SVET SA RÚTI DO VOJNY

Svet sa nestihol spamätať z teroristického útoku v Nice počas osláv rovnosti, slobody a bratstva. Iba o deň neskôr zažíva ďalší šok, a to z pokusu o štátny prevrat v Turecku, ktorý môže byť oveľa vážnejší, ako sa v tomto momente zdá. Nad Ankarou a Istanbulom začali prelietavať vojenské lietadlá, helikoptéry a ľudia počuli streľbu. Turecká armáda, ktorá je štátom v štáte, obsadila viaceré strategické miesta v Turecku a oznámila, že prebrala moc v krajine, vyhlásila výnimočný stav a zákaz vychádzania. Inkriminovaná vojenská frakcia vo vyhlásení sprostredkovanom v piatok večer štátnou televíziou oznámila (ktorú násilne obsadila), že súčasná vláda porušila demokratický a sekulárny právny poriadok v krajine a bude nastolená nová ústava. Zdroje z kruhov tureckej prezidentskej kancelárie pre agentúru Reuters uviedli, že toto stanovisko nebolo odobrené armádnym velením. Skupina chcela podľa vlastných slov zachovať demokratický poriadok a zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv.

Davy v uliciach

Prezident Erdogan vystúpil v televízii prostredníctvom mobilu a vyzval ľudí, aby vyšli do ulíc. Počas noci sa objavili aj informácie, že turecký prezident požiadal o politický azyl v Nemecku. Ešte počas noci sa vrátil z dovolenky a pristál v Istanbule. Policajné jednotky pokus o puč potlačili a zatkli 1 593 ľudí, ktorí boli do pokusu o prevrat zapojení. Zahynulo najmenej 90 ľudí vrátane 17 policajtov, tisíc ľudí je zranených. Erdogan celú akciu označil za vlastizradu a sľúbil čistku v armáde. Počas noci nefungovali ani letiská v dovolenkových rezortoch, turisti dostali odporúčanie zostať v hoteloch. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan pre miestne médiá vyhlásil, že pochybuje o úspešnosti tohto povstania. Dodal, že tí, ktorí sa podieľajú na tejto iniciatíve, zaplatia za to vysokú cenu. Prezident zároveň vyzval turecký ľud, aby vyšiel na podporu vlády do ulíc a postavil sa proti vzbure. Turecký premiér Binali Yildirim predtým označil vzburu za „protizákonný čin“ vojenskej „skupiny“, pričom zdôraznil, že nejde o prevrat. Erdogan tiež ubezpečil, že napriek udalostiam z uplynulej noci zostáva v Turecku pri moci jeho vláda.

Prevrat sa nevydaril

Podľa AP sa však v Ankare a Istanbule ozývali v ranných hodinách naďalej silné výbuchy a najmenej jedna bomba explodovala v komplexe parlamentu. Vládni predstavitelia uviedli, že pokus o štátny prevrat sa nevydaril aj vďaka tomu, že do ulíc miest vyšli milióny obyvateľov, ktorí tak zabránili vzbúreneckým silám uzurpovať si moc. Podľa informácií agentúry AP vodcom pokusu o štátny prevrat v Turecku je plukovník Muharrem Kose, ktorý stál na čele právneho poradného oddelenia armády a pred krátkym časom bol zbavený funkcie. Podľa agentúry Anadolu ďalšími dôstojníkmi zapletenými do pokusu o prevrat sú Mehmet Oguz Akkus, Erkan Agin a Dogan Uysal.

Erdogan emotívne povedal, že nikdy nevydá krajinu do rúk „okupantov“. Podporu tureckej vláde a ľudu samozrejme vyjadril americký prezident Barack Obama a vyhlásil, že všetky strany v tejto krajine by mali podporovať demokraticky zvolenú vládu, zachovať si umiernenosť a vyvarovať sa násilia. K podpore sa pridali John Kerry, Federica Mogheriniová, Donald Tusk, Angela Merkelová, ale aj náš premiér Robert Fico, ktorý povedal, že svetoví lídri sa zhodli na tom, že demokraticky zvolený prezident a vláda v Turecku musia získať podporu Európskej únie (EÚ).

Deklarácia sily alebo provokácia?

Svetoví politici síce vyjadrujú podporu Turecku, ale od nikoho sme sa nedočkali ani odpovede, ani zamyslenia, prečo a kto sa snaží o vzburu v Turecku. Kto má záujem na destabilizovaní krajiny? Zinscenoval celý prevrat vo vlastnej krajine samotný Erdogan? Je to jeho snaha ukázať, akú má silu v krajine? Akú hru hrá Erdogan? Raz je spojenec USA (od roku 1952 je Turecko v NATO) a najnovšie má záujem byť priateľom Ruska. Vráťme sa o pár dní späť, konkrétne k dátumu 28. júna 2016. V tento deň sa turecký prezident Recep Tayyip Erdogan ospravedlnil ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi a ruskému ľudu za vlaňajšie zostrelenie ruskej stíhačky v blízkosti sýrskych hraníc. Vladimír Putin dostal od Erdogana správu, ktorej prostredníctvom turecký líder vyjadril „súcit a hlbokú sústrasť“ s rodinou zabitého pilota a „požiadal o odpustenie“. Turecko sa za tento incident z vlaňajšieho novembra, ktorý rozhneval Moskvu, dovtedy oficiálne neospravedlnilo. Rusko na zostrelenie reagovalo uvalením obchodných sankcií, pozastavením poľnohospodárskeho dovozu z Turecka, ako aj zájazdov do Turecka. Turecké sily zostrelili ruské vojenské lietadlo, ktoré podľa Ankary narušilo jeho vzdušný priestor pri hranici so Sýriou, čo vyvolalo krízu vo vzťahoch medzi oboma krajinami. Moskva odvtedy žiadala od Turecka, aby sa za zostrelenie lietadla ospravedlnilo a potrestalo vinníkov. Ankara sa ospravedlniť pôvodne odmietala. Hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina uviedol, že normalizácia vzťahov medzi Ruskom a Tureckom si vyžiada určitý čas. Zároveň označil Erdoganovo ospravedlnenie za „veľmi dôležitý“ krok. „Spoločne budeme musieť podniknúť viac než jeden krok, aby sme si navzájom vyšli v ústrety. Nemožno sa domnievať, že sa všetko napraví za jednu noc.“

Prelievanie krvi nevinných

Počas jednej noci sa však niekto pokúsil o vážny prevrat v Turecku, snažil sa destabilizovať krajinu, vyvolať paniku, strach a vážne obavy ľudí z vojny. Komu táto situácia vyhovuje? Erdogan vyhlásil, že pokus o prevrat bol dielom stúpencov duchovného Fethullaha Gülena, ktorý žije v exile v USA. Toho prezident už dlho obviňuje zo snáh zvrhnúť jeho vládu. Podľa neho to dokazuje, že Gülenova skupina je ozbrojená teroristická organizácia. Duchovný sa však od pokusu o prevrat  dištancoval a ostro ho odsúdil. Otázka je, či mohol Erdogan ospravedlnenie Rusku myslieť úprimne. Prekáža topenie ľadovcov a proces normalizácie vzťahov bratovi spoza veľkej mláky, ktorý neprestajne provokuje ruského medveďa? Isté je len jedno, nezabúdať, že všetko so všetkým súvisí – pravidelné teroristické útoky v Madride, Londýne, Nórsku, Paríži, Bruseli, Nice, riadená migrácia do Európy či Brexit. Len aby nebol cieľ vyvolať tretiu svetovú vojnu, ktorá by mocným elitám zrejme vyhovovala. Veď nevinných je predsa dosť a môžeme ich obetovať na prelievanie krvi.