SVET PO PANAMA PAPERS

Škandál diskredituje elity a znechucuje obyvateľstvo

Foto REDAKCIA
Dátum 29.04.2016

Fenomén whistleblowerov sa stal v informačnom veku dôležitou črtou spoločnosti. Odhalenia, ktoré na svetlo sveta vyniesli osobnosti ako Edward Snowden či Julian Assange so svojím serverom WikiLeaks, získali globálny ohlas a povzbudzujú ďalších bojovníkov za pravdu v odhaľovaní neprávostí. Najnovšie na verejnosť prenikli takzvané Panama Papers poskytnuté začiatkom roka neznámym whistleblowerom pod krycím menom John Doe novinám Süddeutsche Zeitung. Detailné informácie o viac ako 200-tisíc firmách v daňových rajoch sa nachádzajú v 11,5 milióna dokumentoch, získaných od panamskej právnickej firmy Mossack Fonseca. Tá mala prominentom z celého sveta asistovať v skrývaní peňazí v offshorových spoločnostiach. Nemecké noviny sa z kapacitných dôvodov rozhodli dokumenty pre ich obrovský rozsah rozdeliť medzi 400 žurnalistov po celom svete a kauzu zverejnili v apríli.

Odhalenia, ktoré na svetlo sveta vyniesli osobnosti ako Edward Snowden či Julian Assange so svojím serverom Wikileaks, získali globálny ohlas a povzbudzujú ďalších bojovníkov za pravdu v odhaľovaní neprávostí.

Politici, monarchovia aj celebrity

V prípade figuruje niekoľko bývalých i súčasných vrcholových štátnych predstaviteľov. Na zozname sa objavili mená viacerých premiérov a hláv štátov. Je medzi nimi argentínsky prezident z podnikateľskej rodiny Mauricio Macri, bývalý prezident Sudánu, ďalej bývalí predsedovia vlády Ukrajiny, Gruzínska, Jordánska a Iraku. Expremiér Kataru na zozname figuruje spolu s niekdajším emirom, popri nich sa v dokumentoch objavili mená ďalších dvoch hláv štátov Perzského zálivu. Chalífa bin Saíd Ál Nahján – súčasný prezident Spojených arabských emirátov – údajne vlastní až tridsať firiem na Britských Panenských ostrovoch. Škandál zasiahol aj saudskú kráľovskú rodinu, tak samotného kráľa Salmana bin Abd al-Azíza, ako aj jeho synovca, ktorý je korunný princ a zároveň minister vnútra. Ušetrené neostali ani európske kráľovské rody, odvádzaniu daní sa mala vyhýbať aj teta španielskeho kráľa. Na Cypre si tajnú firmu založil v roku 2014 ukrajinský prezident Petro Porošenko. Čas registrácie firmy koreluje s bitkou o Ilovajsk, keď počas separatistickej protiofenzívy padlo v bojoch až tisíc ukrajinských vojakov. Čerstvý prezident Porošenko si tak zrejme chystal zadné dvierka v prípade, že by sa preňho celý konflikt skončil katastrofou. Ďalší úlovok Panama Papers sa podaril na Islande, kde bol do pokútnych aktivít zapletený nielen premiér David Gunnlaugsson so ženou, ale aj dvaja ďalší ministri, teda vyše štvrtina jeho desaťčlenného kabinetu. Blízki rodinní príslušníci ďalších mocných dotvárajú mozaiku šokujúcich odhalení na globálnej úrovni. Syn malajského premiéra, hneď tri deti pakistanského, synovec juhoafrického prezidenta či švagor čínskeho, tí všetci mohli slúžiť ako biele kone svojich príbuzných. Blamáž sa ušla aj Davidovi Cameronovi, ktorý roky vyhlasoval, že zakladanie offshorových firiem je neetické. Pritom takúto holdingovú spoločnosť si v Paname založil jeho zosnulý otec Ian a britský ministerský predseda v nej mal ešte krátko pred nástupom do funkcie podiel. Kauza sa dotkla aj mnohých celebrít. Za zmienku stoja napríklad zosnulý režisér Stanley Kubrick či futbalista Lionel Messi.

Premyslená akcia

Keďže pôvodca úniku informácií je neznámy a terčom sú osobnosti z celého sveta, odpoveď na otázku „cui bono?“ sa hľadá veľmi ťažko. Niektorí majú jasno v tom, že pôvodcovi úniku nešlo o prosté odhalenie korupcie, no prisudzované motívy sa už líšia alebo si vyslovene protirečia. Ako sa dalo očakávať, jedna skupina odborníkov za únikom vidí záujmy Kremľa. Ekonóm z Brookings Institution Clifford Gaddy tvrdí, že Vladimir Putin mohol zabezpečiť odtajnenie dokumentov a zámerne v nich ponechať mená zopár svojich známych, aby sa vyhol podozreniu. „Škoda na reputácii prezidenta Putina alebo Ruska spôsobená Panama Papers je zanedbateľná. Takto lacno mohli Rusi odhaliť skorumpovaných politikov všade vrátane ‚ukážkovýchʼ západných demokracií a vyvolať tak serióznu destabilizáciu západných krajín,“ napísal Gaddy. Assangeove WikiLeaks prišli s inou verziou. Podľa nich Panama Papers zaranžovala americká vláda v spojenectve s Georgeom Sorosom práve s cieľom destabilizácie Ruska a iných krajín postsovietskeho priestoru. Bankár Bradley Birkenfeld zas vidí celú záležitosť ako ukážkovú organizovanú akciu CIA. Podobne aj miliardár Bill Gates vyjadril počudovanie nad tým, ako podozrivo málo Američanov sa v Panama Papers spomína.

Volanie po zmene

Otázka po každom veľkom škandále je, či si z neho spoločnosť do budúcnosti odnesie ponaučenie. Islandského premiéra protesty prinútili rezignovať. Cameronovu stranu pre otázku Brexitu paralyzuje rozkol a po odhalení Panama Papers to vo víre protestov na chvíľu vyzeralo, že sa pod premiérom naozaj rozkýva stolička. Cameron však vytrval dokola opakuje, že jeho otec, roky využívajúci diery v legislatíve, nerobil nič nelegálne. Aký účet mu vystavia voliči, sa uvidí pri najbližších voľbách. Potrestanie jednotlivcov však často nie je postačujúce a ľudia volajú po systémovej zmene.

Je logické predpokladať, že dramatické odhalenia posledných týždňov boli iba povestná špička ľadovca, ktorého skutočnú veľkosť sa nám možno nikdy nepodarí odhaliť.

V mnohých krajinách sa dá očakávať prijatie prísnejšej legislatívy proti daňovým únikom a na ňu naviazané intenzívnejšie kontroly zamerané na odhalenie prelievania peňazí do offshorových kont. Odborníci tiež varujú, že čoraz väčšie sumy peňazí sa prevádzajú nevystopovateľnými transakciami na virtuálne meny ako napríklad bitcoiny; ide vraj o stále populárnejší doplnok ku klasickému ukladaniu financií do daňových rajov. Mnohí sa dnes pýtajú, ako si byť istý efektívnosťou akýchkoľvek protiopatrení, keď boli do škandálov zapletené politické elity z celého sveta bez ohľadu na úroveň demokracie a ekonomickej vyspelosti krajiny. Načim si uvedomiť, že Panama Papers pochádzajú z jednej, síce veľmi prominentnej, ale stále iba jednej právnickej firmy. Je logické predpokladať, že dramatické odhalenia posledných týždňov boli iba povestná špička ľadovca, ktorého skutočnú veľkosť sa nám možno nikdy nepodarí odhaliť. Potom je len prirodzené, že frustrácia medzi občanmi narastá a o svojich lídroch strácajú aj posledné ilúzie.