ŠTÁT, JEHO SYMBOLY A KOPA HNOJA

Čo spája každého príslušníka Slovenského národa je náš štátny znak, naša hymna, naša reč so stovkami nárečí, naše dejiny a naši dejatelia, naše piesne a zvyky našich predkov. Toto tvorí základ Ducha Slovenského národa. V posledných rokoch v stále väčšej miere prinášajú médiá škandály hanobenia symbolov príslušnosti ku Slovenskému národu, Slovenskej republiky a jej štátnosti. Pripomeňme si len niekoľko z nich.

Hanobenie symbolov a národovcov

Medzi najsilnejšie a najlepšie medializované patrili pokus o odstránenie sochy kráľa Svätopluka z hradného nádvoria Bratislavského hradu a následné prekrytie dvojkríža kovovou puklicou. Hanobenie štátneho znaku pomocou gorily a banánu, pripomínajúceho dvojkríž, nosenie tričiek štátneho znaku vsadeného do symbolu ženského prirodzenia, výmena trojvŕšia za hokejky a zmena tvaru dvojkríža na dresoch Slovenskej hokejovej reprezentácie. Hanobenie našich  významných Slovenských národných buditeľov ako koláž na titulke Ľudevíta Štúra v uniforme Slovenského vojnového štátu alebo výrok redaktora RTVS o Štúrovi ako o antisemitovi a Vajanskom ako o zaprdenom hlupákovi.  Slovenské národné povstanie a pomníky pripomínajúce tento národný oslobodzovací boj sú tiež poškodzované alebo ničené. Naposledy symbolu bojov o Slovensko, bronzovému súsošiu Ženy brániacej všetky matky s malými deťmi, neznámi vandali odrezali obe ruky. Námestie SNP v Bratislave by sa malo, aspoň zatiaľ jeho časť, premenovať na námestie nežnej revolúcie, Vajanského nábrežie, zatiaľ jeho časť by sa malo premenovať na nábrežie T.G. Masaryka.

A teraz, minulý týždeň po tom, ako bola medializovaná príprava stožiaru s vlajkou, ktorá bude medzi Bratislavským hradom a Národnou Radou Slovenskej republiky, ako symbol našej štátnosti a symbol samostatného štátu, spustila sa nenávistná kampaň v médiách a na internete, ktorú zavŕšili vandali vysypaním hnoja na stavbu stožiara pre Slovenskú vlajku.

Náhody alebo zámer

Jedným z hlavných atribútov štátu je zachovanie a rozvoj národnej a kultúrnej identity. Ak chcete štát pripraviť o svoju národnú a kultúrnu identitu je potrebné národu vziať alebo zosmiešniť:

- jeho symboly, ako je štátna vlajka, hymna, ústava a jej činitelia,

 - jeho dejiny a ich hlavných predstaviteľov,

 - jeho národné zvyky a piesne, tieto nahradiť novými kultúrnymi tvarmi z iných kultúr v čo najväčšej miere. Kultúrne akcie pôvodných zvykov nepodporovať,

 - jeho jazyk, odstrániť interpunkciu, vyradiť staršie pojmy ako archaizmy a nahradiť zahraničnými slovami ako aj náhrada písaného písme „jednoduchšou“ tlačenou formou. 

Bez symbolov, kultúry a zvykov, jazyka a dejín, teda myšlienok, ktoré sú spoločné viac ako piatim miliónom Slovákov doma a ďalším státisícom v zahraničí, nebude potreba ani Slovenskej Republiky ani jej štátnosti. Bude stačiť „krajina“, plná občanov „tejto krajiny“. Ktorej štátnosť bude následne zabezpečovať niekto iný. O úmysle prenosu ďalších kompetencií do Bruselu sme počuli len pred nedávnom. Je toto zámerom kampane posledných dvadsiatich rokov na destabilizáciu nášho štátu?

Potenciál na vyriešenie

V povesti o Svätoplukových prútoch, kráľ Svätopluk podal viazanicu prútov svojim trom synom a ani jeden z nich ju nemohol zlomiť. Potom im podal prúty osve a potom, ako ich zlámali im povedal: „Synovia moji, ak budete žiť svorne a vzájomne si budete pomáhať, budete silní a nijaký nepriateľ vás nepremôže. Tak, ako ste ani vy nemohli zlomiť tie tri prúty, keď boli zviazané spolu. Ak však budete nesvorní, budete sa hádať a ríšu si podelíte na kúsky, nepriateľ vás poľahky ako ten prút premôže a vy zahyniete.“

Na Slovensku začal proces dialógu národne orientovaných subjektov. Výsledkom je zatiaľ ohlušujúce ticho. Žiadne pokračovanie dialógu z Devína nie je medializované, každý hovorí o „výtlaku“ voličov, no pod svojou vlastnou značkou vlastnej strany. 

Dnes je ešte stále k dispozícii potenciál 77 percent právoplatných voličov z volieb do Európskeho parlamentu, ktorých je možné zmobilizovať a začať pracovať s nádejou na znovuzískanie kultúrnej a národnej identity Slovenského národa a zastavenie hanobenia našich symbolov, našej historickej národnej identity, nášho Národného Ducha.