SÚDNOSŤ ŠTEFANA HARABINA

Paragraf sú posunuté polovice srdca

Foto EXTRA PLUS
Dátum 28.04.2018

Na obálke knihy Súdnosť sedí sudca Harabin, akoby socha na spôsob amerického prezidenta Lincolna. Toho Lincolna, ktorý roku 1865 odvážne, „po harabinovsky“, odsúdil rodiacu sa korupciu v USA: „Moc peňazí sa bude usilovať využívať predsudky ľudí na to, aby predlžovala svoje vládnutie, až bohatstvo bude sústredené v rukách niekoľkých málo ľudí a privedie republiku do záhuby.“ Kritizoval zrušenie článku americkej ústavy, podľa ktorého právnické osoby nesmeli vznikať na neurčito, nanajvýš na 25 rokov. A čoskoro, štrnásteho apríla 1865, Lincolna sediaceho v čestnej lóži divadla po prvom dejstve jeden z hercov smrteľne postrelil so slovami: „Sic semper tyrannis!“ (Tak hynú tyrani!)

Gazdovstvo zvané Slovensko

Prečo napísal knihu slovenský Lincoln Štefan Harabin? Na jej uvedení v prítomnosti dvoch exprezidentov uviedol: „Nemal som ako minister spravodlivosti, ani ako predseda najvyššieho súdu, a tobôž už teraz, ako sudca najvyššieho súdu šancu informovať verejnosť o pravde, vždy ma médiá cenzurovali a cenzurujú. A tak popri tom, že nakrúcam videá, napísal som aj túto knihu.“ A dobre urobil. V čase epochálneho klamstva, vymývania mozgov a konšpirácie, vymýšľania si a bohapustého tvrdenia bez dôkazov, a to dokonca hlavami najvplyvnejších štátov sveta(!) skutočná pravda nemá inú šancu.

A tu je pravda na každej z 250 strán knihy, ktorá je „príbehom gazdovstva zvaného Slovensko“ (ako čítame na záložke). Kritériom Harabinovej pravdy je jeho otec, zasýpaný v americkej bani a doma za bývalého režimu týždne trpiaci v pivnici, keď mu jeho ťažko zarobený majetok brali do družstva. Je tu pravda o jeho súkromí i práci v pozíciách, na ktorých pôsobil. Vyhlásenie pred kardinálom Burkem o neprípustnosti LGBTI, postoj k bombardovaniu Srbska. Šéfovi haagskeho tribunálu Brammertzovi počas návštevy Bratislavy prestalo po Harabinovej reči chutiť. Bol za povýšením odsúdenia arménskej genocídy do slovenského zákona. V knihe je aj pravda o Lipšicom vyfabrikovaným, nikdy sa „nekonaným“ rozhovorom so Sadikim. I fakt, že na tomto krivom obvinení vysúdil 150-tisíc eur od generálnej prokuratúry, o čom verejnosť nesmie vedieť...

Pošliapaná pravda

Zásada „pred Bohom a vlastným svedomím stojíme nahí“ dovoľuje Harabinovi pozrieť v zrkadle samému sebe do očí za každých okolností. Neváhal sa postaviť proti vládnej svojvôli a tlakom na sudcu po prvý raz už za bývalého režimu. Mnícha Bystríka Janíka na prvom stupni v procese prešpikovanom eštebáčtinou oslobodil, lebo bola pošliapaná pravda. Vo funkcii ministra spravodlivosti bojoval proti Špeciálnemu súdu – také súdy sú typické pre diktátorské a totalitné režimy, pričom prvý taký súd zriadil Hitler v roku 1933. A to nie je všetko: imigranti, európske „jadro“, Istanbulský dohovor.

Knihu Štefana Harabina treba prečítať. Aj preto, že „paragraf sú posunuté polovice srdca“ a správny sudca, ak mení život človeka na trestnej lavici, mal by na to pamätať.