TURBULENCIE SÚ PRIRODZENÉ

Tento rok v máji oslávi štyridsiate narodeniny. Študoval na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave a na Teologickom inštitúte v Nitre. Neskôr vyštudoval právo na bratislavskej Právnickej fakulte Univerzity Komenského, Univerzite Mateja Bela a Paneurópskej vysokej škole. Ako dvadsaťpäťročný vstúpil do komunálnej politiky, keď sa stal starostom kysuckej obce Stará Bystrica. S touto dedinou je spätý odmalička – vyrastal v nej, založil si tu rodinu a pevne sa v nej zakorenil. V roku 2014 ho Starobystričania zvolili do vedenia obce už po štvrtý raz. Starú Bystricu preslávil špecifickou architektúrou. Jej vrcholom je drevený Slovenský orloj, vďaka ktorému do obce každoročne zavítajú desaťtisíce turistov. V roku 2006 sa po prvý raz stal poslancom NR SR za stranu Smer-SD. V národnej rade pôsobí na poste podpredsedu výboru pre sociálne veci. Vydal tri publikácie: Povesti rieky Kysuca, Kysucké povesti a Za oponou kysuckých dejín. Ján Podmanický.

Na svoj vek ste v oblasti komunálnej politiky dosiahli veľmi veľa. Mnohí hovoria, že za svoj triumf v obci vďačíte strane Smer-SD. Aký máte pohľad na svoj úspech?

Nehovorme o triumfe, lebo nijaký som nedosiahol. Robím si svoju normálnu prácu starostu a baví ma. Starostom som sa stal v roku 2003. Prvé zrekonštruované námestie sme otvárali v roku 2005, keď bol Smer ešte v opozícii a ja som ani nechyroval o tom, že by som raz mohol byť poslancom parlamentu. Obec sa teda rozvíjala aj predtým. Ale je celkom prirodzené, že tak ako človek získava skúsenosti, pribúdajú aj kontakty, ktoré som používal v prospech svojej obce a svojho regiónu. Bolo by čudné, keby som ako poslanec z Kysúc neloboval za svoj kraj. Ak niekto tvrdí, že svojmu rodnému kraju nepomáha, tak buď klame, alebo je zvláštny. Veď tak by to asi aj malo byť. V Starej Bystrici presadzujeme jednotnú architektúru a aj tá umocňuje celkový dojem. Niekedy môže mať človek pocit, že tu je veľa peňazí. Poznám „iks“ obcí, kde sa preinvestovalo oveľa viac prostriedkov, ale akoby ste ich tam ani nevideli. U nás, vďaka synergii jednotnej architektúry, mate dojem komplexnosti.

Ľudia vás v rámci strany zaraďujú medzi poslancov s proslovenským cítením. Nevnímali ste zvláštne vznik koalície v zložení Smer-SD, SNS, Most-Híd a Sieť?

Vnímal, a keby bola iná alternatíva, presadzoval by som ju. Na druhej strane to, že je SNS s Mostom-Híd v jednej vláde, je dôkazom toho, že Slovensko nie je extrémistický štát, ako sa to niektorí v zahraničí neprestajne snažia modelovať.

Ako však vnímať hlasovanie SNS, Mosta-Híd a Smeru-SD za zákon o názvoch v maďarčine na železničných staniciach na južnom Slovensku?

Nebolo to najšťastnejšie rozhodnutie. Mali sme to lepšie zvážiť.

Neobávate sa, že plazivou spoluprácou môže Most-Híd čoskoro žiadať kultúrnu autonómiu? Od toho je už len krôčik k územnej autonómii... Bude Smer-SD pri tom asistovať SNS?

Chápem snahu Mosta pomáhať občanom na južnom Slovensku, a v tomto zmysle je to v poriadku. Vždy je lepšie, keď je v parlamente umiernený Most ako radikálna SMK. My však musíme dozrieť na to, aby sa status quo vzťahov k národnostným menšinám nemenil. Napokon, taká dohoda sa formulovala aj pri vzniku vládnej koalície.

Súčasná koalícia mala veľký problém, že do NR SR sa dostali neštandardné strany typu ĽS Naše Slovensko a Sme rodina. Rozhodli predsa voliči, tak prečo toľko kriku?

Odo mňa ste krik nemohli počuť, lebo ja si ctím rozhodnutie ľudí, nech je akékoľvek. Dokonca si myslím, že rozhodnutie prezidenta Andreja Kisku neprijať po voľbách Mariana Kotlebu bola hrubá chyba, lebo to bol obyčajný prejav arogancie k demokratickým voľbám a voličom. Ak mal k nemu výhrady, mal ho prijať a tlmočiť mu ich.

Exposlankyňa, herečka Magda Vášáryová však zašla ešte ďalej slovami, že fašisti nie sú len v ĽS Naše Slovensko, ale že aj v Smere-SD majú fašistu – Jána Podmanického. Čo ju k tomu viedlo?

Pani Vášáryová nevie predýchať, že som jej niekoľkokrát verejnepripomenul jej podpis na tzv. Anticharte. Viete, mne až tak neprekáža to, že stovky umelcov podpísali vyhlásenie proti Charte 77, v tomto som veľmi blahosklonný a nikoho nesúdim. Ale nesmierne mi prekáža, keď sa ľudia, ktorí takto zlyhali, dnes tvária ako najväčšie morálne a demokratické autority a nemajú problém súdiť iných. Keby aspoň mlčali. Keď pani Vášáryová nadávala poslancom Smeru do boľševikov, tak som jej v pléne ukázal kópiu Rudého práva, v ktorom je jej meno medzi tými, čo podpísali Antichartu. A zrejme nevie prežiť to, že som predložil tento dôkaz, tak si pomáha nálepkami. V konečnom dôsledku ma však jej názor na mňa až tak nezaujíma.

Nezvažovali ste proti nej právne kroky?

Bola by to pre mňa strata energie, navyše podľa judikatúry viacerých súdov musí politik zniesť väčšiu mieru kritiky ako ostatní občania, takže neviem posúdiť, ako by sa to napokon skončilo. Cez jej slová som sa preniesol, treba sa pozerať do budúcnosti, nie do minulosti.

Vládna koalícia v uplynulých dňoch zriadila špeciálne komando NAKA proti islamizmu a extrémizmu. Toto komando aj začalo konať. Súhlasíte s takouto formou boja proti slobode prejavu?

Treba si počkať na prvé konkrétne výsledky. Ak by výsledkom malo byť stíhanie niekoho len pre jeho názor, bolo by to podľa mňa protiústavné. Takýto človek by bol v konečnom dôsledku oslobodený a mohol by si nárokovať odškodnenie. Hranicou, kde sa končí právo na slobodu prejavu, je vyhrážanie sa násilím niekomu, kto má iný názor alebo iné politické presvedčenie. Za túto líniu by sa nemalo ísť. Iné však je, ak niekto otvorene šíri nenávisť.

Na sociálnych sieťach o tejto zásahovej jednotke ľudia hovoria ako o gestape. Nemyslíte si, že to nakoniec povedie proti koalícii?

Sám som sa pozastavil napríklad nad informáciou, že policajti z tejto jednotky vyšetrujú profesora Milana Stanislava Ďuricu. Zdalo sa mi to ako úplná nehoráznosť, tak som si overoval niektoré informácie. Podľa toho, čo som sa dozvedel, všakide len o operatívne preverenie oznámenia, ktoré niekto podal. Aj na mňa prišlo v minulosti pár oznámení a musel som k nim dať svoje stanovisko, či sa mi to páčilo alebo nie. V tomto treba chápať policajtov: musia preveriť každé oznámenie, aby mohli vo veci rozhodnúť. Podľa informácií, ktoré mám, však v tomto konkrétnom prípade nedošlo k nijakému trestnému činu.

Nezamyslela sa koalícia, že zákony, ktoré vytvára na boj proti ľuďom s iným názorom, môžu byť jedného dňa použité práve proti ich navrhovateľom?

Nesúhlasím s hodnotením, že koalícia vytvára zákony na boj proti ľuďom s inými názormi. Ak však niekto tvrdí, že všetkých moslimov treba pobiť, tak to asi nie je v poriadku a takýto človek by mal niesť zodpovednosť za svoje výroky. Opakujem, hranicu, ktorú by sme nemali prekročiť, je šírenie nenávisti a podnecovanie k násiliu. To je cesta k anarchii, chaosu, úpadku. Aj kritické názory musíme vyjadriť normálnou rečou. Traumou dnešnej politiky je to, že každý sa snaží predstihnúť svojho oponenta čoraz tvrdším jazykom, čoraz tvrdšími prostriedkami. Kam to povedie? To sme sa už zbláznili a nevieme o veciach normálne rozprávať?

V straníckych radoch máte oponentku Moniku Flašíkovú-Beňovú, ktorá vás kritizuje za vaše postoje k migrantom…

Jemne povedané: máme s pani europoslankyňou na niektoré otázky celkom odlišné názory.

V istom rozhovore ste povedali, že moslimovia pri moci sú hrozbou pre starý kontinent. Ako ste to presne mysleli?

Ak by ste hľadali v mojich vyjadreniach niečo, čo by bolo prejavom nenávisti k islamu, nenašli by ste to. Aj medzi moslimami sú mnohí úprimní a dobrí ľudia. Problém je to, že v islame existujú niektoré veľmi silné radikálne hnutia, ktoré sú početné a vplyvné. S pomocou niektorých ropných veľmocí, ako napríklad Saudskej Arábie, sa presadzujú v európskych metropolách a postupne si budujú sieť malých kalifátov. Vzhľadom na ich dobrú a našu zlú demografiu existuje reálna hrozba, že moslimskí politici prirodzeným spôsobom získajú moc v európskych štátoch a začnú demokratickou cestou presadzovať svoj právny systém šaría a svoje hodnoty. Ak sa nespamätáme, tak Európa už nebude tou Európou, ako ju poznáme my. Čiže ja neútočím proti islamu – oni sa správajú v podstate prirodzene, ja kritizujem nás kresťanov, že toto dopúšťame. Rodí sa málo detí, spohodlneli sme, strácame ostražitosť, už sa nevieme a nechceme brániť. Problém nie je v islame, problém je v nás.

Existuje možnosť tento trend zastaviť?

Ak obnovíme kultúru rodiny a detí, dá sa to ešte zachrániť.

Na jednej strane premiér alebo poslanci Smeru deklarujú jasný postoj k migrantom, ale europoslanci za Smer-SD hlasujú v rozpore s domácou politikou, navyše európske zákony sú nadradené slovenským. Ako to potom majú ľudia vnímať?

Predseda vlády Robert Fico často hovorí, že europoslanci sú odtrhnutí od života, a v mnohých prípadoch mu musíme dať za pravdu. Na druhej strane, nie každé uznesenie Európskeho parlamentu je záväzné pre členské štáty, mnohokrát ide len o nezáväzné odporúčania. Fakt je, že akýsi zápas o návrat k pôvodným európskym koreňom prebieha naprieč politickým spektrom, naprieč politickými stranami.

Veľká kritika sa vzniesla na vašu hlavu, keď ste sa vyjadrili, že v Európe narástol náboženský radikalizmus. Považujete za správny zákon o sprísnení registrácie cirkví?

Súvisí to s tým, čo som už povedal. Všimnite si zaujímavú vec: Saudská Arábia ako jeden z najbohatších arabských štátov ostentatívne neprijíma utečencov ani z blízkej Sýrie. Naopak, vyhlasuje, že finančne bude podporovať výstavbu mešít v európskych mestách. Pritom Saudskú Arábiu ovláda radikálna islamská vetva wahhábisti, ktorí systematicky podporujú práve radikálny smer islamu v Európe. Nuž, ak toto niekto nevidí! Ja som v spolupráci s ministrom Marekom Maďaričom už v roku 2008 predkladal zákon, ktorý výrazne sprísnil registráciu cirkví na Slovensku. Teraz sa ešte viac sprísnil. Aj vďaka tomuto zákonu a dobrej azylovej politike Slovenska tu zatiaľ s radikálnymi náboženskými skupinami nemáme problém.

Na Slovensku sa často hovorí o odluke cirkví od štátu. Je to reálne?

Tento terminus technicus je nesprávny, pretože k odluke cirkví od štátu došlo hneď po revolúcii v roku 1989. Znamenala to, že štát prestal zasahovať do riadenia cirkví a garantoval náboženskú slobodu. Správne by sme teda mali hovoriť o modeli financovania cirkví. Na konkrétnom technickom riešení pracuje expertná skupina, vyhodnocujúca všetky detaily a súvislosti. Mne osobne sa celkom pozdáva súčasný model, možno s niektorými úpravami.

Čo by to presne znamenalo?

Súčasný model je financovanie zo štátneho rozpočtu, avšak bez nejakého presne nastaveného kľúča. V podstate sa vždy vychádza z predchádzajúceho roka. Čiže súčasný model by sa mal nastaviť tak, aby bol jasný kľúč, podobne, ako to má napríklad samospráva.

Pred pár dňami prešiel v parlamente do druhého čítania zákon o obmedzení predaja počas štátnych sviatkov. V demokraticky vyspelých krajinách, akými sú Rakúsko, Nemecko i Švajčiarsko, sú obchody zatvorené aj v nedeľu. Nemohli by byť tieto krajiny inšpiráciou pre Slovensko?

Táto otázka má rozmer ekonomický, sociálny a hodnotový. Z hľadiska ekonomického nikto neutrpí ujmu. Predajcovia sami tvrdia, že ich tento zákon nepoškodí, pretože ľudia sa tovarom predzásobia, prípadne dozásobia. Aj zamestnanci, tak ako všetci ostatní, musia dostať za sviatok zaplatené, aj keď nebudú v robote. Z hľadiska sociálneho sa dáva takmer 300-tisíc pracovníkom v sektore maloobchodu právo byť počas sviatočných dní doma, so svojimi rodinami. Zamestnávateľ im nebude môcť nariadiť prácu počas týchto dní a oni budú môcť – ako my všetci ostatní – zostať doma a prežiť sviatočný deň podľa svojich predstáv. Z hľadiska hodnotového je to pozitívny krok, pretože je to akási podvedomá ochrana pred dnešnou hektikou. Aspoň počas 15 dní sa vytvára v spoločnosti atmosféra pokoja, navodzuje sa pocit odpočinku, oddychu, ticha.

Prešiel rok od parlamentných volieb, keď sa o vás hovorilo ako o horúcom kandidátovi na post ministra kultúry. Prečo sa tak nestalo?

To vám neviem povedať a nechcem o tom ani špekulovať. Ja som spokojný s tou prácou, ktorú robím, a naozaj ma baví.

Práve pre post ministra kultúry a meno Mareka Maďariča vyvoláva SNS v koalícii spor. Možno sa tomu dalo predísť, keby ste na poste ministra stáli vy…

Ten spor by som nepreceňoval. Marek Maďarič je človek na svojom mieste, pre Smer je to veľmi cenná osobnosť so strategickým videním, ostrovtipom, bystrou logikou a nadhľadom. Podľa mňa ešte posledné slovo v Smere nepovedal.

V uplynulých dňoch sa dostala koalícia do krízy. Navonok je zažehnaná. Je to naozaj tak?

V koalícii sú tri odlišné strany, ktoré sa dohodli na spoločnom programe. Premiér Róbert Fico je skúsený politik a aj po ľudskej stránke je schopný vyvažovať turbulencie, ktoré celkom prirodzene budú v koalícii prichádzať.

Predpokladáte, že táto koalícia vydrží do konca volebného obdobia?

Ja som zlý respondent na takéto otázky, lebo som svojím založením optimista. Takže moja odpoveď je áno. Na druhej strane, nevidím ani jeden logický dôvod, prečo by nemala vydržať. Ani jednej koaličnej strane momentálne predčasné voľby nevyhovujú a nie je ani iná alternatíva na vládnutie.

SNS vidí aj ďalší problém, a tým je voľba nového riaditeľa RTVS. Neobávate sa, že to môže vyvolať ďalšiu koaličnú krízu?

Niekedy sa normálne otázky v médiách preceňujú. O každej otázke sa v koalícii diskutuje a von sa s ňou ide, až keď prídeme k dohode. Takže som presvedčený, že aj na tomto sa so svojimi koaličnými partnermi zhodneme.

Hovorí sa o vás, že ste jeden z mála poslancov v Smere, ktorý hlasuje nie podľa straníckych príkazov, ale podľa seba. Neobávate sa, že vám to jedného dňa prestanú tolerovať?

O Smere sa často vytvára obraz, že je to hlasovacia mašinéria, v ktorej poslanci potláčajú svoj názor. Pritom to nie je pravda. O mnohých otázkach v strane diskutujeme, aj sa hádame. To, že s tým nevychádzame na verejnosť, je iná vec. Ak má niekto na niečo iný názor, má právo nehlasovať, nikomu zatiaľ preto neodtrhli hlavu. Najmä v kultúrno-etických otázkach sa u nás rešpektuje sloboda rozhodnutia. V mnohých rozhovoroch oceňujem práve to, že v Smere sa takýto princíp akceptuje.