SÚMRAK KATOLICIZMU

Slovenský národ dal katolíckej cirkvi mnoho významných osobností. Kresťanské tradície sú u nás síce silné, ale dnes už je skôr utópiou nazývať Slovensko kresťanskou krajinou. Dielo skazy dokonávajú najmä liberálne médiá. Signifikantné bude aj výsledné bilancovanie aktuálneho sčítania ľudu. Aj tí najväčší optimisti očakávajú odliv kresťanov. Ak sa pápežovi Františkovi aj podarí prísť na Slovensko, zrejme ho nebudú čakať státisícové davy ako v prípade Jána Pavla II. v rokoch 1990, 1995 a 2003. A to aj keby pandémia úplne pominula. Náš národ totiž posledné roky rozložila pandémia nového božstva: liberalizmu a konzumizmu. Chrámy konzumu – obchodné reťazce navštívime aj v nedeľu, no kostoly sú na zámok a aj keby boli otvorené, budú poloprázdne. Bez ukotvených hodnôt je však kresťanstvo už len štafážou. Kresťanstvu síce zvoní umieračik, no ešte nie je neskoro, ešte sa máme o koho oprieť. Jednou z osobností, ktoré sa usilovali o to, aby na Slovensku duch liberalizmu nikdy nezvíťazil, bol aj exilový biskup svetového formátu otec Pavol Mária Hnilica SJ.

Z jednoduchých pomerov

Ak by ste chudobným Hnilicovcom z obce Uňatín povedali, že ich syn sa raz stane „šaržou“ vo Vatikáne, zrejme by vám ani pri najlepšej vôli neverili. Isté však je, že pred sto rokmi, 30. marca 1921, sa rozliehal obcou plač malého chlapca, ktorý výrazne zasiahne do dejín cirkvi nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Najstarší chlapec z ôsmich detí sa musel pretĺkať životom. Po skončení základnej školy okúsil tvrdú drinu ako cestný robotník, no po vzniku Prvej SR zanechal lopatu a šiel na meštiansku školu do Krupiny. Za zmienku stojí, že v politickom aparáte mladého štátu bolo činných mnoho kňazov, čo nieslo znaky teokracie. Veď Slovensko je jeden z dvoch štátov na svete, ak nerátame Vatikán, ktorý mal na čele v najvyššej ústavnej funkcii kňaza. Ani v Krupine nebola cirkev v čase Prvej SR bokom. Vládnym komisárom mesta bol otec Leonard Sliačan, rodák z Černovej – dediny, ktorá sa krvavo zapísala do národných dejín, mimochodom, rodiska otca národa Hlinku. Otec Sliačan škaredo doplatil na svoje národné a kresťanské presvedčenie – prokurátor Rudolf Mozoláni mu ukázal, ako tvrdo dopadne päsť boľševického režimu na kňazov a existenčne ho zničil v monsterprocese v roku 1958. Dnes už nezistíme, či mal otec Sliačan na mladého Pavla vplyv pri voľbe duchovného povolania. Isté však je, že z Krupiny jeho kroky viedli do tradičného slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom, kde budúci biskup prerušil gymnaziálne štúdiá, aby vstúpil do jezuitskej rehole. Neskôr pokračoval v teológii v Trnave, no tu ho zastihla barbarská noc. Deportačný rozkaz ho neúprosne nasmeroval do Jasova, potom bol presunutý do Podolínca. Internáciu ukončil 9. októbra 1950 povolávací rozkaz. Presunul sa však do Rožňavy, pretože sa dopočul o tajnom svätení kňazov biskupom Róbertom Pobožným. Vysviacku mal 29. septembra 1950.

Útek za hranice

Druhého januára 1951 sa stal tajným biskupom, aby mal kto vysviacať kňazov a ľudia neostali bez dušpastierov. Hnilica sa však v roku 1952 rozhodol pre útek za hranice, čo ho pravdepodobne zachraňuje pred kriminálom. Ocitá sa na pápežskej Gregoriánskej univerzite. Druhý vatikánsky koncil ho zastihol ako poradcu, no pápež Pavol VI. rýchlo vybadal jeho schopnosti a zverejnil jeho tajnú vysviacku, čím sa otec biskup Hnilica stáva riadnym koncilovým otcom. Pomaly sa dostávame k jednej závažnej udalosti, ktorej výročie sme si v marci pripomenuli: otec Hnilica bol ctiteľom fatimských udalostí, pápeža Pavla VI. sprevádzal na apoštolskej ceste do tohto pútnického mesta, kde sa stretol aj s vizionárkou Luciou, v tom čase už karmelitánkou. No 24. marca 1984 navštívil Kremeľ, kde tajne zasvätil celé Rusko Panne Márii, a to na priamu žiadosť svätého Jána Pavla II. Otec biskup Hnilica podporoval zahraničných Slovákov, no jeho srdce sa stále túžilo vrátiť na rodnú zem. Toto želanie sa stalo skutočnosťou na Vianoce v roku 1989. Nasledovala púť do Levoče v roku 1990 – prvá v slobodných pomeroch. Na dôchodok sa vracia do Ríma a stáva sa prezidentom asociácie Pro Deo et fratribus. Posledné chvíle života prežil v kláštore v Českej republike v Nových Hradoch. Tam 8. októbra 2006 umiera. Pochovaný je v biskupskej krypte v Trnave.

Otec biskup Hnilica by sa bol 30. marca dožil storočnice. Žiaľ, ide o neznámu veličinu na našom „kresťanskom“ Slovensku. Je smutné, že najmä mladí ľudia vedia presne, ktorá úbohá „celebrita“ bude v televíznej Farme upratovať hnoj, no významného Slováka a biskupa v jednej osobe nepoznajú. Kiežby sa to raz zmenilo. Závisí to aj od nás...