SVET NIE JE LEN ZÁPAD

Alexej Leonidovič Fedotov: Rusko zostáva jedným z garantov svetovej stability

Foto JANA BIROŠOVÁ
Dátum 30.04.2018

Narodil sa 29. júna 1949. V roku 1972 skončil Moskovskú vysokú školu medzinárodných vzťahov (MGIMO). V diplomatických službách pôsobí od roku 1972, svoju kariéru začal na ruskom veľvyslanectve na Srí Lanke a v Singapure. Okrem diplomacie má bohaté skúsenosti aj s prácou v rámci OSN. V ústrednom úrade ministerstva zahraničných vecí zastával viacero postov od riaditeľa odboru, námestníka ministra zahraničných vecí RF, generálneho inšpektora až po veľvyslanca s osobitným poslaním MZV Ruskej federácie. Od roku 2004 do roku 2010 bol mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom RF v Českej republike. V októbri 2014 prišiel na Slovensko ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Ruskej federácie. Ovláda anglický a sinhalský jazyk, má však veľmi blízko aj k slovanským jazykom, najmä k slovenčine i češtine. Je milovníkom kvalitnej literatúry, ale aj umenia ako takého, ktoré veľmi rád podporí akoukoľvek formou. Alexej Leonidovič Fedotov.

Svojho času ste povedali, že izolácia Ruska, jedného z najväčších štátov a veľmocí, ktoré sa nachádza na dvoch kontinentoch, je vec absolútne nezmyselná a patrí do sféry politickej mytológie. Napriek tomu sa mnohé štáty EÚ snažia RF vytesňovať na okraj neustálymi sankciami, ale aj rôznymi mediálno-politickými útokmi. Čo to znamená pre Ruskú federáciu?

Aj dnes som pripravený potvrdiť tieto slová. Je zjavné, že pokusy istým spôsobom izolovať našu krajinu vrátane zavádzania nových sankcií pôsobia neseriózne. Ide o vytrvalú snahu niektorých našich, predovšetkým západných partnerov za každú cenu vyvíjať tlak na Rusko a dosiahnuť tak zmenu jeho nezávislej politiky. No v skutočnosti sa takým spôsobom uskutočňuje absolútna diskreditácia politiky Západu v očiach svetového spoločenstva. Reštrikcie zavádzané proti nám sú totiž rozhodnutia nie celého sveta, ale len niektorých krajín. V súčasnom globálnom multipolárnom systéme má Rusko oveľa viac partnerov ako tých, čo sa snažia s obídením noriem medzinárodného práva zavádzať proti nemu akékoľvek nezákonné sankcie. Sankcie sú vo svojej podstate prostriedky nečestnej ekonomickej a politickej súťaže. Spolu s partnermi úspešne rozvíjame združenia a štruktúry ako BRICS, Šanghajská organizácia spolupráce, Eurázijská ekonomická únia, Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti. Presadzujeme pozitívny program v OSN, G20 či Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráci.

Môžu tieto krajiny predstavovať protiváhu Západu?

Treba si uvedomiť, že na krajiny BRICS pripadá 40 percent svetovej ekonomiky a 43 percent obyvateľstva zemegule. Rusko je najväčší štát sveta. Členské krajiny BRICS patria k najrýchlejšie sa rozvíjajúcim, podľa údajov Svetovej banky za posledných desať rokov na ne pripadalo až 50 percent svetového rozvoja. Tento potenciál nemožno prehliadať. Na medzinárodnej scéne je spolupráca krajín BRICS zameraná na vytváranie multipolárneho svetového usporiadania, rovnakých príležitostí na rozvoj pre všetky štáty. Svet nie je len Západ, ako si mnohí zvykli myslieť. Celý svet žije a bude žiť podľa svojich pravidiel. A Rusko v ňom zostáva jedným z garantov svetovej stability, ochrancom medzinárodného práva, vedúcej úlohy medzinárodných organizácií ako OSN či jej bezpečnostnej rady a ďalších. A v tomto boji za spravodlivé zriadenie sveta máme veľa podporovateľov v rôznych krajinách. Stále máme záujem o konštruktívnu spoluprácu s USA aj Európskou úniou, ale jazyk hrozieb a ultimát, ktorým sa s nami pokúšajú hovoriť anglosaskí lídri na Západe, je absolútne neprijateľný.

Aký predpokladáte ďalší vývoj v súvislosti so sankciami?

Sankcie okrem toho, že sú neúčinné, sa stali globálnym nástrojom vydierania jedných krajín druhými. Môže im čeliť akákoľvek krajina sveta z akéhokoľvek dôvodu. Využívajú sa na diktát, zavádzanie hegemónie Západu pod zámienkou solidarity či integrácie. Na protivníkov sa nimi vyvíja nátlak, ale nie všetci dokážu odolávať tak ako Rusko. Sankcie sú však výhradnou výsadou Bezpečnostnej rady OSN a všetky ostatné rozhodnutia o ich zavedení nie sú nič iné ako bezprávie.

Ako zvláda Rusko sankčný proces?

My sme sa režimu sankcií prispôsobili. Program nahrádzania dovozu funguje, mnohé odvetvia ekonomiky dostali nový stimul na urýchlený rozvoj, ako napríklad poľnohospodárstvo. Ekonomické vzťahy s krajinami EÚ po určitom útlme opäť silnejú. Vlani sme zaznamenali 26-percentný nárast obratu tovaru so Slovenskom, ale aj celkové ukazovatele vzájomného obchodu s EÚ máme dobré. A to aj napriek sankciám, ktoré EÚ nezrušila, práve naopak – na základe nepodložených obvinení v prípade Skripaľovcov alebo mýtického zásahu do amerických volieb zavádza ďalšie. Takáto politika nie je nijako odôvodniteľná. Ako hovoríme u nás v Rusku: Ak si urobil niekde chybu a nevieš si ju priznať, tak najjednoduchšie je hodiť to z chorej hlavy na zdravú. Západ je v systémovej kríze. Doliehajú naň turbulencie v súvislosti s brexitom, existenčné problémy EÚ či otrasy v euroatlantických štruktúrach vrátane rastúcich ekonomických problémov. A čo je najdôležitejšie – uvedomuje si, že stráca svoju dlhoročnú hegemóniu. Na druhej strane Rusko porazilo hlavné sily Islamského štátu v Sýrii a aktívne tam prispieva k nastoleniu mieru, kým štvorročná prítomnosť „globálnej koalície“ na čele s USA v regióne nepriniesla prakticky nijaké výsledky. Robíme suverénnu politiku v súlade s národnými záujmami, a to sa mnohým nepáči. Preto sankcie pokračujú pod akýmikoľvek zámienkami. Vieme o tom a sme na to pripravení. Vydržíme.

Situácia sa po otrávení dvojitého agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéry v Británii ešte viac vyhrotila. Londýn okamžite a bez dôkazov obvinil z tohto činu Moskvu, pričom tvrdil, že bola použitá nervovoparalytická látka novičok vyvinutá v bývalom Sovietskom zväze. Môžeme hovoriť o spravodajskej hre so zámerom vyvolania konfliktu?

Obvinenia proti nám boli aj zostávajú bez dôkazov, pričom sa objavili ešte pred začatím vyšetrovania. Rusko od samotného začiatku prejavilo ochotu spolupracovať pri vyšetrovaní. Od udalosti v Salisbury sme britskej strane odoslali vyše 30 nót a zhruba 50 otázok, týkajúcich sa prípadu.

Spojené kráľovstvo odmietlo zákonný prístup k občanom Ruska, ako aj spoločné vyšetrovanie. Prečo sa tomu bráni?

Prišlo k porušeniu Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch, podľa ktorého musí byť umožnený prístup k našim občanom. Len 24. apríla dostala Stála misia Ruska pri Organizácii pre zákaz chemických zbraní z Londýna dlhoočakávané odpovede na naše otázky. Žiaľ, neuspokojujú nás. Prvý dojem je, že sa Briti vyhýbajú odpovediam na naše najdôležitejšie a konkrétne otázky. V súčasnosti sa stála misia Ruska zaoberá dôkladným štúdiom materiálov. Naďalej sa budeme snažiť získať od britskej strany priame odpovede na objektívne vyšetrovanie. Expertom Organizácie pre zákaz chemických zbraní, ktorí prišli do Británie, Londýn navrhol len potvrdiť vopred pripravené závery britskej strany. Pritom spočiatku laboratórium v britskom Porton Downe a potom aj Organizácia pre zákaz chemických zbraní prišli k záveru, že nemožno potvrdiť ruský pôvod jedovatej látky, ktorú použili proti Sergejovi a Julii Skripaľovcom.

Moskva oznámila, že novičok môže pochádzať z ČR, SR alebo Švédska. Všetky krajiny sa proti tomu ohradili s tým, že to nie je možné. Čo viedlo Rusko k tomuto vyhláseniu?

Fakt je, že vzorec látky je známy od roku 1998, keď ho centrum pre výskum a vývoj obrany armády USA zaradilo do databázy amerického inštitútu štandardov. Vývoj pod pracovným západným označením novičok prebiehal v Spojenom kráľovstve, USA a mnohých ďalších krajinách. Ich výsledky dosiahnuté pri vývoji nových jedovatých látok tohto typu možno nájsť vo vyše 200 dostupných zdrojoch krajín NATO. Navyše pri vyhľadávaní na internete v Google Patents podľa kľúčového slova novičok možno nájsť vyše 140 patentov vydaných len v USA, spojených s používaním i ochranou pred touto toxickou chemikáliou. Čo s tým má Rusko? Okrem toho švajčiarski odborníci v Spiezi našli v krvi Skripaľovcov nervovoparalytický jed s názvom BZ. Príslušný návod mali armády USA, Spojeného kráľovstva a ďalších krajín NATO. V ZSSR a Rusku sa podobné chemické zlúčeniny nevyvíjali. V tejto súvislosti vzniká otázka: prečo neboli závery odborníkov z laboratória v Spiezi zahrnuté v správe Organizácie pre zákaz chemických zbraní? Zrejme preto, že nevyhovovali jej objednávateľom.

Minister zahraničných vecí RF Sergej Lavrov naznačil, že otrávenie Skripaľa mohlo byť v záujme Spojeného kráľovstva a západné krajiny obvinil z „hrania detských hier“...

Rád by som zdôraznil, že už 27. septembra 2017 Rusko úspešne skončilo program kompletnej likvidácie svojho chemického arzenálu. Potvrdila to aj Organizácia pre zákaz chemických zbraní vrátane inšpektorov zo Spojeného kráľovstva a USA. USA však bez ohľadu na medzinárodné záväzky svoje zásoby chemických zbraní doteraz nezlikvidovali, pričom sa odvolávajú na údajný nedostatok prostriedkov. Koho je v tomto prípade dôvod podozrievať?

Ako sa bude Moskva brániť?

Riaditeľstvo vyšetrovania mimoriadne dôležitých prípadov Vyšetrovacieho výboru RF 16. marca začalo vyšetrovať pokus o vraždu ruskej občianky Julie Skripaľovovej, spáchaný na území Spojeného kráľovstva. Budeme sa tým zaoberať a prípad vyriešime. Nevieme, kde sa nachádzajú samotní Skripaľovci, objavujú sa stále nové verzie ich otrávenia a zároveň sa krok po kroku zámerne ničia dôkazy. Núka sa záver, že Londýn zámerne obchádza vyšetrovanie a aktívne sa zbavuje všetkého, čo môže tento prípad objasniť. Vo všeobecnosti je zoznam zločinov Anglosasov v histórii pomerne veľký. Británia bola jednou z najkrutejších mocností z hľadiska represívnych opatrení vo svojich kolóniách a závislých územiach. Jej koncentračné tábory počas Druhej búrskej vojny neskôr inšpirovali nacistov na vytvorenie ich táborov smrti. Kompletná kultúrna likvidácia krajín od Ašantskej ríše v Afrike až po Čínu, krvavé masakry páchané britskou armádou v Írsku, drancovanie Bengálska, obchod s otrokmi. Británia niekoľkokrát vyvolala hladomor v Indii, pre ktorý zahynulo 15 až 29 miliónov ľudí. Najznámejší bol v Bengálsku v roku 1943, keď prišli o život 4 milióny Indov. Briti sa v rôznych obdobiach histórie zachovali kruto aj v Afrike. Približne 13 miliónov jej obyvateľov odviezli z kontinentu do otroctva. Zahynulo pritom 3- až 4-krát viac ľudí. Mnohí historici považujú Veľkú Britániu za svetového rekordéra v genocíde. Je nepredstaviteľné, koľko miliónov nevinných ľudí zahynulo v britských kolóniách po celom svete. V najnovších dejinách si stačí pripomenúť desiatky a stovky tisíc civilistov, ktorí zahynuli v dôsledku trestných činov Spojeného kráľovstva a USA v Afganistane, Iraku, Líbyi a Sýrii. Krajiny ležia v troskách, humanitárna katastrofa pokračuje a desaťtisíce utečencov sa snažia dostať sa do Európy. Dokonca aj prozápadní experti a novinári sa pýtajú, kto a kedy bude potrestaný za tieto vojnové zločiny.

Zažili ste počas svojej kariéry niečo podobné a v takom rozsahu, ako je prípad Skripaľovcov?

Boli podobné situácie, ale takto cynicky Anglosasi už dávno nekonali.

Prípad viedol k vybičovaniu napätia medzi Londýnom a Moskvou. Takmer 30 krajín vyhostilo celkovo vyše 140 ruských diplomatov, na čo Rusko reagovalo odvetnými opatreniami. Znamená to, že zažívame novú studenú vojnu?

Rusko je nútené reagovať na takéto rozhodnutia našich partnerov, čo sme aj urobili. Takéto kroky pritom predstavujú úder pre ľudí, ich životy, kariéru, rodiny. Vyhostenie 150 ruských diplomatov z takmer 30 krajín pre absolútne vymyslenú zámienku je svojím rozsahom bezprecedentný krok. Veď títo ľudia sa zaoberali rozvojom a upevňovaním bilaterálnych vzťahov Ruska s tými krajinami. Je jasné, že to medzinárodným vzťahom spôsobilo značnú ujmu.

Vzťahy medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou neboli ideálne, ale zhoršili sa po Majdane. Aký mali Ukrajinci dôvod na nepriateľský postoj k Rusku?

Vo februári 2014 prebehol na Ukrajine ozbrojený štátny prevrat, keď vlna v posledných rokoch silnejúceho agresívneho nacionalizmu zmietla zákonnú moc v krajine. Mimochodom, prevrat podporila EÚ aj USA. Od prvých dní svojej vlády nacionalisticko-oligarchický režim na Ukrajine robí všetko pre podnecovanie etnickej nenávisti. Jedným z jeho prvých rozhodnutí bol návrh zákona o zrušení ruštiny ako regionálneho jazyka a jazyka národnostných menšín. Potom nastalo zastrašovanie odporcov, zatýkanie, únosy a vraždy ľudí vzdorujúcich režimu. Prirodzene, juhovýchod Ukrajiny sa vzbúril a začala sa organizovať domobrana. Prvýkrát v histórii Ukrajiny začala moc používať armádu proti vlastným občanom, vystupujúcim za rešpektovanie svojich práv, za uznanie ruského jazyka za druhý štátny jazyk a za federalizáciu krajiny. Ukrajina sa fakticky zmenila na protiruské predmostie. Za nadšenie Majdanu sa platí privysoká cena – tisíce obetí na životoch v Donecku a Luhansku, žalostný stav ekonomiky, obrovská korupcia. Nemyslím si, že väčšina Ukrajincov chcela po Majdane práve takúto budúcnosť pre svoju krajinu. Kyjevská vláda chce svojich občanov násilím odstrihnúť od vzťahov s Ruskom, zabrániť im v prístupe k slobodným a pravdivým informáciám z Ruska – zakazujú sa ruské televízne kanály, internetové stránky, ruské filmy, zavádza sa cenzúra na sociálnych sieťach a v médiách. Tí, čo pomáhali organizovať Majdan, menia krajinu na stály zdroj napätia a hrozbu pre bezpečnosť Ruska, prostriedok nátlaku naň. Jedným z cieľov tejto kampane je zatiahnuť Ukrajinu do NATO.

Zavládne na Ukrajine pokoj, alebo majú organizátori Majdanu a mimovládne organizácie pod kuratelou Georgea Sorosa zámer konflikt vyhrocovať?

Namiesto tradičnej Ukrajiny s blízkymi vzťahmi s Ruskom vzniká nová, s militantnou nacionalistickou ideológiou. Ich panteón hrdinov predstavujú nacistickí zločinci, ktorí bojovali v prohitlerovských organizáciách UPA. Banderovci likvidovali židov, Ruskov, Poliakov a odsúdil ich Norimberský tribunál. Na ich počesť však súčasná Ukrajina premenúva ulice, stavia im pamätníky. A monumenty osloboditeľom krajiny od fašizmu sa hanobia. Odporcov politiky militantného nacionalizmu a rusofóbie tvrdo prenasledujú. Nedávno Amnesty International predložila nové dôkazy o existencii tajných väzníc Ukrajinskej bezpečnostnej služby. Uvádza fakty o mučení, nezákonnom zadržiavaní bez súdu a vyšetrovania. Nie sú vyšetrené zločiny Majdanu, z Mariupola a Odesy, početné vraždy novinárov vrátane ruských. Špeciálna monitorovacia misia OBSE informuje o demonštráciách extrémistov, zostrení prejavov radikálneho nacionalizmu, ktoré sa čoraz zreteľnejšie prejavujú v západných oblastiach krajiny. Stále nie je pokrok v riešení konfliktu na Donbase, a ten je možný len pri absolútnom dodržiavaní minských dohôd vrátane komplexného politického riešenia prostredníctvom priameho dialógu Kyjeva s Doneckom a Luhanskom. Pritom zákon o opätovnom začlenení Donbasu, ktorý nedávno prijala Najvyššia rada Ukrajiny, vyvracia minské dohody a rozväzuje ruky teroristom aj radikálnym nacionalistom, bojujúcim proti obyvateľstvu týchto regiónov. To všetko otvára cestu ozbrojenému riešeniu konfliktu.

Nemyslíte si, že Západ využil umelo vyvolaný konflikt, aby sa vojská NATO dostali bližšie k ruským hraniciam? Štáty EÚ, najmä Poľsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko bez zábran vždy vyhovejú požiadavkám aliancie. Naposledy, keď NATO posilnilo vojská v Pobaltí na obranu východnej hranice pred „agresorom“ Ruskom...

Samozrejme, v súvislosti s presunom ďalších síl a prostriedkov NATO do Pobaltských štátov, Poľska a Rumunska sa situácia v Európe podstatne skomplikovala. Povolenie na stálu rotáciu tisícov vojakov aj stoviek kusov techniky tam, kde nikdy predtým neboli a ani by nemali byť v takom rozsahu a na také obdobie, je v rozpore s ustanoveniami Zakladajúceho aktu Rusko – NATO z roku 1997.

K čomu tento neustály tlak vedie?

K eskalácii napätia. Samozrejme, vyvoláva to aj odvetnú vojensko-politickú reakciu z našej strany, keďže ide o ochranu suverenity, územnej celistvosti a bezpečnosti Ruska.

Možno kroky NATO považovať za provokáciu? Rusko z hľadiska histórie nikdy nebolo agresorom. Práve jeho Červená armáda oslobodila štáty Európy spod fašistickej nadvlády...

Je zrejmé, že za všetkými týmito snahami členských krajín NATO pod vplyvom historiek o „hrozbe z Východu“ je úloha vytvoriť odrazový mostík pre silový tlak na našu krajinu. Rusko okrem toho nestrpí ďalšie zhoršenie situácie v blízkosti svojich hraníc. Podobné kroky nevyhnutne vedú k eskalácii napätia a zhoršeniu vojensko-politickej situácie v Európe, čím ohrozujú bezpečnosť všetkých krajín kontinentu vrátane členov NATO. A to nie je v záujme obyvateľov tých krajín, ktoré umožňujú zmeniť svoje územie na potenciálnu zónu konfliktu. Pokračovanie konfrontácie môže viesť k tomu, že sa naše krajiny stanú rukojemníkmi situácie, ktorá sa môže vymknúť spod kontroly. Treba sa zdržať ďalšieho rozširovania NATO na východ, ktoré považujeme za strategickú chybu. Jediným východiskom je vytvorenie spoločného európskeho bezpečného priestoru – jednotného, nedeliteľného a rovnakého pre všetkých.

Na Slovensku čoraz hlasnejšie znejú výzvy na vojenskú neutralitu, čím by sme spolu so Švajčiarskom a Rakúskom vytvorili v strede Európy neutrálne pásmo troch štátov. Aký je váš názor na tieto aktivity? Považujete to za reálne?

Nijaká rozumná osoba by nechcela byť rukojemníkom nezodpovedných rozhodnutí a krokov, ktoré by mohli viesť k zvyšovaniu napätia a vytváraniu bezpečnostných hrozieb pre akúkoľvek krajinu v regióne. Preto sú pochopiteľné obavy občanov členských krajín NATO, ktorí nechcú spájať svoje osudy, budúcnosť svojich detí s vojenským blokom, ktorého členovia bombardovali Juhosláviu, Irak i Líbyu a teraz aj Sýriu. Dôsledkom je vznik Islamského štátu, rast terorizmu a nelegálnej migrácie. Agresívna línia vo vzťahu k suverénnym krajinám nevedie k ničomu dobrému. Hlasy v prospech neutrality musia vypočuť politici, ktorí sú pri moci.

V apríli sme si pripomenuli 73. výročie oslobodenia Bratislavy už tradičným položením vencov k hrobom vojakov Červenej armády na Slavíne. Prezident SR tento pietny akt opätovne ignoroval. Ako vnímate, ak hlava nášho štátu koná takto nediplomaticky a neúctivo?

Akt kladenia vencov na Slavíne organizujeme spolu so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov 4. apríla v Bratislave každý rok. V tomto roku sa na ňom zúčastnil predseda NR SR Andrej Danko, premiér Peter Pellegrini, exprezident Ivan Gašparovič, vedúci predstavitelia ministerstiev, samospráv, organizácií veteránov aj spoločenských organizácií. Okrem nich boli prítomní aj naši krajania i predstavitelia Ruského zväzu veteránov. V týchto neľahkých časoch, keď medzinárodné vzťahy podliehajú vážnym skúškam, sme vďační slovenskej vláde i národu za zachovanie spomienky o úlohe Červenej armády pri oslobodení Slovenska od fašizmu, pozornosť a starostlivosť o mohyly padlých vojakov Červenej armády. Čo sa týka neprítomnosti niekoho z pozvaných štátnych predstaviteľov na tomto akte, dúfam, že to spôsobili technické príčiny alebo plný pracovný program. Myslím si, že to nemá nič spoločné s politikou alebo diplomaciou.

Ľudia sa dnes obávajú, či nestojíme na prahu veľkého medzinárodného konfliktu...

Rusofóbia je produkt, ktorý sa dobre predáva. Sme svedkami účelovej propagandy, kultivujúcej v západnej verejnosti nepriateľský vzťah k Rusku. Pre autority mnohých krajín – nehovoriac už o médiách – je takmer znakom dobrej výchovy hovoriť o našej krajine „alebo zle, alebo nič“. Západ hovorí o rastúcom vplyve Ruska zväčša v negatívnom svetle. Pritom našim novinárom často odmietajú udeliť akreditácie na podujatia v niektorých európskych krajinách. Obmedzuje sa vysielanie Russia Today, Sputnika v USA a vo Francúzsku, zakazujú sa ruské kanály v Moldavsku, na Ukrajine, v pobaltských krajinách. Je to porušenie ľudských práv na slobodný prístup k informáciám, cenzúra iného uhlu pohľadu médiami hlavného prúdu. Verejná mienka je dôležitý indikátor vzťahov medzi krajinami. A keď médiá hlavného prúdu vrátane tých slovenských vedome démonizujú Rusko, či už ide o ekonomiku alebo šport, divák alebo čitateľ je klamaný, zavádzaný. Nemôže to však trvať dlho. Žiaľ, za posledné desaťročia Európska únia nedokázala nájsť zlatú strednú cestu vo vzťahoch s našou krajinou. Prejavoval sa silný zaoceánsky vplyv. Hneď ako vznikla akákoľvek spolupráca, objavovali sa provokácie, ktoré poškodzovali vzťahy, likvidovali dôveru. Spojené štáty neraz vyhlasovali, že úzka spolupráca Ruska a EÚ je pre nich neprijateľný geopolitický fenomén. Preto je obraz Ruska démonizovaný a tých, ktorí by s nami chceli rozvíjať vzťahy, zastrašujú aj zavádzaním sankcií.

Ako vidíte ďalšiu možnú spoluprácu SR s RF, ale nakoniec aj s EÚ?

Európsku úniu by sme chceli vidieť súdržnú, nezávislú, založenú na pôvodných záujmoch členských krajín. Potrebujeme ju ako silného partnera a únia takisto potrebuje silné Rusko. Čo sa týka vzťahov medzi Ruskom a Slovenskom, vyzdvihol by som vysokú úroveň dôvery a vzájomného porozumenia medzi našimi krajinami a národmi. Rozvíja sa politický dialóg, rozširujú sa medziparlamentné a kultúrno-humanitné vzťahy, rastie vzájomný obchod. Na oboch stranách je záujem o rozvoj a prehĺbenie vzájomne výhodnej spolupráce, zachovanie a posilnenie dobrých tradícií. Dúfam, že to pretrvá aj do budúcnosti. Zo strategického hľadiska by som chcel upozorniť na iniciatívu Vladimira Putina, a to podporu Veľkého eurázijského partnerstva. V jeho rámci by sa spájali úsilia účastníkov integračných štruktúr v priestore EÚ, Európskom hospodárskom priestore, SNŠ, Šanghajskej organizácii spolupráce a Združení národov juhovýchodnej Ázie. Som presvedčený, že Slovensko by mohlo zohrávať významnú úlohu v takejto „integrácii integrácií“.

Ľudia s obavami sledovali rozhodnutie troch krajín – USA, Veľkej Británie a Francúzska bez mandátu OSN zaútočiť na suverénny štát Sýria. Ako vnímate tento atak?

USA, Spojené kráľovstvo a Francúzsko bez toho, aby počkali na výsledky vyšetrovania Organizácie pre zákaz chemických zbraní, ktorá do sýrskeho mesta Dúmá prišla 14. apríla, zaútočili na objekty v Sýrii len na základe informácií z médií a sociálnych sietí. Medzitým vyšlo najavo, že takzvaný chemický útok bol zinscenovaný, falošný a na jeho vytvorení sa podieľali biele prilby, známe podobnými machináciami. Mimochodom, financuje ich Washington a Londýn. Existuje projekt s názvom Chémia, kde vznikajú filmy o „zverstvách sýrskeho režimu“. Ich režiséri majú svoje štúdiá, rekvizity aj fiktívnych hercov vrátane detí. Ruskí vojaci aj novinári našli takých účastníkov poslednej produkcie v Dúmé – lekárov prvej pomoci aj dieťa. Reportáže o tom sme odovzdali Bezpečnostnej rade OSN aj médiám. Z toto vyplýva, že aj predchádzajúce „dokumentárne dôkazy o zločinoch Bašára Asada“ vrátane použitia chemických zbraní v Chán Šajchúne boli falošné. To potvrdzuje naše predpoklady, že skutočným cieľom Západu je dať radikálom možnosť obnoviť svoje rady, pokračovať v krviprelievaní na sýrskom území a skomplikovať tak proces politickej dohody. Obvinenia sýrskej legálnej vlády sú absolútne neopodstatnené a svedčia o nezodpovednom konaní Západu. Je smutné, že funguje známy princíp solidarity, diktát „veľkých“ krajín EÚ a NATO vo vzťahu k svojim spojencom. Medzinárodné spoločenstvo by malo chápať, že vojenské rozhodnutia týkajúce sa suverénneho štátu bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN vedú k presadzovaniu sily, nie práva v riešení medzinárodných konfliktov. To môže svet dostať na pokraj katastrofy.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Fotogaléria