TAKÁČ: VLÁDA VEDIE SLOVENSKO DO ZÁHUBY!

ODOMKNUTÝ ČLÁNOK: Richard Takáč: Naša potravinová sebestačnosť je na úrovni 38 percent, denne sem prichádza 1100 kamiónov s potravinami. Bola doslova vlastizrada rozpredať strategické podniky do cudzích rúk to, čo naši otcovia, dedovia vybudovali. Dali sme to „zadarmo“ zahraničným investorom, ktorí nám tu dnes diktujú, akú budeme mať cenu vody, elektriny, pôdy či plynu.

Foto JANA BIROŠOVÁ
Dátum 12.07.2021

Pochádzate z kraja, pre ktorý je typické baníctvo. Dnes sa ťažba na hornej Nitre postupne zastavuje, čo bude mať dôsledky na celý región. Ste jediný politik, ktorý bol za postupné zastavovanie ťažby, aby Prievidza nedopadla ako Ostrava, kde malo zastavenie baníctva dôsledky na celé generácie rodín. V akom stave je tento segment v súčasnosti?

Môj otec i starý otec celý život pracovali v bani. V tomto regióne má v podstate každá rodina niekoho, kto pracoval v bani. Ešte za čias vlády Roberta Fica sa začalo s postupnou transformáciou uhoľných regiónov s tým, že prídu investície do iných segmentov. Vtedajšia opozičná SaS však chcela bane zatvoriť okamžite. Prišli s návrhom, že budú baníkov zvážať žltým expresom do Jaguára v Nitre, kde by napríklad spájali káble do automobilov. Z tohto bolo vidieť, že nepoznajú reálny život na hornej Nitre. Baníci sú ozajstní chlapi s veľkými rukami, ktorých si jednoducho ani len neviem predstaviť, že by stáli niekde pri páse výrobnej linky.

Máte podrobnejšie informácie, ako to zasiahlo do života ľudí v prievidzskom regióne?

Jedným z hlavných partnerov transformácie sa stal Trenčiansky samosprávny kraj spolu s dotknutými mestami na hornej Nitre, ale, bohužiaľ, po nástupe Matovičovej vlády sa všetko utlmilo a reálne sa ani nevie, či to bude riešiť Veronika Remišová, alebo Richard Sulík. Už dnes však vieme povedať, že ukončenie výroby elektriny z uhlia bude 31. decembra 2023. Do elektrární v Novákoch pritom ide 95 percent vyťaženého uhlia. Čiže ľudí v tomto regióne bude čakať vážna zmena. Naša vláda cez EÚ na túto transformáciu vyčlenila necelú miliardu eur, ktoré boli určené pre Slovensko. Bohužiaľ, Matovič po prvej návšteve Bruselu veľkolepo oznámil, že na transformáciu baníckeho regiónu pôjde už iba 450 miliónov, ale sú k tomu už pričlenené regióny Bratislava, Košice a Banská Bystrica. Je zrejmé, že ani nevedel, o čo tam rokuje, keď znížil finančné prostriedky, ktoré už boli dohodnuté. Bane postupne prepúšťajú zamestnancov a reálne hrozí, že narastie nezamestnanosť. Na bane a elektráreň je naviazaných množstvo subdodávateľov, zároveň všetko stagnuje a noví investori neprídu ihneď. V tejto chvíli je to veľká výzva a tomuto regiónu je možné pomôcť, ale súčasná vláda nateraz všetko zastavila. Región mal storočnú tradíciu v ťažbe uhlia, bane boli v Cígli, Novákoch či Handlovej, kde pracovalo obrovské množstvo zamestnancov. Musíme preto urobiť všetko pre to, aby sa konalo v prospech ľudí, ktorí potrebujú živobytie.

Kedysi ste vylučovali svet veľkej politiky, dnes sa v nej reálne nachádzate. Čo nakoniec rozhodlo, že ste zabojovali o miesto v NR SR?

Príchod do veľkej politiky som vylučoval z toho dôvodu, že Prievidza s vyše 44-tisíc obyvateľmi mala primátorku mesta a zároveň aj poslankyňu NR SR. Bolo vidieť, že sa to nedá skĺbiť, pretože primátorka nedokázala robiť dobre ani jedno, ani druhé. Vtedy som povedal, že mesto si zaslúži primátora, ktorý sa bude venovať mestu, a nie sedieť v Prievidzi aj Bratislave.

V roku 2018 ste zabojovali o pozíciu primátora Prievidze veľmi originálnym spôsobom, ktorý dokázal osloviť nielen mladých, ale aj starších, s dobrým programom, no nevyšlo to. Dnes ste poslancom parlamentu. Skúsite to opäť v budúcich komunálnych voľbách aj práve preto, čo som uviedla v predchádzajúcej otázke?

Moje heslo v tých voľbách bolo Primátor doma, nie v Bratislave! Preto vylučujem opätovnú kandidatúru na primátora Prievidze. Bohužiaľ, vtedy bolo veľmi ťažké kdekoľvek kandidovať za stranu Smer-SD, pretože médiá tu po vražde novinára vyvolali hystériu a všetci videli na Smere len všetko zlé. Keď voľba nevyšla, neodišiel som z boja, ale postupne som začal pracovať ďalej v regióne, stal som sa predsedom okresnej kancelárie Smeru v Prievidzi a prišiel čas, že strana dala priestor novým tváram a ľuďom z regiónov. Priznám sa, že aj mňa samého prekvapilo, akú dôveru som v strane dostal a zároveň som získal aj vysoké miesto na kandidátke.

 

Narodil sa 10. mája 1982 v Prievidzi. Inžinierom sa stal po štúdiu na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre v odbore fytotechnik. Komunálnej a regionálnej politike sa venuje nepretržite od roku 2010, v každých voľbách získaval čoraz väčšiu priazeň voličov. Od roku 2013 je poslancom Trenčianskeho samosprávneho kraja, od januára 2014 do decembra 2017 pôsobil na poste podpredsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja. Ako hovorí, táto pozícia mu dala vysokú školu z praktickej politiky. Jeho vzorom sa stal predseda TSK Jaroslav Baška, pretože je odborník a človek na správnom mieste. Do povedomia širšej verejnosti prenikol v roku 2018, keď kandidoval na post primátora rodnej Prievidze. Voličov oslovil originálnym spôsobom. S partiou mladých ľudí nakrútil video Som Prievidžan, v ktorom ani nešlo o spev či tanec, ale o posolstvo, čo chce v meste napraviť, a ukázal v ňom svoj tanečný a spevácky talent. Pochádza z robotníckej rodiny, mama je predavačka v obchode a otec je už ako baník na dôchodku. Politika ho až do roku 2020 neživila. Nebráni sa ani manuálnej práci a donedávna nebol problém vidieť ho v pracovnom odeve, pretože nakladal a rozvážal slovenské sedačky. V Prievidzi v tom čase hovorievali, že stretnúť politika v montérkach, na schodoch so sedačkou, je ako zázrak. Ľudia, ktorí ho poznajú, vravia, že sa na nič nehrá, hovorí na rovinu a hrá fér. On ľudí posudzuje podľa osobnej skúsenosti, nie podľa rečí iných. Je typ človeka, ktorý neuteká z bojiska, a tak keď sa delil Smer-SD, ostal pevne stáť po boku Roberta Fica, pretože Smer-SD má podľa neho ako jediný sociálne cítenie. Po parlamentných voľbách sa ako jeden z mála Robertovi Ficovi verejne poďakoval za príležitosť a dôveru. Vždy mal blízko k sociálnej demokracii, k politike určenej na pomoc seniorom, zdravotne znevýhodneným, chorým, ale aj mladým rodinám a študentom. Kedysi vstup do veľkej politiky vylučoval, no dnes v nej reálne „sedí“ a počína si na nováčika celkom dobre. Jeho prioritou je téma pôdohospodárstva a životného prostredia. V parlamente pôsobí vo Výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie NR SR a vo Výbore NR SR na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ.

Poslanec NR SR a podpredseda strany Smer-SD Richard Takáč.

Vašou doménou je téma pôdohospodárstva. Boli ste veľkým a oprávneným kritikom ministra Mičovského, ktorý zlyhal v plánovaní oživenia a naštartovania slovenského pôdohospodárstva pri pláne obnovy, keď pôdohospodárstvo dostalo z rozpočtu nulu. Ako je možné tieto škody napraviť?

Áno, bol som jeho kritikom, ale nie z dôvodu, že som z opozície, pretože v rámci tohto výboru sa vo väčšine vieme s koalíciou dohodnúť, ale kritik som bol z hľadiska odbornosti ministra Mičovského. Väčšine ľudí z výboru ide o to, aby sme zvýšili potravinovú sebestačnosť SR a aby tento rezort fungoval. Minister fatálne zlyhal v pozícii manažéra a zanechal rezort v ešte horšom stave, ako ho prevzal. Namiesto toho, aby rezort pomohol poľnohospodárom vzhľadom na situáciu počas pandémie, tak on im zvýšil nájomné. V iných krajinách sa poľnohospodári a potravinári dočkali covidovej pomoci od štátu a u nás ich minister ešte trestá vyšším nájomným od SPF. Francúzski potravinári a poľnohospodári dostali od štátu pomoc vo výške sedem miliárd. Peniaze, ktoré si požičiame v rámci plánu obnovy a odolnosti, boli určené na to, aby sme boli odolnejší a pripravení na situáciu, ktorá by mohla nastať v budúcnosti, napríklad aj v rámci potravinovej sebestačnosti SR. Fatálne zlyhanie ministra Mičovského bolo práve pri pláne obnovy a odolnosti, kde slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo dostane nulu.

Kedysi poľnohospodári, farmári protestovali proti agrorezortu, blokovali diaľnice, cesty hlavného mesta. Dnes sa tak nedeje. Je azda v tejto oblasti všetko v poriadku? Kde sú dnes nespokojní poľnohospodári?

Protesty, ktoré sme tu mali, boli účelové, pretože bolo pred parlamentnými voľbami a bolo to vidieť aj po voľbách, lebo najväčší krikľúni zrazu začali spolupracovať s ministrom Mičovským. Najväčšia slovenská stavovská organizácia, ktorá zastrešuje takmer 95 percent poľnohospodárov a potravinárov, však v druhej polovici minulého roka vstúpila do pohotovostného štrajku, pretože sa už nemohla pozerať na to, čo sa deje v tomto rezorte. Ale pandemická situácia neumožnila ísť farmárom do ulíc, tak ostávajú v štrajkovej pohotovosti a čakajú na kroky nového ministra. Nespokojnosť v tomto rezorte je ďaleko horšia, ako bola za vlády Roberta Fica, keď štrajkovalo pár farmárov.

Slovenská republika je potravinovo nesebestačná a podľa profesora ekonómie Jaroslava Husára denne dovážame 800 vagónov potravín. Kedysi sme boli potravinovo sebestační na 80 percent, dnes je to sotva 40 percent. Máte recept, ako zvrátiť tento žalostný stav?

Potravinová sebestačnosť SR je na úrovni 38 percent. Aktuálne denne prichádza na Slovensko 1100 kamiónov, ktoré dovážajú potraviny. Máme skúsenosť, čo sa stalo, keď vypukla pandémia – zatvárali sa hranice a na nich stáli kamióny. Pokojne sa môže v budúcnosti stať, že vzhľadom na odkázanosť SR pri podobných udalostiach, aké boli teraz, občania nebudú mať čo jesť, keď sa zatvoria hranice a tovar sa na Slovensko nedovezie. Máme zásoby na niekoľko týždňov, ale čo bude potom? Tým, že nepodporíme v pláne obnovy a odolnosti slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo, sme im opätovne znížili konkurencieschopnosť a ešte prehĺbime odkázanosť na dovoz cudzích potravín, hoci kedysi bolo Slovensko sebestačné až na 80 percent. Okolité krajiny V4 majú peniaze pre poľnohospodárov a potravinárov, ale Slovensko nie. My namiesto toho, aby sme im pomáhali, tak im sekáme po chrbtoch, znižujeme konkurencieschopnosť a zvyšujeme závislosť od cudzích potravín.

Prečo je vláda k tomuto segmentu taká macošská a koná priam protištátne?

Je to nepochopiteľné, ak si vezmeme, že OĽaNO má premiéra, ministra financií a mohlo pomôcť svojmu ministrovi tiež z OĽaNO. Jednoducho nepomohli a uškodili slovenskému poľnohospodárstvu a potravinárstvu. Peniaze na súdnu reformu sa nájdu, ale na podporu potravinovej sebestačnosti nie? Skrátka niekto tu má plán, aby celé Slovensko bolo chránené, malo len samé národné parky, nič sa tu nebude ťažiť, pestovať, aby sme umožnili všetko dovážať zo západných krajín. To je scestné. Pritom Slovensko vie byť v poľnohospodárstve, potravinárstve i lesníctve sebestačné. A dokonca sa na Slovensku neťaží toľko dreva, ako by sa mohlo zdať, pretože patríme ku krajinám s najväčšou zalesnenosťou.

Čo očakávate od nového ministra Samuela Vlčana?

Očakával som, že príde odborník z praxe a prišiel bankár, ktorý má skúsenosti len s číslami, tak môžem len veriť, že rozpozná ovcu od kozy. Jeho prvý krok na ministerstve bolo okamžité vyhadzovanie ľudí vo veľkom počte. Prvé mesiace by nám mali ukázať, ako to myslí s týmto rezortom. Dávno sme mali mať, tak ako iné krajiny, pripravené strategické dokumenty súvisiace so sebestačnosťou krajiny, najmä kde sa vidíme o 15-20 rokov. V čom chceme byť sebestační, či v zelenine, ovocí, v produkcii bravčového, hovädzieho či kuracieho mäsa. O štyri-päť mesiacov máme EÚ odovzdať dokument, v ktorom nastavíme, aký segment poľnohospodárstva a potravinárstva chceme dotovať a podporiť. Na základe jednotlivých požiadaviek členských krajín vytvoria dokument Spoločná poľnohospodárska politika, ktorý bude fungovať od roku 2023. Podľa mňa treba podporovať prvovýrobcov, a nie distribútorov. A tu uvidíme, či chce minister pomôcť, alebo uškodiť. Tri mesiace pôsobil na ministerstve pôdohospodárstva ako štátny tajomník a ľudia s ním majú nemilú skúsenosť, pretože uprednostnil obchodné reťazce pred slovenskými poľnohospodármi a potravinármi. A toto je moment, ktorý mňa osobne vyrušuje, pretože pekár nemôže piecť chleba a predávať ho za výrobné náklady, lebo si to obchodný reťazec presadí a ten má nehorázne zisky. Nemôže to fungovať tak, že ten, kto vyrába a pracuje, má menej ako ten, čo to len predáva.

Z vašej pozície poslanca a člena odborného výboru NR SR máte možnosť stretávať sa so slovenskými výrobcami i poľnohospodármi, farmármi. Aké máte od nich informácie, čo ich najviac trápi, ako sa im dá pomôcť?

Je to beh na dlhú trať. Zo slovenského rozpočtu je nutné prispieť na podporu slovenským poľnohospodárom a potravinárom, aby boli nielen konkurencieschopní, ale najmä aby sme zvýšili potravinovú sebestačnosť. V iných krajinách je to úplne bežné a normálne. Úplne na začiatku od vzniku SR sa urobili chyby, a odvtedy sa to s nevýhodnými podmienkami v poľnohospodárstve ťahá. Nehovoriac o období vstupu do EÚ, keď vláda Mikuláša Dzurindu nedokázala vyrokovať pre SR výhodné podmienky. Dnes sa dá mnohé napraviť a záleží len na tejto vláde, či chce pomôcť, alebo nie. Absolútnu sebestačnosť nevieme zabezpečiť, ale vieme byť sebestační v základných komoditách, v ovocí, zelenine, pekárenských výrobkoch, mliečnych výrobkoch, vo vajciach, v mäse. Je to jednoduché, stačí len pripraviť podmienky na podporu produkcie v týchto základných komoditách. V pekárenských produktoch vie byť SR totálne sebestačná a napriek tomu dovážame 40 percent mrazených pekárenských výrobkov zo zahraničia, ktoré potom dopekáme a tvárime sa, že sú čerstvé a na druhý deň sa to pečivo nedá jesť.

Kedysi sme mali strategické podniky v správe štátu. Vláda Mikuláša Dzurindu ich vypredala do zahraničia, proti čomu bojoval nielen Vladimír Mečiar, ale aj Robert Fico, no márne. V západných štátoch sa v súčasnosti deje reprivatizácia alebo vstupovanie štátu do podnikov strategického významu pre štát. Viete si predstaviť, že by bolo možné prehodnotiť privatizáciu slovenských strategických podnikov?

Privatizácia strategických podnikov bol krok, na ktorý sa nedá zabudnúť, ale ani na ľudí, ktorí to spáchali. Každý z nás to vidí na dennej báze, keď mu príde účet za elektrinu, vodu, plyn. Smer-SD a Robert Fico boli vždy proti privatizácii strategických podnikov. Smeru sa podarilo dostať späť aspoň vodnú elektráreň Gabčíkovo a zabránili sme privatizácii letiska M. R. Štefánika, a taktiež sa nám podarilo vrátiť SR späť „matku“ SPP. Keby sme mali možnosti a ekonomické podmienky, priestor, tak by sme sa tomu venovali určite intenzívnejšie, pretože to bola doslova vlastizrada rozpredať do cudzích rúk to, čo naši otcovia, dedovia vybudovali. Dali sme to „zadarmo“ zahraničným investorom, ktorí nám tu dnes diktujú, akú budeme mať cenu vody, elektriny, pôdy či plynu. Určite by stálo za uvažovanie, aby sme sa snažili o návrat strategických podnikov pod správu štátu.

Ak si vezmeme, že nemáme v rukách strategické podniky, ktoré sú sliepkou znášajúcou zlaté vajcia, sme potravinovo nesebestační a Slovensko je montážnou dielňou pre automobilový priemysel, ktorý čoskoro zo SR odíde a staneme sa slovenským Detroitom, čakajú nás priam katastrofické časy. Ako tomu predísť?

Slovensko je malá, ale neskutočne rozmanitá krajina, ktorá má prírodné krásy, máme najväčšie zásoby pitnej vody na svete. Sme vidiecka krajina a určite by som ekonomiku nasmeroval na rozvoj vidieka, poľnohospodárstva, potravinárstva, lesníctva v spojitosti s rozvojom cestovného ruchu. Mnohí Slováci ani len netušia, čo všetko na Slovensku máme, aké nádherné nedotknuté zákutia. Je nevyhnutné zamerať sa na cestovný ruch a hotelierstvo. Vidíme, ako sa práve tomuto segmentu ublížilo a vláda namiesto toho, aby ratovala túto oblasť, tak im sekne po chrbte neznížením DPH, hoci v okolitých štátoch vlády dbali na to, aby sa cestovnému ruchu pomohlo, pretože si uvedomujú, že to prináša peniaze do rozpočtu. Nerozumiem, prečo neznížili pre tento segment DPH aspoň na 5 percent minimálne na jeden rok. Kladiem si otázku, o čo v skutočnosti tejto vláde ide, či o dobro, alebo o likvidáciu slovenskej ekonomiky. Dnes by bolo rozumné, aby sme neodchádzali na dovolenky do zahraničia, nebol som minulý rok pri mori a nepôjdem ani tento rok, pretože rád podporím domácich podnikateľov.

Po revolúcii v roku 1989 začali vznikať rôzne mimovládne organizácie tváriac sa, že idú ochraňovať životné prostredie na Slovensku. Nie sú niekedy práve takéto „lesoochranárske“ združenia na príťaž a v skutočnosti bránia mnohým rozvojovým projektom na Slovensku?

Toto je jedna veľká katastrofa na Slovensku. Vážim si množstvo mimovládnych organizácií, ktoré robia výbornú poctivú prácu a nerobia politiku. Žiaľ, sú tu aj organizácie, ktoré majú úplne iný zámer. No nemôžu tu byť radikálni teroristi, ktorí majú klapky na očiach, a toto začína byť, žiaľ, realita na Ministerstve životného prostredia SR. Ak nám EÚ povie, že do roka 2050 bude Európa uhlíkovo neutrálna, tak občianska iniciatíva nemôže zorganizovať elektronickú petíciu s tým, že SR bude uhlíkovo neutrálna od roku 2040. Veď to je nezmysel, ktorý zlikviduje hospodárstvo a ekonomiku krajiny. To už fakt chceme byť pápežskejší ako pápež? Prečo sa páni ekológovia nezamyslia, či 1100 kamiónov denne, dovážajúcich potraviny, nevytvára brutálnu uhlíkovú stopu? Nie je lepšie podporiť domácu produkciu?

Dnes sa snaží koalícia darovať lesy v národných parkoch Štátnej ochrane prírody. Čo to bude reálne znamenať?

Budeme mať chránené celé Slovensko a tým budeme reálne ubližovať ekonomike. Žiaľ, životné prostredie sa riadi cez tretí sektor. Ľudia sa nepozerajú na vec v súvislostiach. Na Slovensku máme dlhodobo problém s lykožrútom a odpoveď ochranárov je, že les to zvládne sám. Áno, zvládne, ale za koľko? Za 400 rokov? Ak je niekto chorý, tak čo urobíte? Izolujete ho od zdravých. A to isté platí aj v lese. Ak je chorý strom, treba ho vyrezať, pretože postupne zhynie celý les. Starí lesníci sa musia v hroboch obracať, keď vidia, ako sa dnes lesníkom podkopávajú nohy, keď sa chcú starať o lesy. Keby lesníkovi v dávnych časoch našla kontrola chorý strom, mal by vážny problém. Treba sa pozrieť, ako tie naše lesy vyzerajú, sú sivé, vyschnuté, ale nemôžete tam zasiahnuť, lebo mimovládne organizácie povedali, že les chorobu zvládne sám.

Pred niekoľkými týždňami sa konalo „utajené“ stretnutie čelných funkcionárov štátu na pôde SIS. Verejnosť stále nevie, čo bolo jeho skutočným obsahom. O čom to vypovedá, v akom stave sa nachádza právny štát a demokracia na Slovensku?

Niekoľko mesiacov poukazujeme na rozklad právneho štátu. S plnou vážnosťou hovorím, že toto tu nebolo ani v päťdesiatych rokoch. Je to lynčovanie opozície len preto, že predstavitelia tejto koalície to mali ako predvolebnú agendu a po voľbách v plánoch pokračujú. Nevedia pomáhať ľuďom a spravovať štát. Jediné, čo vedia, je kriminalizovať opozíciu. Nastúpili do vlády a Remišová mala svoje pexeso, kde škrtala hlavy ľudí, ktorých mali v pláne poslať do väzenia. Nehovoriac o tom, že Matovič v kresle premiéra viackrát v NR SR ukazoval na opozíciu, že máme šúchať nohami a čakať, kým nám NAKA vyrazí dvere na dome a vezme nás do vyšetrovačky. Stretnutie, ktoré bolo, je len vyvrcholením toho, čo sa tu deje niekoľko mesiacov. Potvrdzuje to správa SIS, ktorú nám v utajenom režime prečítali v NR SR. V podstate ide o to, že vyšetrovatelia NAKA prostredníctvom operatívcov spolu so špeciálnymi prokurátormi oslovujú udavačov – kajúcnikov na objednávku, ktorým koordinujú výpovede na to, aby vopred určené osoby dostávali do väzby.

Realita je, že 50 ľudí sedí v kolúznej väzbe, ale nik nebol odsúdený. Kam to môže takto zájsť?

Smer-SD nie je želatína a ľudia vnímajú naše poukazovanie na právny stav SR. Ľudia musia dennodenne od nás počuť, čo je pravda. Keď predseda NR SR čítal správu SIS pred plénom, tak tam bolo také ticho, že aj muchu by ste počuli letieť. Všetci len s otvorenými ústami neveriacky krútili hlavou, čo sa na Slovensku deje. No našli sa aj takí poslanci z OĽaNO, ktorí tvrdia, že správa SIS nie je pravdivá, že si to SIS-ka vymyslela a spochybňujú jej správu a dôkazy. Ľudia z OĽaNO podceňujú vážnu situáciu, ktorá na Slovensku je v oblasti právneho štátu a demokracie. Ľudia, ktorí majú právne vzdelanie, hovoria o totálnej katastrofe v oblasti práva. Z kolúznej väzby vytvorili mučiaci nástroj. Myslím, že je čas, aby sme informovali veľvyslancov EÚ o situácii, ktorá nastala po vymenovaní Matovičovej vlády a pokračuje za Hegerovej vlády. Určite nie je vhodné ísť sa sťažovať do zahraničia, ale to, čo sa deje na Slovensku, je bezprecedentné v oblasti rozkladu právneho štátu. Verte, že keby sa toto dialo za vlády Smeru, tak by na Slovensko prišlo niekoľko demaršov a európski i americkí politici by bili na poplach.

Politická strana PSN, ktorá má v svojom cieľovom programe pevne zakotvenú suverenitu, zvrchovanosť, nedotknuteľnosť hraníc a územnú celistvosť, dlhodobo poukazuje na sústavnú demontáž právneho štátu predstaviteľmi SR. V týchto dňoch tvrdenia PSN potvrdilo konanie prezidentky SR Zuzany Čaputovej, ktorá vyhlásila, že EÚ by si mala upraviť svoje pravidlá tak, aby v zahraničnej politike nerozhodovala na základe zhody všetkých štátov, ale na základe väčšiny, čím prakticky navrhuje zrušenie práva veta jednotlivých štátov EÚ vrátane SR. Čo týmto vyhlásením prezidentka SR sleduje?

To je niečo neuveriteľné. Práve vďaka vetovaniu SR a iniciatíve vtedajšieho premiéra Roberta Fica sme zastavili povinné kvóty na prísun migrantov. Veď vďaka tomu tu nemáme utečencov pridelených kvótami EÚ. Ako môže jedna prezidentka niečo takéto vyhlásiť? Ako môže ísť proti záujmom menších štátov, akými je SR, ČR či Maďarsko? Veď ak sa pôjde väčšinovo, tak nás nepotrebujú a odhlasujú si všetko, čo je v záujme veľkých západných štátov. Taktiež nie je normálne, že sa prezidentka SR (nikdy to nevyvrátila) stretáva s veľvyslankyňou USA, ktorá jej zrejme dáva nielen informácie, ale aj rady, ako treba riešiť situáciu na Slovensku. Prezidentka urobila bezprecedentný krok, nemôže dávať vyhlásenia tohto druhu, pretože tým ohrozuje štátnosť, samostatnosť a suverenitu SR. Sme za členstvo v EÚ, ale nie za podmienok, že nebudeme suverénnym štátom.

Strana Smer-SD podporila spolu s Hlasom-SD a SNS občianske referendum za predčasné voľby, ktoré by mohlo byť v septembri. Aj podľa prezidenta Gašparoviča je to už posledná nádej pre občana, ako poslať súčasnú vládu do zabudnutia. Veríte, že referendum bude vypísané a Slováci sa dočkajú predčasných parlamentných volieb?

Občiansku iniciatívu podporila aj Jednota dôchodcov, odbory, ale aj široké skupiny rôznych organizácií. Keby nebol núdzový stav, tak by sme možno vyzbierali aj dva milióny podpisov. Ľudia chcú referendum, pretože v tom vidia nádej na zmenu vlády, ktorej nedôveruje 84 percent a Matovičovi takmer 90 percent. Hlava štátu sa nemusela obracať na Ústavný súd SR, no urobila tak, čím dala jasne najavo, že nie je spriaznená s referendom a ani s vôľou viac ako 600-tisíc občanov, ktorí si ho želajú. Verím, že referendum bude vypísané a bude úspešné. Veď nakoniec aj samotný Matovič či Sme rodina uviedli, že v prípade úspechu tohto referenda zahlasujú za predčasné voľby.

V prieskumoch má strana dnes preferencie na úrovni 12 až 15 percent a bude potrebovať koaličných partnerov. Bude Smer-SD schopný pripraviť po prípadných predčasných voľbách alternatívu tejto nekompetentnej vláde?

Dlhodobo nekomentujeme prieskumy a taktiež je predčasné hovoriť o budúcich koaličných partneroch. Zo spolupráce sme vylúčili len ĽSNS. Je zbytočné hovoriť, či Smer-SD je pripravený byť alternatívou tejto vládnej koalície, ktorá nám ničí naše Slovensko. Každý deň to ukazujeme našimi krokmi, aktivitami, predkladaním návrhov a riešení pre Slovensko. Nie je možné nám vyčítať neodbornosť či neprofesionalitu, na rozdiel od tejto vlády. Ľudia zo súčasnej koalície budú musieť niesť plnú zodpovednosť za úmrtia ľudí, ale aj za rozhodnutia, ktoré vážne poškodili ekonomiku SR. Okrem rozkladu právneho štátu zažívame aj rozklad ekonomiky, keď si vláda povedala, že po nás potopa. Zadlžili štát na dlhé roky a ten, kto príde po nich, bude len splácať a splácať. Za ich neschopnosť, žiaľ, budú občania SR dlhé roky platiť ich dlhy, a to tým, že im táto vláda sľubuje zvýšenie DPH, ale aj zvýšenie daní z nehnuteľností. Prekvapujú ma však médiá, ktoré vôbec nevnímajú pochybenia Matovičovej i Hegerovej vlády. Táto vláda jednoducho musí skončiť, pretože vedie Slovensko do záhuby. V týchto súvislostiach úplne jednoznačne vieme byť alternatívou tejto nekompetentnej koalícii.

Dnes sa často hovorí o zmene geopolitického smerovania, že anglosaský svet krachuje a prichádza éra Ruska a Číny. Ako vnímate tieto informácie a čo čaká Slovensko v budúcnosti z hľadiska geopolitických a ekonomických zmien?

Svet má štyri svetové strany, tak treba vnímať aj politiku a orientáciu štátu, nemôžeme sa pozerať len jedným smerom. Môžeme byť súčasťou EÚ alebo iných zoskupení, ale vždy musíme mať na prvom mieste slovenskú suverenitu a štátnosť. Musíme si vedieť zachovať a presadiť to svoje. Závisí to však aj od toho, akí predstavitelia sú v pozícii prezidenta, predsedu vlády či ministra zahraničných vecí. Bohužiaľ, tejto vláde nejde v prvom rade o prospech vlastného štátu, o čom sa presviedčame každý deň. V každom prípade, verím v lepšiu budúcnosť Slovenska a jeho profesionálne riadenie. Zmena môže nastať po úspešnom referende a následných predčasných voľbách.

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.

DISKUTUJÚCIM: Zapojiť sa do diskusie môžete len po registrácii a prihlásení sa do svojho účtu.


UPOZORNENIE: Vážení diskutujúci, podľa platných zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť IP adresu, e-mail, vaše príspevky a pod. v prípade, že tieto príspevky v diskusnom fóre budú porušovať zákon. V tejto súvislosti vás prosíme, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Medzi také príspevky patria komentáre rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Za každý zverejnený príspevok nesie zodpovednosť diskutujúci, nie vydavateľ či prevádzkovateľ Extra plus.