USA V ÚLOHE DVOJITÉHO AGENTA

B. M. Volchonskij: Ak sa EÚ vzdáva svojich tradičných hodnôt, potom cudzorodý prvok, aký prináša migračná kríza, spôsobí deštrukciu Európy

Foto JANA BIROŠOVÁ
Dátum 01.12.2015

Popredný expert Ruského inštitútu strategických štúdií Boris Michajlovič Volchonskij je autorom viacerých vedeckých publikácií a nespočetných publicistických komentárov v najznámejších ruských médiách ako Kommersant, Vremja, Novosti alebo v rádiu Hlas Ruska. Hovorí po anglicky, taliansky, hindsky a sinhálsky. Po jeho krátkom prednáškovom turné po slovenských univerzitách sme sa s ním porozprávali o horúcich témach týchto dní.

Na poslednom Valdajskom klube prezident Putin hovoril o Sýrii a kríze na Blízkom východe. Ako sa pozeráte na fakt, že Rusi vkročili do vojnového konfliktu v Sýrii a začali bombardovať tzv. Islamský štát?

Začneme tým, že tzv. Islamský štát, lebo nejde o skutočný štát, iba o názov, vznikol nie spontánne, nie vo vzduchoprázdne, ale v dôsledku konkrétneho konania, predovšetkým vojenského pôsobenia USA v Iraku, pretože základ vojenskej zložky IS tvoria bývalí dôstojníci armády Saddáma Husajna. O Husajnovom diktátorskom režime môžeme povedať viac zlého ako dobrého, ale bol to režim, ktorý zachovával v Iraku stabilitu.

Tzv. Islamský štát vznikol nie spontánne, nie vo vzduchoprázdne, ale v dôsledku konkrétneho konania, predovšetkým vojenského pôsobenia USA v Iraku.

Režim Muammara Kaddáfího v Líbyi takisto.

V Líbyi takisto. Ale základ armády Islamského štátu predsa len tvorí bývalá armáda Saddáma Husajna. A Líbya sa potom stala miestom použitia ich síl. Nemyslím si, že Američania plánovali vytvorenie Islamského štátu, ale v dôsledku ich konania vznikla práve táto sila, ktorá teraz rozšírila svoje chápadlá ako chobotnica, viedla k vytvoreniu metastáz nielen za hranicami Iraku, ale aj v Sýrii, Líbyi a predstavuje už hrozbu pre celé svetové spoločenstvo vrátane USA.

Veľa sa hovorí o tom, že USA alebo Saudská Arábia podporujú v Sýrii tzv. umiernenú opozíciu. Kto je vlastne umiernená opozícia?

Po prvé, tzv. umiernená opozícia, ktorú podporujú, sú rovnakí teroristi, a po druhé, tzv. slobodná sýrska armáda de facto prestala existovať.

Rozpad Sýrie na niekoľko štátov by bola tragédia pre celý Blízky východ aj pre svet. Vzniká otázka: kto vlastne môže zabezpečiť stabilitu v krajine?

EÚ je nielen spojencom, ale zároveň aj konkurentom USA. Preto je záujem oslabiť Európu, aby bola viac submisívna, viac ustupovala na rokovaniach.

Podľa mňa nikto z rozumne uvažujúcich politikov nevyzýva na to, aby sa Sýria rozpadla. Putin na Valdajskom fóre, ktoré ste spomenuli, hovoril, že sýrska vláda je pripravená sadnúť si za rokovací stôl, dokonca aj s tzv. ozbrojenou opozíciou, no s tou, ktorej ide o mier a stabilitu v krajine. Putin sa však zároveň spýtal: „Ukážte, kde sú? Niet ich. Nikto na nich nemôže ukázať.“

Znamená to, že v Sýrii neexistujú proti Asadovej vláde reálne opozičné sily?

Možnože sú takéto sily, ktoré vystupujú proti Bašárovi Asadovi, ale nemajú reálnu moc nad týmto územím, nemajú kontrolu nad reálnymi silami v krajine ani nad jej zdrojmi.

Domnievate sa, že sú len dve alternatívy riešenia situácie v Sýrii – buď zvíťazí Asad alebo Islamský štát? Tretia cesta neexistuje?

Takto by som to neformuloval. Asad predsa viackrát vyhlásil, že je pripravený odísť. A Rusko aj prezident Putin povedal, že my nepodporujeme osobne Bašára Asada, pretože je, povedzme, náš spojenec, ale podporujeme ho, pretože je momentálne jediný zákonný predstaviteľ moci v Sýrii. Keď sa zlikviduje terorizmus v štáte, čo je prvoradá úloha, potom iba samotní Sýrčania môžu rozhodnúť, čo bude ďalej. Podľa súčasného stavu veci je však Bašár Asad legitímne zvoleným prezidentom, predstavuje moc a je istým symbolom, garantom stability.

Sýria bola sekulárnym štátom, neboli tam náboženské či etnické rozbroje. Ako vnímate z tohto hľadiska situáciu dnes?

Asad dlhé roky zaručoval práva náboženských a etnických menšín. Dnes však vidíme popravy kresťanov, popravy Kurdov vrátane moslimov, jezídov a šiítov. Ako je známe, teroristi a zločinci nevyznávajú nijaké náboženstvo. Preto vyhlásenia islamistov, že sú nositeľmi pravej viery, je len zámena pojmov.

Na jednej strane Spojené štáty bombardujú Islamský štát, hoci nie veľmi úspešne, ale na druhej strane im prekáža, že sa do boja s terorizmom zapojili aj Rusi. Vzniká dojem, že Američania využívajú aj Islamský štát na to, aby dosiahli svoje geopolitické ciele. Nehrajú tu USA úlohu dvojitého agenta?

V politike to nie je novinka. Na jednej strane USA vystupujú proti Islamskému štátu, ale Saudská Arábia, ktorá je americkým spojencom, je za Islamský štát. Tak ako je možné, že náš spojenec podporuje Islamský štát? Na druhej strane proti Islamskému štátu vystupuje Irán, ale USA a Irán sú protivníci. Tak ako je možné, že náš spojenec vystupuje na strane tej sily, ktorá vystupuje proti nám, alebo proti ktorej vystupujeme my, a náš protivník zasa vystupuje proti tej sile, proti ktorej vystupujeme my? Do toho vstupuje ešte Izrael, ktorý vystupuje proti Iránu, ale je na strane Saudskej Arábie, no zároveň je aj proti Islamskému štátu. Je to celé veľmi zamotané.

Dá sa to klbko vôbec nejako rozmotať?

Vyzerá to ako vtip, ale odzrkadľuje to naozaj zložitú situáciu, ktorá sa vytvorila v tomto regióne. Ako som už povedal, je tu veľmi veľa rôznych síl. Bojuje tu nejaký oddiel, má svojho poľného veliteľa, má, povedzme, 50 svojich bojovníkov, nejaké zbrane a pod kontrolou určité územie. Niekto na nich zaútočí a oni hovoria, že my sme Islamský štát, tak nech nám pomôžu naši bojovníci z Islamského štátu. Potom na nich útočí Islamský štát, tak dvíhajú inú zástavu a tvrdia o sebe, že sú an-Nusrá, tak nech im pomôže al-Káida. Potom si spomenú, že sú Kurdi, tak žiadajú o pomoc Kurdov. Takáto výmena zástav sa tam robí pravidelne a nie vždy sa dá presne povedať, kto bojuje na čej strane.

Koho podľa vás v tomto chaose vlastne podporujú Spojené štáty?

Čo sa týka USA, nepovedal by som to tak priamo, že podporujú Islamský štát. Ale to, že do určitej miery v určitých etapách práve Islamský štát plní tie úlohy, ktoré sú rovnaké ako úlohy USA, je očividné. Hovoria, že ich hlavnou úlohou je odstránenie Asada. Ale veď to isté už urobili v Iraku aj Líbyi, aj v Afganistane a na iných miestach, kde odstraňovali diktátorské režimy, čo nakoniec viedlo k chaosu v krajine. Možno USA naozaj plánovali vytvorenie takéhoto chaosu.

Čo chcú vlastne USA dosiahnuť tým, že vytvárajú vo svete ohniská napätia? Naozaj tam chcú zaviesť demokraciu?

Ak áno, tak túto úlohu potom nikde nesplnili - ani v Líbyi, ani v Iraku, ani v Afganistane a ani na Ukrajine. Pretože tam demokracie v podstate niet. Situácia v oblasti demokracie sa na Ukrajine ešte zhoršila oproti tomu, aká bola za Janukovyča v predchádzajúcich rokoch.

Európu odrazu zaplavila migračná cunami, pri ktorej akoby hranice štátov stratili svoj zmysel. Kde podľa vás treba hľadať príčiny tohto stavu?

Druhá vec sú migranti, ktorí utekajú dnes. To už nie sú nositelia nejakej kultúry, to sú ľudia zbavení koreňov, nositelia určitých deštrukčných vplyvov, ktorí si nenašli miesto vo svojej vlastnej spoločnosti a so sebou si nesú aj ten deštrukčný prvok.

Použili ste slovo cunami. Vieme, že cunami nevzniká len tak, sama od seba. Pôvodom cunami je zemetrasenie. Preto musíme hovoriť o tom, kde vzniklo zemetrasenie, ktoré vyvolalo túto vlnu. To je prvá otázka. Druhá otázka: títo utečenci, ktorí sa tak nečakane vrútili do Európy, dosť dlhý čas žili v táboroch v Turecku. Pre Turecko to bol problém, ale tento problém neprenikal za jeho hranice.

 

Až teraz. Otázka stojí, prečo takto náhle a všetci naraz?

Vzniká dojem, že im dal niekto signál: buď EÚ alebo nejaké medzinárodné štruktúry prestali financovať tábory na území Turecka a Turecko ich už nedokázalo ďalej podporovať. To sa však tiež robí na základe nejakého rozhodnutia. Nie spontánne. Teda, niekto rozhodol, že sa zastaví financovanie. Nebolo ťažké spočítať si dôsledky, že ľudia nezostanú žiť v tých táboroch a pôjdu ďalej. Nemám rád rôzne konšpiračné teórie, ale vždy si kladiem otázku: komu to prospieva?

Komu prospieva migračná kríza v Európe, si vieme domyslieť. Platí otázka „cui bono“ aj o ukrajinskej kríze?

Pozrite sa na krízu v Ukrajine. Aká bola jej hlavná úloha? Aby sa zhoršili vzťahy medzi Ruskom a západnou Európou, aj keď ani Rusko, ani EÚ sa priamo nezapájali do tejto krízy, neboli pri jej vzniku. V dôsledku tejto krízy sa však zhoršili vzťahy, vznikol problém s prepravou plynu aj rôzne spory v tejto súvislosti, zastavil sa projekt Južný prúd (South Stream) a súčasne sa v USA rozvíja program ťažby bridlicového plynu. A najperspektívnejší trh pre tento plyn je európsky trh. Navyše, USA už dávno rokujú o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve.

Tieto rokovania o TTIP sa však dostali do slepej uličky...

Mohlo by sa zdať, že zhoršenie vzťahov medzi Ruskom a Európskou úniou nakopne EÚ, aby pokračovala v rokovaniach o TTIP. Lenže k tomu neprišlo. A tu vzniká nová neočakávaná, ako z jasného neba spadnutá migračná vlna. Môže vzniknúť situácia, že EÚ sa s tým nedokáže vyrovnať a bude nútená obrátiť sa o finančnú či organizačnú pomoc na USA. Potom sa tieto rokovania o TTIP môžu posunúť, samozrejme, predovšetkým v prospech USA. Podľa mňa je očividné, že táto kríza bola zjavne vyprovokovaná, že sa nezrodila spontánne. Jednoducho, začala sa hromadiť určitá masa ľudí, ktorá potom dostala signál – choďte!

Je cieľom celého tohto pohybu oslabiť Európu? Veď Európska únia a USA sú spojenci.

EÚ je nielen spojencom, ale zároveň aj konkurentom USA. Preto je záujem oslabiť Európu, aby bola viac submisívna, viac ustupovala na rokovaniach. A to zapadá aj do celkovej tendencie, keď sa USA snažia zachovať svoj unipolárny svetový poriadok.

Akú úlohu podľa vás v tejto záležitosti hrá Merkelová, keďže pozvala do Nemecka 800-tisíc utečencov? Prečo to vlastne robí? Podľa istej konšpiračnej teórie vraj Merkelovú držia pod krkom Američania.

Aj ja niekedy zvyknem hovoriť, že istotne, keď Snowden vyzradil tajomstvo, že NSA sleduje a odpočúva lídrov EÚ vrátane Merkelovej. Je možné, že zachytili takú strašnú informáciu, že Merkelová teraz nevie, čo robiť. Ale v tomto prípade by išlo o príliš jednoduché vysvetlenie. Musíme vziať do úvahy, že migrácia sama osebe je celkovo pozitívny jav. Keď ľudia idú z jedného štátu do druhého, niekde je práca lepšia, inde horšia, Slováci môžu ísť do Európy, Tadžici idú do Ruska...

Lenže tu nejde o migráciu jednotlivých osôb či skupín – v prípade exodu, aký zažíva Európa, ide o obrovský prílev ľudí inej kultúry, iného náboženstva, iných tradícií!

Prelínanie kultúr samo osebe neprináša nič zlé. Keď sa pozrieme do histórie na tie prípady, keď kresťanstvo a islam existovali vedľa seba, niekedy aj v antagonistickej forme, vznikla veľmi zaujímavá kultúra. Napríklad v južnom Španielsku, v Andalúzii. Druhá vec sú migranti, ktorí utekajú dnes. To už nie sú nositelia nejakej kultúry, to sú ľudia zbavení koreňov, nositelia určitých deštrukčných vplyvov, ktorí si nenašli miesto vo svojej vlastnej spoločnosti a so sebou si nesú aj ten deštrukčný prvok. V tom je nebezpečenstvo. Nie v tom, že je to iná kultúra, ale to, že tá kultúra chýba, že ide o deštrukciu európskej kultúry aj deštrukciu islamskej kultúry. Viete, ja nie som ten, kto by mal súdiť Európu, ale keď sa v EÚ rokovalo o návrhu Európskej ústavy, vyškrtli z nej ustanovenie o kresťanských koreňoch európskej kultúry a rozhodli sa, že kresťanstvo vôbec nebudú spomínať. Čiže Európa samotná už urobila kroky smerom k zničeniu svojich vlastných kultúrnych tradícií.

Masívnou migráciou prichádza do Európy cudzorodý prvok. Je možné spojiť či zjednotiť v súčasnej Európe dve diametrálne rozdielne sily?

Vzniká tu tzv. kumulatívny efekt: keď sa spoja dve sily, nejde o ich mechanický súčet, ale ich pôsobením prichádza k výbuchu. A to, že sa v Európe v mnohých oblastiach uplatňujú zásady ústupu od tradičných hodnôt, tradičných hodnôt rodiny, tradičných hodnôt náboženstva, tradičných hodnôt klasickej kultúry, to vytvára predpoklady, aby bol tento nový cudzorodý prvok ešte deštrukčnejší.

Nie je v tom, čo hovoríte, priveľa čiernej farby?

Nechcem povedať, že v Európe je všetko čierne, nie je to tak, v Európe sú aj skvelé kultúrne vzory. Skôr hovorím o prevládajúcej politickej a ideologickej línii, ktorú predstavujú nie národné štáty Európy, pretože národné štáty si riešia do istej miery svoje úlohy, ale ide o nadnárodné štruktúry, ktoré sa snažia nivelizovať osobitosti každého štátu. Hovorím o bruselskej byrokracii.

Fotogaléria