ŠTEFAN HARABIN: SVOJU HISTÓRIU ŽIJEME AJ DNES

Európska únia, ktorá neustále opakuje, že stojí na liberálnych hodnotách, stráca kompetentnosť a tým aj schopnosť spájať národné štáty

Foto ARCHÍV
Dátum 20.10.2018

Panslovanská únia 13. októbra 2018 usporiadala v hoteli Medium v Bratislave konferenciu s názvom „Prečo nemôže byť 28. október slovenským štátnym sviatkom“, na ktorej mal osobne predniesť svoj prejav aj Štefan Harabin. Prinášame Vám ho v plnom znení:

„Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni,

Je to pre mňa veľká česť mať možnosť vystúpiť na našej dnešnej konferencii a otvoriť tak predstavenie pohľadov historikov, politikov a odborníkov z rôznych oblastí, ale aj nás všetkých, ktorí sme veľkú časť svojho života mali možnosť žiť a pracovať v spoločnom štáte Slovákov a Čechov.

História Slovanov a Slovákov je niekoľko tisícročná, o čom svedčí mnoho výskumov. Máme svoje legendy, mali sme svojich panovníkov, mnohé prelomové momenty organizovania a života spoločnosti. Dovoľte mi spomenúť napríklad významné obdobie Samovej ríše, Veľkomoravskej ríše, príchod vierozvestcov Cyrila a Metoda, veľký rozmach ťažobného priemyslu, razenia mincí, manufaktúry, vzdelanosti, zažili sme sťahovanie národov, ale aj vpády rôznych cudzích kmeňov, národov a ríš.

V novodobej histórii kládli si slovenskí politickí predstavitelia za cieľ – ak by sme mali citovať Andreja Hlinku – „samostatný, neodvislý, individuálny slovenský národ“, a na dokreslenie svojho cieľa doložil, že je ním: „Uplatnenie Pittsburskej dohody a autonómia“. Je faktom, že dlhodobým cieľom slovenskej politiky, a to od Žjadosti slovenského národa z roku 1848 a Memoranda z roku 1861, cez Clevelandskú i Pittsburskú dohodu, Martinskú deklaráciu z 30. októbra 1918 až po 6. október 1938 bolo rovnoprávne postavenie národa viac ako štát. Napokon aj udalosti na sklonku vojny, konkrétne Slovenské národné povstanie len potvrdilo, že sloboda národa bola Slovákom viac ako vlastný štát. Našou úlohou je oceniť generácie našich predkov, ktorých životné cesty poznačila cesta za slobodou národa, v tomto zmysle si hlboko ctíme tých, ktorí nám prišli na pomoc pred vražednou fašistickou okupáciou. Nikdy nezabudneme tých, ktorí bojovali a za našu slobodu obetovali aj vlastné životy. Oslobodenie hrdinskou červenou armádou nesmie byť prekrúcané, nesmie byť propagandisticky negatívne zneužívané. V konečnom dôsledku znamenalo pre nás záchranu nášho národa. Nič menej. Desiatky miliónov Slovanov a mnohé státisíce a milióny ľudí iných národov bolo rovnako systematicky vyvražďovaných.

Ľudské vzťahy, kultúra a morálka Slovákov a Čechov prirodzene dovolili týmto dvom blízkym národom žiť v priateľstve a hrdosti na spoločné úspechy veľa desaťročí. Treba si ceniť naše vzťahy, našu spoločnú históriu, ale najviac si treba ceniť dosiahnutie vlastnej slobody a suverénnej štátnosti v modernej histórii slovenského národa.

Pripomíname si sté výročie vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov a v tej súvislosti vyvstávajú všelijaké otázky, často dostatočne nezhodnotené slovensko-české vzťahy vo svetle zmlúv, dohôd či deklarácií, ktoré tieto dva národy spolu prijali a ich realizácia často nenaplnila predstavy predovšetkým menšieho a slabšieho národa.

Vieme, že k slovensko-českej spolupráci najmä v začiatkoch prispela určujúcou mierou obrovská snaha práve slovenského národa túžiaceho sa osamostatniť a získať slobodu spod nadvlády iných národov. Český národ žil dlhé obdobie vedľa nás, napriek tomu v mnohých ohľadoch zdieľal odlišnú históriu svojej štátnosti. V tomto zápase o vytvorenie spoločného štátu na troskách Rakúsko-Uhorskej monarchie sme sa spojili.

Začiatky cesty k vytvoreniu samostatného štátu boli formulované vo viacerých politických deklaráciách toho obdobia. Vyzdvihol by som Clevelandskú a nasledujúcu Pittsburskú deklaráciu, kde možno vidieť nie len politický, ale aj nepriamy budúci právny základ myšlienky rovnoprávneho postavenia oboch národov v spoločnom štáte. Právnu silu do budúcnosti v týchto myšlienkach a dokumentoch predurčil osobný záujem zo strany úradujúceho amerického prezidenta Woodrowa Wilsona, medzinárodnej autority a významného právnika.

Neochota zo strany predstaviteľov českého národa tieto zmluvy plniť viedla napokon k silnému autonomistickému hnutie na Slovensku i k zániku prvej ČSR.

Do radu takýchto dokumentov možno zaradiť aj dohody v podobe ústavných dokumentov či dohôd, napríklad troch pražských tesne po druhej svetovej vojne.

Je čas sústrediť sa na vyzdvihovanie bratstva a priateľstva, ktorého hodnoty sa najvýznamnejšie prejavujú v súčasnosti, keď ústavný zákon o zániku ČSFR sa naplnil a v podstate umožnil, aby sa prejavili skutočné city oboch národov bez akýchkoľvek bočných úmyslov. V tomto svetle možno a treba odpovedať aj na otázky, ktoré sú i budú, a odpovede na ktoré môžu i majú byť jadrom dlhodobých vedeckých pojednaní, diskusií i záverov. Vidieť spoločne dosiahnuté úspechy a popredné miesta vo svete priemyslu, kultúry alebo športu pri kritickom pohľade do minulosti, napríklad na to, že niekto chcel autonómiu, niekto rozvíjal teóriu jediného československého národa. Do tejto sféry patria aj nie vždy celkom ideálne politické vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi alebo nerovnomerný hospodársky rozvoj. Dovoľte mi povedať, že všetko to je veľmi relevantné a všetko má na tejto konferencii svoje miesto.

Výskum našej bohatej histórie stále prebieha a objavujú sa nové a nové významné fakty a teórie. Udalostiam, ktoré sa priamo týkali boja Slovákov za uznanie ako samostatného národa, či neskoršieho vytvorenia Česko-slovenskej federácie a nakoniec samostatného národného štátu Slovákov, budú určite venované mnohé príspevky na našej dnešnej konferencii. Hodnotenie týchto historických udalostí preto treba prenechať aj generáciám, ktoré prídu po nás. Nateraz si vážme všetko, čo sme v spolupráci s Čechmi dosiahli, a zároveň nebojme sa oceňovať slovenských politikov všetkých generácií, ktorí mali odvahu i cit pre presadzovanie oprávnených národných záujmov Slovákov.

Nedávno sme si pripomenuli ďalšie veľmi významné, už 26. výročie prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Stala sa zárodkom pokojného, mierumilovného rozdelenia spoločného štátu a vytvorenia vlastnej suverénnej štátnosti aj pre Čechov aj pre nás Slovákov.

Pretože som právnik a som hrdý na náš slovenský národ, prikladám veľký význam právu, slobode, humanite, odovzdávaniu historickej skúsenosti a pamäte národa novým generáciám. Za najdôležitejší výsledok historického vývoja, ktorý priamo vplýva na naše životy považujem existenciu nášho suverénneho štátu ako subjektu medzinárodného práva. Dovolím si povedať, že z hľadiska postavenia slovenského národa si neviem predstaviť väčšiu hodnotu ako vlastný štát a ten tu máme aj vďaka rokom spolupráce v rámci Česko-Slovenska. Sloboda a práva občanov, garantované vlastnou ústavou, rovnoprávne postavenie s ostatnými štátmi sveta, rozvoj vlastnej kultúry, tradícií, kultivovanie nášho života, bezpečnosť našich občanov v rámci územia v medzinárodne uznaných hraniciach Slovenska, to všetko je vrcholnou formou organizácie našej štátnosti.

Ak si uvedomíme, koľko národov sveta nežije v dobrých podmienkach, i keď takéto hodnotenie dobrého alebo zlého postavenia vždy bude iba relatívne, náš národ prosperuje. Áno, želali by sme si spoločnosť bez problémov, politiku bez korupcie a podvodov, justíciu naozaj nezávislú a objektívnu. Želali by sme si, aby všetci naši občania mali kvalitné vzdelanie, ktoré im umožní sa orientovať v spleti informácií, v pohľadoch na vlastný život a vlastný štát. Určite by sme si želali väčšiu nezávislosť od ostatných štátov, či už ekonomickú, politickú, bezpečnostnú alebo energetickú. Mnohí z nás by si priali vystúpenie z NATO, vystúpenie z EÚ, mnohí majú naopak predstavu, že potrebujeme otvorené hranice pre migrantov, že by sme mali byť otvorenejší k akoby moderným liberálnym hodnotám. A sú aj takí, ktorí si želajú, aby sa Slovensko odovzdalo vo všetkom do rúk Bruselu, alebo niektorému veľkému štátu v únii.

Európska únia, ktorá neustále opakuje, že stojí na liberálnych hodnotách, stráca kompetentnosť a tým aj schopnosť spájať národné štáty. Liberálne myšlienky doviedla do stavu, že vlastne dusí národné štáty a ich právne systémy. Nie je možné akceptovať príkazy Bruselu ako máme myslieť, ako máme žiť. Rozhodnutie Bruselu, že musíme všetci prijímať milióny osídlencov, akoby išlo o úlohu číslo jedna, bez ohľadu na históriu, morálku a smrteľné riziká pre bezpečnosť, kultúru a skutočne dôležité záujmy občanov členských štátov, je iracionálne a zničujúce. Samotná štruktúra byrokracie a jej metódy riadenia únie dospeli do štádia zákazov a príkazov, čo automaticky vylučuje slobodné rozhodovanie národných štátov. Ako môžu mať štáty na takomto vývoji záujem?

Ďaleko väčšiu perspektívu spolupráce a spájania sa predstavuje napríklad V4, alebo vo svete napríklad skupina krajín BRICS a iné. Myšlienka spolužitia štátov v rámci EÚ sa však ešte stále dá vrátiť k pôvodnému zámeru vzájomne výhodnej hospodárskej spolupráce. Európu a svet treba dnes stabilizovať a konsolidovať vo všetkých zásadných otázkach.

V duchu najlepších slovenských tradícií povezdme si, že samostatnosť neznamená, že sa nemôžeme spájať s inými národmi a štátmi na dosiahnutie spoločných cieľov. Spájať sa môžeme vo svojich stanoviskách, vo svojich koordinovaných postupoch, napríklad aj v záujme efektívneho využitia národných kapacít, bezpečnosti, prírodných zdrojov. Spájať sa môžeme aj do spoločných štátnych útvarov, vždy však so zachovaním svojej štátnej a národnej zvrchovanosti.

Vážené dámy, vážení páni,

majme na pamäti, že svoju históriu žijeme aj dnes. Svoju existenciu ako národa, slobodu a samostatnú štátnosť si dokážeme zachovať vedomosťami o našej histórii a výchovou mladej generácie k hrdosti na vlastný národ. Našu štátnosť musíme chrániť a učiť sa ju kultivovať. Naučiť sa vnímať svoju úlohu v histórii zo širšej perspektívy. Musíme vždy presadzovať naše vlastné záujmy. Opakujem, vždy. To je úloha a zákonná povinnosť našich štátnych orgánov, našej vlády. V tom rastieme ako štátotvorný národ, učíme sa nielen vidieť, ale aj prispievať k pozitívnym hodnotám a zveľaďovať našu civilizáciu na celom kontinente.

Ak dokážeme správne hodnotiť fakty a javy, ktoré sa nás dotýkajú, budeme sa vedieť orientovať. Silným a veľmi stabilným bodom, o ktorý sa vždy môžeme vo svojich cieľoch oprieť je naša spoločná, stáročiami a možno i tisícročiami vytvorená morálka, naša historická skúsenosť, sila našej tvorivej mysle, naša kultúra, presvedčenie, naša hrdosť na to, čo sme dosiahli ako národ, čo dosiahli naši pradedovia, otcovia, a už aj naši synovia a dcéry. Je povinnosťou našej generácie, ktorá riadi štát dnes, zachovať našu samostatnosť a naše hodnoty, aby naše deti tiež mali svoju budúcnosť.

Musíme venovať všetky sily na zachovanie našej štátnej suverenity, ochranu štátnych hraníc pred ilegálnou migráciou a akútnou hrozbou prieniku masovej kriminality, devastácie kultúry a terorizmu. Musíme prijať kroky na zachovanie bezpečnosti našich občanov, ich práv a slobôd, na ochranu našej existencie ako národa.

Obraciam sa k nám všetkým, sme na začiatku nových pozitívnych zmien, ale aj úcty a návratu k tomu, čo bolo dobré a čo je správne podľa našej morálne vyspelej spoločnosti a podľa práva. Budúcnosť je v našich rukách. Želajme si všetci spolu veľa úspechov pre naše Slovensko.