UKRAJINSKÁ AGÓNIA

Zástupná vojna medzi NATO a Ruskom na Ukrajine prebieha už takmer pol roka. Na kľúčových častiach frontu beží teraz delostrelecká vojna, pri ktorej Rusko pomaly, ale nezadržateľne postupuje. Môže to trvať ešte dlho a bude to iste veľmi krvavé. Nie je vylúčené, že Západ ešte dá Ukrajine zbrane, ktoré Rusku situáciu vážne znepríjemnia. Jednu z takýchto zbraní im už dodali: raketomety HIMARS, ktoré po ich nasadení začali ničiť ruské komunikačné posty, sklady munícií, logistické centrá a ďalšie dôležité body. Je možné, že podobných prekvapení bude viac: treba si uvedomiť, že USA vynakladajú na zbrojenie 15-krát viac financií než Rusko. A to ešte majú na svojej strane Britániu, Nemecko a Francúzsko – čo sú krajiny, z ktorých každá dáva na zbrojenie podobnú sumu ako Rusko – a ďalšie západné štáty, ktoré tiež zbroja. Aj napriek gigantickej korupcii, ktorá v USA v oblasti výdavkov na zbrojenie existuje, a tiež faktu, že dolár má v Rusku inú váhu ako v USA, je na strane Západu veľká prevaha v niektorých vojenských technológiách.

Hrozba pre ľudskú civilizáciu

Ani to však nič nezmení na celkovom budúcom výsledku vojny, ktorú Rusko musí vyhrať, vzhľadom na svoje celkovo omnoho väčšie možnosti, ako má Ukrajina aj s pomocou NATO. Raketometov HIMARS dostala Ukrajina dvanásť, ale aby tento „gamechanger“ hru naozaj zmenil, muselo by ich byť aspoň stokrát viac – a ani to by asi nepomohlo.

Keď by však Ukrajina bola s Ruskom v oficiálnej vojne, každý jej spojenec by bol tiež účastníkom vojny a bol by pre Rusko legitímnym cieľom. Samozrejme, to by znamenalo otvorený vojenský konflikt veľmocí, ktorý by mohol znamenať koniec ľudskej civilizácie na planéte Zem.

Nové taktické postupy hľadá aj ruská strana: objavili sa napríklad informácie o tom, že Irán dodá Rusku stovky dronov, ktoré sa osvedčili pri prekonávaní saudskej protivzdušnej obrany. Niekto by mohol spochybniť schopnosť Iránu vyrobiť špičkový dron, avšak táto krajina, ktorá už vyslala do vesmíru vlastnú kozmickú loď, dosiahla v oblasti bezpilotných bojových a prieskumných prostriedkov takú úroveň, že americký generál McKenzie už vlani upozornil, že „iránske bezpilotné lietadlá predstavujú na Blízkom východe takú hrozbu, že prvýkrát od kórejskej vojny tam USA operujú bez úplnej vzdušnej prevahy“.

Rusko má v zálohe aj ďalší krok, ktorý môže urobiť: vyhlásiť Ukrajine vojnu. Zatiaľ totiž realizuje iba tzv. špeciálnu operáciu, čo Západu nebráni Ukrajine vojensky pomáhať. Keď by však Ukrajina bola s Ruskom v oficiálnej vojne, každý jej spojenec by bol tiež účastníkom vojny a bol by pre Rusko legitímnym cieľom. Samozrejme, to by znamenalo otvorený vojenský konflikt veľmocí, ktorý by mohol znamenať koniec ľudskej civilizácie na planéte Zem.

Preto sú aj západní komentátori skeptickí voči možnostiam Ukrajiny v tejto vojne zvíťaziť. Chápu, že ak sa do nej otvorene nezapojí aj Západ, pomer síl nedáva iný možný výsledok než víťazstvo Ruska.

Niekto tu blufuje

Na druhej strane je jasné aj to, že prehra v tejto vojne by pre svetovládny Západ znamenala ťažkú stratu prestíže a prakticky koniec globálnej dominancie. Komentátor Thierry Meyssan tvrdí, že jedinou možnosťou záchrany západnej nadvlády je vojna, pri ktorej by NATO vojensky zničilo Rusko. Čosi podobné hovorí aj bieloruský prezident Alexandr Lukašenko, ktorý si myslí, že Západ zaútočí na Rusko cez Bielorusko. A veľmi pesimistickú prognózu vyslovil aj srbský prezident Aleksandar Vučič: „Najviac ma znepokojuje vyhliadka na svetovú vojnu. Obávam sa, že dôjde k oveľa vážnejšiemu vojenskému konfliktu ako teraz.“ Ani on nepochybuje o tom, že súčasná vojna na Ukrajine je vojnou medzi Západom a Ruskom. „Musíme pochopiť, že uprostred svetovej vojny musia prestať všetky reči o regionálnej alebo lokálnej vojne. Celý západný svet bojuje proti Rusku s pomocou Ukrajincov. Ide o globálny konflikt,“ zdôraznil srbský prezident.

Aj Západ však viac-menej priznal, že proti novým ruským strategickým zbraniam sa v súčasnosti nemá ako brániť. A teda, ak by teraz došlo k plnoformátovej vojne veľmocí, princíp zaručeného vzájomného zničenia by bol aktuálnejší ako kedykoľvek predtým. Čo však potom tie slovné prekáračky znamenajú? Je americké vedenie také hlúpe a neinformované? Tak to asi nebude, hoci pri pohľade na ich čoraz senilnejšieho prezidenta by tomu človek takmer aj uveril. Druhá možnosť potom je, že tu niekto blufuje. V skutočnosti Američania do jadrového konfliktu kvôli Ukrajine nepôjdu, akokoľvek hrozivo sa tvária a všetky tie reči sú iba taktickými manévrami. Ruské vedenie to však nijako nepomýli a neodradí od rozhodnutia dosiahnuť cieľ.

Aký je? Analytik Boris Rožin hovorí, že konečná kontaktná línia do konca vojny sa stane súčasťou novej železnej opony, ktorá bude zrejme na desaťročia zablokovaná. Preto bez dosiahnutia želaných cieľov vojenskými prostriedkami nie je pre Rusko vhodné uzatvárať mier v nevhodnej konfigurácii budúcej štátnej hranice. A aká konfigurácia je vhodná? Mnohí pozorovatelia vidia dve možnosti: buď hranica Ukrajiny ako celku, alebo jej rozdelenie na „kyjevský“ severozápad a „Novorusko“, zahŕňajúce východ a juh Ukrajiny vrátane celého čiernomorského pobrežia.

Geopolitický zápas

Čas je na strane Ruska a ono si toho je dobre vedomé. Vojna na Ukrajine je súčasťou geopolitického zápasu, kde rok či dekáda nehrajú rolu: ide o celkový výsledok. Doterajší hegemón postupne stráca vo svete pozície a je tu aj psychologická stránka veci: dlhé mesiace počúvať, ako „naši“ vyhrávajú, ale pritom pri pohľade na mapu vidieť opak, to má na voličov omnoho vážnejší dôsledok než len prostý rýchly koniec vojny. Prezidentské voľby v USA sa pomaly blížia a čím dlhšia bude ukrajinská agónia, tým horšie pre Bidena, ktorého popularita povážlivo upadá, spolu s jeho mentálnym stavom. Zelenského ekonomický poradca Oleg Ustenko povedal, že Ukrajina teraz potrebuje od Západu deväť miliárd dolárov mesačne, aby pokryla svoj rozpočtový deficit. Dokedy Západ vydrží týmto tempom udržiavať pri živote túto napodobeninu nezávislého štátu? A ešte je tu Európa s jej odkázanosťou na ruské energie. Ak aj horko-ťažko prežije túto zimu zo starých zásob, o rok príde ďalšia...