SÚMRAK TAJNÝCH SLUŽIEB

Zlatý vek vyzvedačstva a špionáže je nenávratne preč

Foto ARCHÍV
Dátum 01.04.2016

Špionáž je vraj druhé najstaršie remeslo na svete. Mnohí odborníci nachádzajú jej pôvod vo vyzvedačstve, ktoré je veľmi dlho dôležitou súčasťou vojenskej činnosti. Už dielo čínskeho vojvodcu Sun-c’ho Umenie vojny v jednej z kapitol objasňuje zmysel a význam nasadenia zvedov. Vznik špionáže sa však spája aj s politikou, riadením štátu či úsilím o udržanie moci.

Panovníkove oči a uši

Išlo najmä o poslov, ktorí prepravovali správy vo veľkých ríšach. Spravidla žili na panovníckych dvoroch. Pri nosení odkazov do ďalších častí krajiny sledovali aj dianie okolo seba a pôsobili ako panovníkove „oči a uši“. Vo veľkých ríšach, na rozdiel od malých mestských štátov, mal spôsob získavania správ a ich odovzdávania usporiadanú podobu a slúžil napríklad aj na kontrolu dobytých území alebo zabraňovanie vzburám na nich.

Druhá svetová vojna znamenala veľký súboj spravodajských služieb, kde stáli proti sebe na jednej strane v prvom rade sovietske výzvedné služby v rámci NKGB (neskôr NKVD) a GRU (vojenská rozviedka) a britská MI6 a na druhej strane nemecká špionáž v rámci RSHA a Abwehru.

Postupne sa na tomto základe vytvorila tajná polícia, ktorá sa pretransformovala na špecifickú časť mnohých súčasných spravodajských služieb. Tajná polícia má širší rozsah ako vyzvedačstvo, ale bez neho nemôže existovať. Ide najmä o využívanie pôšt, neskôr telekomunikácií a ďalších technických prostriedkov komunikácie, ktoré aj v súčasnosti mimoriadne zaujímajú spravodajské služby, či už pri odpočúvaní telefonických rozhovorov, sledovaní elektronickej komunikácie alebo iných moderných spôsoboch špehovania ľudí.

Tretí smer vzniku vyzvedačstva, ktorý sa však rozvinul neskôr, súvisí so snahou využiť vyzvedačstvo na rozšírenie bohatstva panovníka či štátu získavaním poznatkov o nových prvkoch v hospodárstve od staroveku až po najmodernejšie technológie v súčasnosti. Ide o hospodársku špionáž, ktorá tiež prežila do súčasnosti a stále sa masívne využíva.

Strážené tajomstvo

Za prvý prípad úspešnej hospodárskej špionáže sa považuje príbeh z piateho storočia uvedený v čínskych kronikách o prevezení húsenice priadky morušovej ako potenciálneho zdroja nesmierneho bohatstva čínskou princeznou do Indie. Dlho strážený základ tajomstva výroby hodvábu, za ktorého vyzradenie bol trest smrti, princezná schovala vo svojom klobúku zo živých kvetov.

Po skončení studenej vojny sa záujem o hospodársku špionáž zvýšil a prežíva nové obdobie svojho rozmachu. Vo veľkej miere tieto aktivity vyvíjajú nadnárodné spoločnosti so sídlom na Západe. Vyplýva z toho aj dôležitá úloha pre spravodajské služby chrániť hospodárske tajomstvá, ktoré ešte ostali v štátnych rukách.

V dejinách sa v tesnej nadväznosti a prelínaní vytvorili štyri základné podoby pôsobenia spravodajských služieb. Prvá je tradičná vojenská špionáž. Druhou sa stala kontrašpionáž, čiže ochrana pred špionážou. Tretiu predstavuje politická špionáž, súvisiaca s bojom o moc na medzinárodnej aréne i vnútri štátu. Vo všetkých týchto oblastiach máme do činenia s protivníkmi, nepriateľmi a hrozbami z ich strany, z čoho vyplýva potreba ich odhalenia a prekazenia zámerov.

Štvrtá oblasť je hospodárska špionáž, ktorá nie je bezprostredne spojená s nepriateľstvom, ale súvisí viac s konkurenčným bojom, snahou získať výhody s cieľom zvyšovať zisky či bohatstvo. Z dôvodu ochrany týchto stránok fungovania štátu ide aj o špecifickú oblasť kontrašpionáže.

Tri základné dimenzie

Z iného pohľadom majú spravodajské služby tri základné dimenzie svojho pôsobenia. Dlho bolo základným, a vlastne aj jediným prvkom tejto činnosti skryté pôsobenie ľudí, ktorí získavali potrebné informácie. Vyžadovalo sa však aj ich dodanie na správne miesta a ich využitie. Už od začiatku týchto aktivít existuje potreba zhromažďovania, uschovávania, prenášania a odovzdávania informácií, čo vyvoláva technické i organizačné problémy, ktoré sa neskôr stali relatívne samostatnými dimenziami pôsobenia spravodajských služieb.

S rozširovaním masovosti politiky a v podmienkach zostrujúceho sa boja o bohatstvo a moc sa nároky na pôsobenie spravodajských služieb zvyšovali a postupne sa z nich stávali organizácie, pôsobiace na panovníckych dvoroch. V Taliansku, Anglicku a Francúzsku sa špionáž v 15. – 17. storočí stala aj súčasťou diplomacie. Tu sa objavuje šifrovanie správ tak, aby v prípade ich získania nepovolanými osobami zostal obsah skrytý. V tomto období sa začala zdokonaľovať tajná polícia – ako príklady poslúžia Rusko, Francúzsko, Rakúsko a Prusko.

K rozvíjaniu činnosti spravodajských služieb výrazne prispievali technické vynálezy, ktoré sa vo veľkom začali zavádzať v spoločenskom živote v druhej polovici 19. storočia. Išlo najmä o výdobytky v komunikačnej oblasti alebo nové možnosti snímania.

Skutočný zlatý vek spravodajských služieb však nastal po druhej svetovej vojne. Vyzvedačská činnosť a sledovanie ľudí získali opäť nové možnosti i podoby najmä v podmienkach miniaturizácie technických prostriedkov v oblasti snímania a sledovania.

Vzrastajúce napätie

Koniec 19. storočia viedol k zmenám v úlohách i možnostiach pôsobenia spravodajských služieb v týchto podmienkach. Najmä vo veľmociach vznikali rôzne nové úrady, ktoré pôsobili prevažne v rámci ministerstiev – či už obrany, námorníctva alebo vnútra – a postupne sa osamostatňovali.

Negatívnym výsledkom dynamického vývoja v oblasti spravodajských služieb sa stala špiónománia, ktorá súvisela aj so vzrastajúcim napätím vo svete, najmä na európskom kontinente. Nemeckí špióni sa hľadali vo Francúzsku, Rusku a Veľkej Británii. A v Nemecku a Rakúsku-Uhorsku sa zas obávali pôsobenia britských, francúzskych a ruských špiónov. Špiónománia sa v podstate nikdy neskončila, objavuje sa dodnes.

Dôsledky prvej svetovej vojny sa premietli do vývoja spravodajských služieb a vo veľmociach, ale aj menších štátoch sa začalo postupne vytvárať spravidla viac spravodajských služieb. Druhá svetová vojna znamenala veľký súboj spravodajských služieb, kde stáli proti sebe na jednej strane v prvom rade sovietske výzvedné služby v rámci NKGB (neskôr NKVD) a GRU (vojenská rozviedka) a britská MI6 a na druhej strane nemecká špionáž v rámci RSHA a Abwehru.

Obe vojny sa stali významnými medzníkmi vo vývoji spravodajských služieb – či už v dôsledku zmien na politickej mape sveta alebo v medzinárodných vzťahoch a bezpečnosti, ktoré priniesli aj nové úlohy. Ukázalo sa, že táto činnosť je efektívna spravidla vtedy, keď sa uskutočňuje v širšom priestore, s relatívne veľkým počtom osôb a so značnými finančnými prostriedkami.

Štát v štáte

Skutočný zlatý vek spravodajských služieb však nastal po druhej svetovej vojne. Vyzvedačská činnosť a sledovanie ľudí získali opäť nové možnosti i podoby najmä v podmienkach miniaturizácie technických prostriedkov v oblasti snímania a sledovania. Prišlo k technickej revolúcii v oblasti spravodajskej techniky. Tomu zodpovedali aj zmeny v organizačnej štruktúre spravodajských služieb, kde sa zvyšoval počet technických a iných špecialistov.

Téma spravodajských služieb prestala byť tabu a objavovalo sa čoraz viac materiálov z tejto oblasti, ktoré nemali tak ako dovtedy len historický charakter.

Pôsobenie spravodajských služieb sa však rozšírilo aj o ďalšie iné činnosti – napríklad o špeciálne a psychologické operácie alebo pôsobenie agentov vplyvu. S rozvojom boja proti organizovanému zločinu a terorizmu vnútri štátov i na medzinárodnej scéne sa do pôsobenia spravodajských služieb dostávalo viac policajných metód. V niektorých spravodajských službách sa pre tieto potreby vytvorili špeciálne zásahové jednotky. Do kompetencie spravodajských služieb vo viacerých štátoch sa dostala ochrana ústavných činiteľov, štátnych hraníc, vládnej komunikácie a ďalšie činnosti spojené so zaisťovaním bezpečnosti štátu. Zo spravodajských služieb sa v týchto podmienkach stali vlastne štáty v štátoch. Ich vplyv na fungovanie štátov sa zvyšoval a vyjadrovali sa k širokej škále problémov vonkajšej i vnútornej politiky, pričom neraz do ich riešenia aktívne zasahovali.

Protirečivo na pôsobenie spravodajských služieb však začal od 70. rokov minulého storočia vplývať nárast množstva informácií a moc médií. Téma spravodajských služieb prestala byť tabu a objavovalo sa čoraz viac materiálov z tejto oblasti, ktoré nemali tak ako dovtedy len historický charakter. Medzníkom bol aj škandál Watergate, ktorý sa skončil odstúpením prezidenta R. Nixona.

Nedôvera a pochybnosti

Zmenu podmienok pre pôsobenie spravodajských služieb v 90. rokoch minulého storočia možno označiť ako čas hľadania nového zmyslu existencie spravodajských služieb z minulej éry. Nekonečné diskusie na túto tému viedli najčastejšie k tomu, že narastal tlak na reorganizáciu spravodajských služieb, ich otvorenosť, znižovanie počtov príslušníkov i nákladov na činnosť. Zmenil sa aj vzťah odbornej i laickej verejnosti k spravodajským službám – nestratili sa síce zo zorného uhla pozornosti, ale hodnotia sa ináč ako v minulosti. Vo všeobecnosti narástla miera nedôvery v ich pôsobenie i pochybnosti o ňom, ako aj obavy zo zneužitia ich právomocí.

Mení sa aj vnútorné zloženie spravodajských služieb. Výrazne poklesol rozsah politickej špionáže, najmä v zahraničí. Znižujú sa počty skutočných profesio­nálnych vyzvedačov, označovaných aj za operatívcov, a zvyšuje sa počet rôznych špecialistov, ktorí síce pôsobia v spravodajskej službe, ale nevykonávajú spravodajské činnosti.

Spravodajské služby trpia aj nestabilnou politickou a bezpečnostnou situáciou, ktorá sa, ako vidno na súčasnej migračnej vlne v EÚ, nedotýka len postsocialistických štátov. Ako sa majú podieľať na riešení bezpečnostných problémov, keď v spoločnosti existujú veľmi odlišné politické predstavy o ďalšom postupe?

Ľudský faktor

Technický vývoj v oblasti spravodajskej techniky sa nezastavil. Nová technika je drahšia a náročnejšia na prevádzku, hoci na druhej strane umožňuje získať a spracovať viac informácií ako v minulosti. Spracovanie, vyhodnotenie a využitie je síce technicky takmer na hranici dokonalosti, ale zužitkovanie v spoločenskej a bezpečnostnej praxi nie je efektívne a často je oprávnene kritizované. Možno uviesť viacero príkladov z posledných rokov, keď spravodajské služby disponovali primeranými informáciami, ale z rôznych dôvodov ich nevedeli využiť pri riešení problémov.

Zlatý vek spravodajských služieb sa už nevráti. Ani vtedy však neboli všemocné, vždy v nich boli aj sú ľudia s vášňami, prednosťami i nedostatkami. Ani tá najdokonalejšia technika nedokáže nahradiť ľudský faktor.

Možno uviesť viacero príkladov z posledných rokov, keď spravodajské služby disponovali primeranými informáciami, ale z rôznych dôvodov ich nevedeli využiť pri riešení problémov.

V meniacich sa podmienkach bezpečnosti v súčasnom svete sa na spravodajské služby kladú nové požiadavky a úlohy. Zatiaľ sa zdá, že sa s nimi nedokázali v nových podmienkach úplne vyrovnať a zápasia s množstvom problémov, ktoré v minulosti nepoznali. Príčiny však nemusia spočívať v nich samotných, ale môže ich vyvolávať aj štát, spôsob, akým riadi služby alebo politicky a právne upravuje ich pôsobenie.

Skeptici tvrdia, že kým bude politika a boj o bohatstvo a moc, bude aj špionáž, a to aj medzi spojencami. Svedčia o tom nedávno odhalené aféry. A zo zreteľa nesmieme upúšťať, že takáto prax je neprirodzená a prináša viac starostí, ako ich dokáže vyriešiť. Komu to však prospieva?

Autor prednáša medzinárodné vzťahy
na ekonomickej univerzite v Bratislave