SVIDNÍK POZÝVA NA DUKLU

Pri príležitosti výročia mesto organizuje pietny akt kladenia vencov

Foto archív
Dátum 05.10.2017

BRATISLAVA 5. októbra (TASR/Extra plus) - Na spomienkový a pietny akt kladenia vencov k pamätníkom v Svidníku pozýva pri príležitosti 73. výročia Dňa hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie okresné mesto na severovýchode Slovenska. Podujatie je pripravené na piatok 6. októbra, na Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie.

Počas Dňa hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie si najmä občania na Slovensku pripomínajú jednu z najkrvavejších operácií druhej svetovej vojny. V priestore Duklianskeho priesmyku sa v roku 1944 uskutočnila Karpatsko-duklianska operácia na pomoc Slovenskému národnému povstaniu. Príslušníci Prvého československého armádneho zboru pod velením generála Ludvíka Svobodu prekročili 6. októbra 1944 hranice svojej domoviny - Československa.

Východný front počas druhej svetovej vojny sa v októbri 1944 definitívne presunul na územie Slovenska a vojaci najmä Červenej armády začali oslobodzovať jednotlivé dediny a mestá od fašistov. Už 30. septembra 1944 prekročili jednotky 67. streleckého zboru generála I. S. Šmyga 38. armády 1. ukrajinského frontu československé hranice severozápadne od Duklianskeho priesmyku. Následne nariadil veliteľ 38. armády generál Kirill Semjonovič Moskalenko vystriedať 241. divíziu, ktorá sa prebojovala pri Krajnej Porúbke k československým hraniciam, Prvým československým armádnym zborom, sformovaným v Sovietskom zväze (ZSSR). Týmto rozkazom umožnil československým vojakom, aby ako prví prenikli pri Duklianskom priesmyku na územie svojej vlasti.

Karpatsko-duklianska operácia vstúpila do dejín ako najväčšia a najkrvavejšia bitka línie východného frontu, súvisiaca s územím Slovenska. Vojská Červenej armády a Prvého československého armádneho zboru počas nej narazili na tvrdý odpor nemeckých jednotiek. Operácia sa na poli vojenských a historických vied v súčasnosti často vníma ako strategicky nevýhodná. Karpatsko-duklianska operácia však bola iniciovaná ako priama vojenská pomoc Červenej armády SNP. Jej cieľom bolo spojenie vojsk ČA s povstaleckými oddielmi.

Pred začiatkom operácie boli sovietske vojská vzdialené asi 40-50 kilometrov od územia Československa. Operáciu uskutočnili vojská 1. a 4. ukrajinského frontu ČA. Samotná operácia sa začala 8. septembra ráno po takmer dvojhodinovej delostreleckej príprave. Jednotky Prvého československého armádneho zboru vstúpili v priestore Dukly na územie domoviny 6. októbra. Zo strategicko-vojenského hľadiska operácia nebola najvhodnejšia pre postup sovietskych vojsk na východnom fronte. Nebola ani v pôvodnom strategickom pláne ČA. Práve pomoc povstaniu si vyžiadala iné riešenie zamerané na oslobodzovacie boje na území súčasného Slovenska.

V čase, keď vojská Prvého československého armádneho zboru prekročili štátne hranice v priestore Duklianskeho priesmyku, mal zbor 23.151 príslušníkov, z čoho 4601 bolo Slovákov. Operácia sa skončila 28. októbra 1944.

V celej Východokarpatskej operácii (Karpatsko-duklianskej aj Karpatsko-užhorodskej) stratili vojská Červenej armády 21-tisíc vojakov, 84-tisíc ďalších utrpelo rôzne zranenia. Aj jednotky Prvého československého armádneho zboru priniesli vysoké obete: 844 na životoch a 4068 zranených.

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.