TŔŇOM JE MATICA

Existencia našej najvýznamnejšej kultúrnej ustanovizne je ohrozená

Foto TASR/MARTIN BAUMANN
Dátum 12.07.2020

Na konci programového vyhlásenia tejto vlády je „Životaschopná a sebavedomá kultúra, ktorá napomáha rozvoj kreatívneho a ekonomického potenciálu Slovenska“. Nehovorí sa však v nej o „slovenskej“, ale o „nezávislej kultúre, ktorá je inkluzívna a reflektuje súčasné potreby občianskej spoločnosti“. Ak slovo „inkluzívne“ znamená „cudzia látka v odliatku“ (pozri slovníky), dá sa táto veta napísať aj takto: Liberálna kultúra vrátane cudzích látok na potešenie občanov?

Po tom, čo pred voľbami až do neba sebavedomé „žalude“ ohlásili, že „zmodernizujú existujúcu legislatívu a zbavia ju ideologických nánosov“, pričom priamo hovorili o matičnom zákone, očakávali sme, ako sa to premietne do vládneho programu. Ak najdrobnejší, ale predsa len vládny partner hovorí o „ideologickom nánose“, neznamená to, že žaluďom prekáža Matica ako taká?

Štvornásobne viac pre Neslovákov

Matica – jej potreba či nepotreba – zahaľovaná do peňazí je večná téma. Pokiaľ však ide o peniaze, štát dotuje Maticu a kultúru národnostných menšín v pomere 1,495 : 8. Na podporu kultúry 80-85 percent obyvateľov 1,5 milióna eur, na podporu kultúry 15-20 percent obyvateľov osem miliónov! Nepomer ako hrom, pretože výdavky na kultúru ako takú slúžia aj národnostiam: sú v nich múzeá, galérie, knižnice aj RTVS s národnostným vysielaním. Štát najviac podporuje slovenských Maďarov, a to vrátane samosprávy, ktorá v zmiešanej oblasti je vinou väčšinového volebného systému i slovenskej straníckej roztrieštenosti takmer výlučne v rukách etnických Neslovákov. A ešte je tu „nezištne“ futrujúci Orbán, ktorý sníva o „spravovaní“ Karpatskej kotliny, a to všetko za strnulého mlčania slovenských štátnych orgánov, ktoré v čase, keď viseli na Bugárových gatiach, len zízali, čo sa to na juhu deje. Nebyť Matice, slovenská kultúra už by tam dávno vykapala tak, ako v podstate už vykapala slovenčina. Bývalý predseda NR SR a SNS zároveň si nevedel si predstaviť výučbu dejepisu všade na Slovensku po slovensky a zo slovenských učebníc, lebo – Bugár!

Ako predseda Matice „večeral“ som u Havrana na tému poslanie Matice v treťom tisícročí, keď hneď na úvod padla z úst moderátora otázka: „Dokedy bude Matica existovať?“ Bolo to ako pohladenie po bruchu ďalším dvom spolubesedujúcim, „známym to Slovákom“ Dušanovi Kováčovi a Fedorovi Blaščákovi. Takýmto „Slovákom“ leží Matica v žalúdku rovnako ako Kálmánovi Tisza-úrovi, ktorý ju zakázal v roku 1875, bránila totiž prudkej maďarizácii, prekážala aj pražským demokratom, ktorí po tom, ako Matica odmietla Vážneho Pravidlá slovenského pravopisu v roku 1931, prestali ju financovať. A prekážala aj komunistom, komunistický sekretariát v Banskej Bystrici už na prvé zasadanie SNR počas povstania v septembri 1944 predložil návrh na zrušenie Matice. Tento bod stiahol z programu ako neaktuálny Gustáv Husák, ktorý na rozdiel od Novomeského Maticu nemal rád. Novomeský sa vyjadril jasne: „Ak niekto chce rušiť Maticu, zatracuje aj myšlienku samostatnosti národa.“ Komunisti ju „nezrušili“, ale zbavili ju členskej základne a zmenili na knižnicu a Novotný na prahu svojho konca neprijal v roku 1967 dary Matice slovenskej.

Systémové zmeny

Do programového vyhlásenia sa dostala veta: „Vláda SR vykoná hĺbkový audit inštitúcií zriadených ministerstvom kultúry a prehodnotí ich činnosť a zváži systémovú zmenu najmä financovania Matice slovenskej.“ Audit, ale aj prehodnotenie existujúcej siete štátnych kultúrnych inštitúcií v záujme „obmedzenia ich duplicitných funkcií“, to sú podmienky zvýšenia efektivity využívania výdavkov v rezorte kultúry. Čakáte, že sa podobne pozrú na peniaze potokmi tečúce do tretieho sektora? Čakáte márne.

Čo teda bude s Maticou? Možné je všetko. Ministerka kultúry Natália Milanová, ktorá pôsobila vo filmovom priemysle ako kaskadérka a dablérka najmä pri scénach s koňmi (oficiálny životopis), na rokovaní príslušného výboru NR SR uviedla, že „úvahy o zmene financovania nemajú za cieľ siahnuť na Maticu ako takú“. Ale činnosť Matice, najmä v prípade ekonomickej efektivity, bola pre ňu v posledných rokoch sklamaním, lebo „náklady by mali byť distribuované najmä na regionálne aktivity, nie na samotný aparát“. Uviedla, že v Matici „často nevedia a nemajú prehľad, ako sa narába s peniazmi, ktoré majú od štátu“, pričom „ani rezort nemá dostatočné nástroje efektívnej kontroly“. Matici by mala podľa nej pomôcť aj pripravovaná legislatívna úprava o sponzoringu, ktorá by jej umožnila získavať viac externých zdrojov. (Už to vidím, ako zahraniční vlastníci Slovenska otvárajú kešene!) Zaváži názor opozície? Exministerka kultúry Ľubica Laššáková si myslí, že matičiari „nemajú veľa peňazí, ak ich budú mať ešte menej, paralyzuje to ich činnosť“ – keď však sama mohla pridať matičiarom, akosi sa zľakla. Aj Dušan Jarjabek považuje činnosť Matice za „nezanedbateľnú“.

Pramálo peňazí

Matica by mala v každej zo svojich agend, i vo svojich vedeckých úsiliach byť alternatívou k štátom priamo zriaďovaným kultúrnym a vedeckým inštitúciám. Jej historický ústav by sa mal venovať témam, o ktoré štátna historická veda ani nezakopne. A aby mala Matica dostatočný priestor na to, čo zanedbáva štát, má peňazí pramálo. Bez matičnej vstupenky na verejnoprávnu obrazovku s vlasteneckými témami pri úbohom stave nášho dejepisu (u južných susedov z neho povinne maturujú) odnárodňujeme svoju budúcnosť. Chýbajú jej kapacity na efektívnejšie šírenie slovenskej kultúry na jazykovo zmiešanom území. Veď dotácia pre Maticu sa počas desiatich rokov pri raste minimálnej mzdy a cien nezmenila. Napokon Matica plní aj úlohu ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva v zmysle medzinárodného dohovoru UNESCO z roku 2003, ktorý odporúča zriaďovanie podobných inštitúcií. Matice, dotované štátom, sú aj v iných slovanských štátoch a podobné ustanovizne financované z verejných zdrojov má aj Švajčiarsko, Rakúsko či Nórsko.

Napriek všetkému Matica nádej má. Nielen preto, že svet sa vracia k národným a konzervatívnym hodnotám. Zdá sa, že stáť v šíku s Kálmánom Tiszom či Novotným nechce predseda NR SR Boris Kollár. Navštívil Maticu a vyhlásil: „Budem brániť túto ustanovizeň. Želám si, aby naďalej plnila svoje poslanie budovať a upevňovať v Slovákoch národné povedomie a hlboký, pevný vzťah k nášmu štátu.“ Dokonca výšku štátnej dotácie označil za biednu a hanbu národa. Čo však ostatní naši vládcovia?

Anton Semeš svoju vzácnu knihu Nie sme tu odvčera končí takto: „Nám v prítomnosti prísluší projektovať budúcnosť. A keby politické štruktúry aj zlyhali, ostane nám tu Matica, ako jediná osvedčená ochrankyňa nášho národa.“ A my končíme našu úvahu otázkou: Potrebujú Maticu tí, ktorí to vedia a tomuto národu nežičia?

PRÁVE STE DOČÍTALI ODOMKNUTÝ ČLÁNOK:

 

Ak sa Vám článok páčil a máte naďalej záujem čítať pravdivé a nezávislé texty staňte sa naším predplatiteľom a získajte množstvo výhod:

 

https://www.extraplus.sk/extraplus/predplatne