sa napriek vzájomným animozitám v záujme služby pre zahraničné mocnosti a sily peňazí dokážu zjednotiť. Slovensku hrozí liberálna vláda pod americkou kuratelou. SR môže čeliť podpisu zmluvy na zriadenie vojenských základní NATO, rusofóbnej politike, migračným kvótam alebo priamemu prijímaniu „utečencov“, tvrdému presadzovaniu agendy LGBTI komunity, útoku na kresťanstvo, tradičnú rodinu i morálne hodnoty, ale aj politickým procesom, odstraňovaniu nepohodlných ľudí. Všetko majú Slováci vo svojich rukách. Mali by využiť svoje právo, za ktoré bojovali, a slobodne rozhodnúť, ako bude štát, v ktorom žijú, vyzerať. Použijem slová predsedu PSN Romana Stopku: „Mali by uveriť vo svoj zdravý úsudok, pretože vedia, kde je pravda. Rozum Slovákov je viac ako televízia, bilbordy či noviny. Na starom nič nové nepostavíte, a preto by svojím rozhodnutím mohli dať šancu PSN, aby sme vybudovali a uchránili to, na čo čakáme už 30 rokov. Spolu s vami to dokážeme.“

 

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.