TRIANONSKÁ TRAUMA

Čierna škvrna v histórii našich južných susedov oslávi v júni sté výročie

Foto TASR/LADISLAV VALLACH
Dátum 03.03.2020

Štvrtého júna si pripomenieme sté výročie uzavretia Trianonskej zmluvy, ktorá je z pohľadu našich južných susedov jedným z najväčších historických omylov. Tamojšia vláda na čele s Viktorom Orbánom vyhlásila rok 2020 za Rok národnej spolupatričnosti a plánuje na margo tejto udalosti postaviť v centre Budapešti pamätník maďarskej vzájomnosti. Na múroch sto metrov dlhej rampy zabudovanej pod zem bude vyrytých 12 500 názvov obcí Uhorského kráľovstva k roku 1913. Podľa Orbána je cieľom demonštrovať cezhraničnú pospolitosť maďarského národa. Iní tvrdia, že ide o provokáciu a jatrenie starých rán. Schováva sa typická maďarská iredenta za storočnú traumu?

Tragédia maďarstva

Trianonská zmluva bola súčasťou súboru parížskych mierových zmlúv, ktoré formálne ukončili prvú svetovú vojnu. Zaoberala sa najmä definovaním hraníc nástupníckych štátov oslobodiac národy skapínajúcej monarchie spod niekoľko storočí trvajúceho útlaku. Hoci ide o mierovú zmluvu, Maďari ju považujú skôr za diktát, ktorý im nespravodlivým spôsobom ukrojil značnú časť územia. Tamojší parlament vo svojom nedávnom uznesení zdôraznil, že z ich pohľadu dodnes pretrváva neriešiteľnosť politických, ekonomických, právnych a duševných problémov, ktoré spôsobila „mierová“ dohoda. V dokumente si neodpustili zmienku o tom, že síce podporujú princíp suverenity štátov, ale je zároveň nutné rešpektovať právo národnostných komunít na sebaurčenie. Podľa nášho rezortu zahraničia maďarská strana podobnými tvrdeniami negatívne ovplyvňuje vzájomnú dôveru a susedské vzťahy. K ich prekvitaniu neprospievajú ani vyhlásenia maďarského predsedu parlamentu Lászlóa Kövéra, podľa ktorého Trianon zbavil tri milióny ľudí práva rozhodnúť sa, s kým chcú žiť v spoločnej vlasti. Známy maďarský dokumentarista Vujity Tvrtko mal dokonca problém uveriť, že niečo také ako Trianonská zmluva naozaj existuje a vydal sa ju hľadať. Objavil ju v archíve francúzskeho mestečka Courneuve a v nakrútenom dokumente objasnil, že ide o knihu pozostávajúcu z 524 strán. Tvrdil, že pohľad na ňu v ňom vyvolal negatívne pocity. Náladu mu zdvihlo aspoň zistenie, že Maďarsko (ale za čias Rakúsko-Uhorska) malo svoju vlastnú kolóniu v čínskom meste Tiencin.

Uhorsko národov

Hoci si to Maďari nechcú pripustiť, aj oni boli len jedným z nástupníckych štátov rozpadnutej rakúsko-uhorskej monarchie. Štátom s rovnakými právami a povinnosťami, akými disponovali Rakúsko či Česko-Slovensko. Uhorsko, na ktorého územie si ešte aj dnes nárokujú, predsa nepozostávalo len z Maďarov, oni nie sú jedinými dedičmi Uhorska. Pôda a kultúra patrila okrem nich aj Slovákom, Rumunom, Srbom, Chorvátom, Slovincom a ďalším. Maďari sa často oháňajú argumentom, že hranice neboli stanovené citlivo a napríklad na Žitnom ostrove žili v roku 1920 prevažne Maďari. Ale v Békešskej Čabe zase žila početná skupina Slovákov. Mali sme si nárokovať na toto územie, chcieť ho „vystrihnúť“ z mapy a prilepiť k Slovensku? Je však sčasti i našou chybou, že sa k nám južný sused správa bez rešpektu. Nie sme zvyknutí ctiť si vlastnú históriu a postaviť sa za seba hrdo a s odvahou. Ustupujeme a radšej, než by sme mali čeliť konfliktu, tvárime sa, že sa nič nedeje. Nech nám je mementom a dobrosrdečnou radou staré arménske príslovie: „Všetko dobre zatváraj a nebudeš môcť povedať, že tvoj sused je zlodej.“