SVRČEK: ŠTÁT MÁ CHRÁNIŤ OBČANOV

Pôsobili ste ako odborník v oblasti práva a legislatívy na ministerstvách, neskôr ste vstúpili do politických vôd hnutia Sme rodina. Čo vás doviedlo do politiky?

Keď pôsobíte ako referent alebo riaditeľ odboru na ministerstve, pripravujete podklady a ste jednou z tehličiek v celej štruktúre stavby, zistíte, že nemáte priamy vplyv na finálne znenie zákona. Môžete dávať námety, inšpirácie, ale v závere vyzerá ten zákon inak. Jedným z dôvodov, prečo som zmenil pôsobenie, bola snaha ovplyvniť, ako zákony vyzerajú. Chcel som mať možnosť byť pri dôležitých momentoch prerokovania návrhov zákonov, pretože NR SR je poslednou inštitúciou, v ktorej sa rozhoduje o prijatí alebo neprijatí legislatívneho návrhu.

Politická scéna je mimoriadne turbulentná a najmä tá v koalícii, neoľutovali ste svoj vstup do politiky?

Málo ľudí sa dobrovoľne vydá na ťažkú cestu. Nevedeli sme, do akého obdobia ideme, prvý prípad covidu sme mali týždeň po voľbách. Vhupli sme do situácie, o ktorej sme nemali ani predstavu, že k niečomu takému dôjde. Na ekonomiku štátu má však momentálne najväčší vplyv súčasná situácia na Ukrajine. Keby mal človek sklenenú guľu a vedel, čo sa bude diať, asi ťažko niekoho prinútite vydať sa na ťažkú cestu. Ako poslanec NR SR máte aj zodpovednosť pred národom a občanmi, ktorí vám dali dôveru. Výsledky volieb sú pre mňa významný faktor. Áno, máme za sebou ťažké obdobie, ale práve vtedy je dôležité sa naučiť zvládať krízy a ťažké situácie. Len ak sa poučíme z minulosti, dokážeme prejsť cez ďalšie krízy. Sme v ťažkom období a pred sebou máme náročný rok, ale máme aj skúsenosti, ako z týchto kríz vyjsť, aby Slováci čo najmenej pocítili ekonomickú a energetickú krízu v svojich peňaženkách. Súčasné volebné obdobie je pre mňa veľká odborná, ľudská a politická skúsenosť. Mojou úlohou je čo najviac pomôcť ľuďom v oblastiach, ktorým sa venujem. Netreba len sedieť v parlamente, treba aj chodiť medzi ľudí, pýtať sa ich a počúvať. Spätná väzba od občanov je pre politika najdôležitejšia, inak tam nemá čo hľadať. Chodil som do regiónov, stretol som sa so stovkami ľudí, mal som informácie z prvej ruky, ktoré som využil následne pri predkladaní zákonov v oblasti dopravy, výstavby a cestovného ruchu.

 

Hoci nemá ešte ani 40 rokov a dlho nederie poslanecké lavice, v politike sa pohybuje veľmi zdatne a mimoriadne fundovane. Rozhodne patrí medzi najaktívnejších poslancov v oblasti práva a legislatívy. Pochádza z Michaloviec. Keď mal 19 rokov, odišiel študovať do Bratislavy na Právnickú fakultu Univerzity Komenského a dodnes ostal v hlavnom meste, kde pôsobí ako člen parlamentu. Predtým pracoval na Ministerstve spravodlivosti SR, potom na Ministerstve zahraničných vecí SR a následne prešiel na Ministerstvo dopravy a výstavby SR. V roku 2020 kandidoval za stranu Sme rodina do NR SR. V parlamente je členom ústavnoprávneho výboru NR SR, osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS, je členom Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení OBSE, ale aj skupín priateľstva s Ruskou federáciou a krajinami Balkánu. Patrí k tým poslancom, ktorí hlasovali proti Obrannej zmluve s USA, pretože sa riadi svojím svedomím. Je súčasťou koalície, možno ho však považovať na konzervatívne zmýšľajúceho človeka. Ako hovorí, keby nebolo rodiny, nebolo by ani našej spoločnosti a ani štátu, preto vždy bol a aj bude zástancom tradičnej rodiny. So svojou manželkou, ktorá sa venuje komunálnej politike v Piešťanoch, vychovávajú dve deti. Viacerí ho zaraďujú k proslovenským politikom aj vzhľadom na jeho vzťah k Matici slovenskej. V NR SR by podľa neho mali byť aj poslanci, ktorí budú hlasovaním presadzovať myšlienky ochrany tradičnej rodiny, štátu a národnosti. Nielen svojimi vyjadreniami, ale aj hlasovaním dokazuje, že má vzťah k štátu, v ktorom žije a pracuje. Práca je totiž pre neho prostriedkom pomoci ľuďom. Miloš Svrček.

Ste koaličný poslanec, ale hlasujete podľa svojho svedomia a nie straníckej knižky. Znamená to, že v hnutí Sme rodina máte slobodu rozhodovania?

Sme konzistentní, čo sa týka hlasovania. Pred dôležitými hlasovaniami máme pravidelné zasadnutia poslaneckého klubu, kde si každý môže predniesť vlastné názory a vyargumentovať ich, aby ich poznali aj ostatní kolegovia. Pokiaľ išlo o dôležité rozhodnutia, vždy som v časovom predstihu povedal svoj postoj, aby boli kolegovia pripravení na to, ako sa zachovám. Týkalo sa to napríklad dôsledku na ústavné práva občanov pri hlasovaní o zmluve DCA, obmedzeniach počas pandémie koronavírusu alebo vyslovenia nedôvery ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi, ktorý nezvládol migračnú krízu. Nielen za seba, ale aj za ostatných kolegov môžem povedať, že v našom hnutí je sloboda rozhodovania a to kvitujem aj na našom predsedovi Borisovi Kollárovi, že je možnosť rozprávať sa v hnutí slobodne.

Slováci zažili dva veľmi náročné roky a zrejme ešte oveľa ťažšie obdobie majú pred sebou. Ako vidíte ďalší vývoj a čo čaká občanov SR?

Najdôležitejšie bolo schváliť štátny rozpočet, aby sme mohli adresovať ľuďom pomoc priamo pre dôsledky energetickej krízy. Nechceme, aby ľudia prichádzali o prácu, a preto sa cez rozpočet pomôže aj zamestnávateľom. V rámci štátneho rozpočtu je pripravených šesť miliárd eur na pomoc podnikom a domácnostiam pri zvládnutí energetickej krízy. Ak by k schváleniu štátneho rozpočtu neprišlo, prepad HDP by bol štyri percentá, inflácia by stúpla z 13,5 percenta na 17,5 percenta, o prácu by prišlo zhruba 50-tisíc ľudí, nezamestnanosť by stúpla o dve percentá. V rámci rozpravy som apeloval na zdravý sedliacky rozum a na to, že treba odhodiť bokom ego. Bolo na zodpovednosti parlamentu, aby tento rozpočet schválil.

Prieskumy verejnej mienky hovoria o veľkej nedôvere voči Eduardovi Hegerovi i Igorovi Matovičovi, vláda je momentálne v demisii a ľudia prahnú po zmene. Ako to vnímate vy ako člen koalície?

Každé opatrenie, ktoré spraví vláda počas krízy, je ťažké a v mnohých prípadoch nepopulárne a to sa netýka len Slovenska, je to bežné aj v zahraničí. V zlých časoch dôvera vlády klesá. Na druhej strane je dôležité, ako koalícia funguje, aké sú vzťahy medzi partnermi, či sú konštruktívne a normálne, alebo rozbité. Ľudí trápi pohľad na rozhádaných koaličných partnerov, na hašterenie sa čelných predstaviteľov strán, ktorí riešia len svoje egá. Vtedy je narušené fungovanie vlády, čo sa prenáša aj do fungovania parlamentu, a to na dôvere nikomu nepridá. Úplne logicky to chápem, že ľudia sú unavení z hašterenia a popularita koalície klesla, ako sa len dalo. My v hnutí Sme rodina sme vždy apelovali na členov koalície, že namiesto cirkusu je v parlamente dôležité riešiť pomoc ľuďom, aby im bola adresovaná a dodaná priamo. Ľudia nie sú zvedaví na to, ako sa politici hašteria, treba si sadnúť za jeden stôl a dohodnúť sa, aby ľudia v závere dňa pocítili reálnu a nie slovnú pomoc. Sú situácie, keď sa ja sám hanbím pri pohľade na to, čo sa deje v parlamente. Keď som prítomný na rozpravách, kde sú vulgárne nadávky, vstanem a odídem, nie som zvyknutý na takéto konanie, takže chápem, ako sa ľudia na to dívajú.

V podstate od vzniku štátu sa na zakladateľov SR pozerá krivo, hoci vybudovať štát na zelenej lúke určite nebolo jednoduché. Naša republika oslávi 30. výročie svojho vzniku, ako hodnotíte jej príbeh?

Pred tridsiatimi rokmi došlo k veľkému historickému momentu v otázke dlhodobého historického zápasu Slovákov o národnú identitu. SR sa pred 30 rokmi stala samostatným zvrchovaným štátom, ktorý je založený na princípoch parlamentnej demokracie. Týmto krokom prišlo k splneniu štátotvorných túžob slovenského národa, ktorý aj napriek tomu, že dlho existoval v nerovnoprávnych podmienkach, zachoval si národnú identitu a svoj emancipačný zápas dotiahol do víťazného konca. Dnešná generácia by mala vzdať úctu a hold vtedajším predstaviteľom, ktorí našli odvahu bojovať za vznik samostatnej Slovenskej republiky. Vnímam to pozitívne a som si istý, že na vtedajších predstaviteľov a reprezentáciu Slovákov by sme nemali zabúdať. Osobne ich viacerých poznám a stále im pri osobnom stretnutí poďakujem za to, že prejavili takú veľkú odvahu.

Čo pre vás znamená Slovensko?

Pre niekoho Slovensko znamená malú krajinu v srdci Európy, pre mňa osobne je to priestor, za ktorý sa oplatí bojovať. Slovensko je prekrásna, ale občas podceňovaná krajina. Som šťastný, že tu žijem, som hrdý, že som Slovák a môžem Slovákov reprezentovať v rámci zákonodarného zboru. Máme ako krajina obrovský potenciál, mladých šikovných ľudí, pevné základy, na ktorých vieme stavať. Mali by sme byť odvážnejší v boji za svoje postavenie v skupine zvrchovaných a suverénnych štátov Európy 21. storočia.

Ako vidíte ďalšiu budúcnosť Slovenskej republiky v európskom i svetovom priestore?

Mali by sme sa zamyslieť, čo ďalej s našou štátnosťou, lebo o zvrchovanosť treba stále zápasiť. Slová o zvrchovanosti, ktoré máme napísané v Ústave SR, nie sú fikcia ani utópia. Štáty, ktoré sú súčasťou EÚ, vstupom do zmluvných vzťahov odovzdali časť svojej suverenity zmluvným partnerom. Za seba aj za hnutie Sme rodina poviem, že sme tí, ktorí určite budú bojovať za suverenitu slovenského národa aj nášho štátu. Vieme, že s niektorými právami sa musíme deliť s partnermi, ale sme proti, aby došlo k vytváraniu európskeho superštátu, ktorý by úplne eliminoval našu suverenitu. V etických a kultúrnych otázkach si musíme ponechať 100 percent našej suverenity, taktiež v otázkach toho, kto sa môže na naše územie prisťahovať. Na druhej strane si treba uvedomiť, že nie sme izolovaný ostrov a mali by sme s jednotlivými európskymi partnermi spolupracovať, ale pri zachovaní našej národnej identity.

Slovenská republika je potravinovo i energeticky nesebestačná. Čo je nutné urobiť, aby sme sa vrátili k sebestačnosti a nezávislosti?

Zmenou legislatívy vieme posilniť našu potravinovú sebestačnosť. Je to otázka, ktorá môže významným spôsobom posilniť ekonomické postavenie nášho štátu. Niektoré návrhy, ktoré by mohli pomôcť v rámci postavenia farmárov aj potravinovej sebestačnosti Slovenska, sú už schválené. Pred pár týždňami bol schválený zákon, ktorý otvára tému rodinných fariem. Prvýkrát v histórii Slovenskej republiky sme zaviedli oficiálny termín „rodinný podnik“ a v rámci neho aj „rodinná farma“. Slovensko je prvé, ktoré tento proces rodinného podnikania začalo riešiť. Šesťdesiatpäť percent produkcie a zamestnancov vo svete je v rodinných podnikoch. Rodinným podnikom sa môže stať s. r. o., fyzická osoba či akciovka. Prvým stupňom bude evidencia, druhým registrácia. Podniky sa nahlásia na ministerstve práce a hlavným kritériom je rodinná rada a záväzok, že ciele podniku nebudú iba ekonomické, ale budú smerovať aj k podpore rodiny. Priamo z podniku si budú môcť dať vyštudovať nástupníka, budú môcť využívať podporu z MPSVaR a minister práce už avizoval, že vytvorí balík peňazí na podporu malých a stredných podnikov. Tam začneme. Prišlo s tým hnutie Sme rodina a je to jeden z viacerých dielikov, ktoré boli prijaté a ktoré ešte budeme prijímať. Táto otázka je pre nás veľmi dôležitá a myslím si, že aj toto je cesta k tomu, aby sme mohli byť viac potravinovo sebestační.

Podarilo sa vám presadiť výstavbu nájomných bytov, čo bolo pre vašu stranu prioritou. V akom štádiu sa projekt nachádza, kto môže nájomné bývanie získať a kedy budú odovzdané prvé byty?

Výstavba nájomných bytov bola absolútnou prioritou hnutia Sme rodina. Celkovo by malo ísť na začiatok na výstavbu bytov so štátnou podporou a regulovaným nájomným šesť miliárd eur zo zdrojov investorov. Tieto finančné prostriedky by mali stačiť na výstavbu 40-tisíc nájomných bytov v najbližšom období. Nájomné by malo byť o 30-40 percent lacnejšie oproti komerčnému nájomnému. V roku 2021 prišlo hnutie Sme rodina s návrhom zákona, ktorého som bol hlavný predkladateľ a ktorý vzišiel z rokovania a činnosti medzirezortnej skupiny. Legislatívny proces bol zavŕšený prijatím zákona, zriadila sa agentúra pre podporu štátneho nájomného bývania, ktorá má zabezpečovať celý tento proces, následne sa pripravili zmluvy s investormi. Prvé boli podpísané pred pár týždňami a ide o výstavbu 9-tisíc bytov v hodnote 1,5 miliardy eur. Pripravujú sa rokovania o výstavbe ďalších bytov v hodnote štyroch miliárd eur. Záujem o účasť na výstavbe prejavili veľké medzinárodné spoločnosti, ktoré majú záujem investovať na Slovensku.

Čoraz viac Slovákov sa reálne prepadáva do chudoby, strácajú akékoľvek istoty, panuje nespokojnosť, ale aj strach, vláde nedôveruje vysoké percento občanov. Čím ich presvedčíte, aby sa vrátila dôvera v štát?

Myslím si, že treba vniesť viac kultúry do politiky a nie je to len fráza. Je dôležité, aby na rokovaniach bola prítomná odbornosť, kultivovanosť a nadhľad, pretože do takých rokovaní nepatrí politický cirkus. Viem, že politika v parlamente je niekedy aj o hereckých a teatrálnych výkonoch jedincov, ktorí si niečo dokazujú, ale v tejto situácii je dôležité spojiť sa, sadnúť si, podať si ruky a dohodnúť sa na konkrétnych veciach, ktorými vieme ľuďom v danej situácii pomôcť. Ľuďom je jedno, čo politici rozprávajú, zo slov sa nenajedia, potrebujú pocítiť pomoc v peňaženkách, aby sa im nezvýšili faktúry za teplo, plyn a energie o 300 percent. Štát je tu na to, aby ochránil občanov pred dôsledkami energetickej krízy, lebo na prvom mieste je občan, o ktorého je potrebné sa postarať. Dôvera sa dá zvýšiť len konkrétnymi krokmi, ktoré prinášajú pozitívne výsledky.

Ľudia po každých voľbách zažívajú sklamanie, vaše hnutie Sme rodina a jeho predseda pred voľbami 2020 mali ambíciu naplniť cieľ pomáhať ľuďom, pretože hnutie chcelo presadzovať záujmy bežných obyčajných ľudí. Napĺňate svoje programové ciele?

Programových cieľov bolo viacero, či už v sociálnej oblasti, v oblasti výstavby, ekonomickej pomoci ľuďom. Rozdiel oproti minulým volebným obdobiam bol v tom, že sme zažili enormný nárast v prijatí legislatívy, lebo bolo potrebné riešiť krízu v súvislosti s covidom. Na ilustráciu, v minulom volebnom období mali poslanci 58 schôdzí, my sme po 2,5 roku na 79. schôdzi. Som členom ústavnoprávneho výboru, ktorý má za sebou 150 schôdzí, a to je len 2,5 roka od volieb. Pre nás bola priorita presadiť silný sociálny program v podobe pomoci mladým rodinám a taktiež výstavba nájomných bytov. Veľa ľudí si myslí, že keď vstúpite do vlády, začnete hneď stavať, ale to je omyl. Potrebovali sme najprv pripraviť legislatívu, dohodnúť to s partnermi v koalícii, v parlamente, potrebovali sme legislatívu pretaviť do konkrétnych krokov, realizovať to. Stavať byty nie je otázka jedného-dvoch mesiacov, ale už sme na konci realizácie a predpokladám, že v roku 2023 budeme odovzdávať prvé byty. Nadväzuje to na prorodinné kroky, ktoré sme už realizovali. Napríklad sme doteraz zdvojnásobili prídavky na deti, strojnásobili daňový bonus na deti, zaviedli tehotenský príspevok pre pracujúce a študujúce budúce mamičky, zrušili doplatky na lieky pre deti do šesť rokov, dôchodcom sme schválili rodičovský bonus a teraz cez dostupné nájomné bývanie umožníme mladým ľuďom, aby si mohli zakladať rodiny.  Čo sa týka ďalšej pomoci, pomohlo sa tým, že sociálna poisťovňa odpustí dlžníkom povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na celé obdobie pred júlom 2022. Prijal sa generálny pardon pre dlžníkov sociálnej poisťovne. Vytvárajú sa bezplatné poradne pre dlžníkov pod záštitou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Určite sa nemáme za čo hanbiť, lebo náš klub Sme rodina bol autorom veľkého počtu legislatívnych návrhov v tomto volebnom období.

Čo môžu vaši voliči a občania očakávať od hnutia Sme rodina?

Určite to, že sa na nich nevykašleme. Uvedomujeme si, že je dôležité, aby nedošlo k zániku slovenských rodín, lebo rodina je základnou bunkou spoločnosti, a to nie je len fráza, musíme sa o tie rodiny aj postarať. Náš hlavný program je sociálne zameraný na rodiny a aj kroky, ktoré sme realizovali a ktoré máme pripravené, sledujú jediný cieľ – urobiť zo Slovenska výrazne prorodinný štát. Chceme dopomôcť k tomu, aby sa na Slovensku rodilo viac detí a aby nám demografická krivka neklesala dolu. Od roku 2020 meníme Slovensko na prorodinnú krajinu. Otočili sme kormidlo našej krajiny od progresívnych a liberálnych prúdov na najprorodinnejší štát v Európe. Toto všetko pred dvoma rokmi nebolo a dnes je to realita. Férovo plníme svoj volebný program.