ÚTOK NA ÚSTAVU SR

Koalícia SNS a Most-Híd by za čias niekdajšieho predsedu SNS Jána Slotu či Anny Belousovovej nikdy nemala šancu

Foto TASR/MARTIN BAUMANN
Dátum 03.06.2019

Kto videl Krstného otca čo i len jediný raz, tak sa mu do pamäti vryl výrok Dona Corleoneho: Priateľa si drž blízko, ale nepriateľa ešte bližšie. Niet pochýb, že túto myšlienku si osvojil aj všetkými masťami mazaný, s maskou žoviálneho kamaráta, Béla Bugár, ktorý si za priateľa vybral Andreja Danka. Ten mu vo svojej naivite a politickej neskúsenosti nabehol na maďarské vidly a podružili sa.

Bez principiálnosti

Koalícia SNS s Mostom-Híd by za čias niekdajšieho predsedu SNS Jána Slotu či Anny Belousovovej nikdy nemala šancu uzrieť svetlo sveta a už vonkoncom by nehlasovala za zákony proti vlastnému národu. V slovensko-maďarských vzťahoch zastávali obaja bývalí lídri SNS principiálny postoj. Mali na pamäti, že z maďarskej strany nemožno očakávať úprimné priateľstvo či pokojné spolunažívanie. Nakoniec, história nás jasne varuje – tisícročný útlak, černovská tragédia z roku 1907 či Malá vojna z roku 1939. Ich boj sa nikdy nekončí, stále snívajú svoj sen o veľkom Maďarsku, o spochybnení Trianonu či zrušení Benešových dekrétov. Niekdajší líder maďarskej menšiny Pál Csáky sa svojím nepriateľstvom voči Slovákom netajil. Bol podstatne priamočiarejší ako Béla Bugár, ktorý si na rozdiel od neho dokonca svojou povahou a vystupovaním podmanil aj slovenských voličov, no v duši nezabudol, odkiaľ prišiel a kam patrí. V politike dosiahol takmer všetko, čo ako menšinový politik mohol, najmä v súvislosti s plazivou autonómiou, kultúrnou i školskou, za výraznej podpory Fica i Danka. Inak by sa nemohlo stať, že bez akéhokoľvek odporu predseda SNS so spolupáchateľmi súhlasil, aby Železnice Slovenskej republiky pod vedením ministra Árpáda Érseka z Mosta-Híd pripravili osadenie dvojjazyčných názvov na 55 vlakových staniciach na juhu Slovenska. Ďalším vlastizradným počinom, ktorý spáchal takmer celý poslanecký klub SNS pod taktovkou Smeru-SD, bolo hlasovanie za zriadenie Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Po zavedení do praxe finančné prostriedky rozdeľujú samotní zástupcovia menšín. Ministerstvo tak týmto hlasovaním stratilo právomoc rozhodovať o menšinovej kultúre. Maďarské strany sa o niečo podobné pokúšali od vzniku samostatnej Slovenskej republiky a nakoniec neustálym tlakom, vyhrážaním sa demaršami a neoblomnosťou presadili svoj záujem, čím de facto dosiahli kultúrnu autonómiu. Paradoxne, bez akéhokoľvek odporu zástupcov slovenských politických strán. SNS od začiatku deväťdesiatych rokov bojovala proti rozpínavosti maďarských strán a ich požiadavkám o kultúrnu a školskú autonómiu a dnes týmito dvomi hlasovaniami podkopala zvrchovanosť vlastného národa, pretože po týchto skutkoch môžu prísť ďalšie nároky, a to na územnú autonómiu.

Nekončiace sa iredentistické chute

Béla Bugár napriek tomu, že v prezidentských voľbách totálne pohorel, sa naďalej úlisne usmieva, lebo vie, že za Dunajom ho aj tak pochvália. Netreba zabúdať, že je Maďar, ktorý nebude cítiť po slovensky a nebude mu ležať na srdci osud slovenského národa. A hoci sa zdá, že menšinoví politici presadzujúci maďarské záujmy na Slovensku sú roztrieštení vzhľadom na fakt, že sú zaregistrované až tri maďarské menšinové strany, opak môže byť pravdou, pretože aj v ich pozadí stojí oligarcha. A keď sa ten rozhodne, tak sa budú musieť napriek nevraživosti spojiť do jedného celku, aby si udržali pozície v slovenskom parlamente a oligarcha kontrolu nad kapitálom. Ich iredentistické chute sa nikdy neskončia. Potvrdzuje to nedávne vyhlásenie novozvoleného predsedu mimoparlamentnej strany a nezaradeného poslanca NR SR Zsolta Simona, podľa ktorého by SR mala vykonať zmenu Preambuly Ústavy SR tak, aby sa v nej nepísalo „My národ slovenský“, ale „My občania slovenskí“, aby sa vraj každý občan cítil aj podľa ústavy štátotvornou súčasťou tejto krajiny, aby sme boli plnohodnotnými občanmi.Z dlhodobého hľadiska chcú podľa jeho slov tiež presadiť zmenu územného členenia republiky tak, aby neznevýhodňovalo maďarskú menšinu. Rovnako navrhujú prehodnotenie vzdelávacieho systému s vyučovacím jazykom maďarským. Vidí tiež potrebu znovu zadefinovať, „kde chceme vidieť maďarskú menšinu o desať rokov“. Za kľúčový považujú aj rozvoj vidieka. „Pre existenciu a zachovanie našej menšiny považujeme prosperujúci vidiek ako základ,“ podotkol Simon. Strana Maďarské fórum, ktorú MV SR zaregistrovalo vo februári tohto roka, vrajnechce rozdeľovať, ale chce voličov Maďarov a maďarsky cítiacich voličov spájať. „Chceme lepšie Slovensko a vieme, že Slovensko lepšou krajinou a lepšiu vládu bez Maďarov a maďarskej menšiny mať nebude,“ povedal Simon s tým, že ich hlas skutočne rozhoduje.

Ak už ani toto vyhlásenie nie je pre Slovákov a slovenských politikov, ktorí sa bratajú s menšinovými politikmi, varovný signál, tak Slovákom niet rady ani pomoci.

Na rade sú Slováci

 

Maďarsko sa postupne stáva upadajúcim, xenofóbnym a útočným štátom a po víťazstve strany Fidesz a jej vodcu Viktora Orbána začalo túto politiku realizovať aj na vládnej úrovni. Ma­ďarsko sa vracia k svojej nedemokratickej a pronacistickej minulosti.

„Tektonický politický zlom“ dospel až takmer k českým hraniciam. To neveští nič dobrého. Najmä, ak maďarskí nacionalisti, ale ani ich politickí priatelia z Rakúska a Nemecka, rovnako ako Orbán v súvislosti so sloven­sko-maďarským konfliktom nikdy nezabudnú pripomenúť Bene­šove dekréty. Ukazuje sa, že rozpad ČSFR a vytvorenie samostatného Slovenska v roku 1993 Maďarom vyhovovalo. Československo bolo príliš veľký súper, ale malé Slovensko s desiatimi percentami maďarskej menšiny sa pre nich zdá byť relatívne ľahkou korisťou. Maďarsko dnes skutočne útočí najmä na Slovensko, a to, čo robí, nemožno hodnotiť inak ako otvorený útok, no podobné „zmrazené“ problémy má aj s inými. Rumunsko však, pretože samo vydáva vlastné pasy občanom Moldavska, nemôže veľmi nahlas protestovať. Nápad s „národnými pasmi“ však nie je nič nové. Srbsko, ohrozené maďarským nahnednutým nacionalizmom, ako štát držaný nad vodou Ruskom, ale túžiaci sa dostať do EÚ, sa bude v protestoch tiež krotiť. Na druhej strane Maďari vedia, že sa so Srbmi netreba zahrávať. Tí nie sú takí mierumilovní ako Slováci. Tí najprv strieľajú a potom sa pýtajú. Takže je logické, že na rade sú Slováci. Najslabší súper a bez vplyvného zahraničného protektora. Pretože sa však hrá o oveľa viac ako len o Slovensko – ohrozené sú Ru­munsko, Chorvátsko, Slovin­sko a aj ČR (tá s dôrazom dávaným na Benešove dekréty) – mohlo by prísť k destabilizácii celého regiónu. A k plánovaným „prepisom hraníc“.

 

(Václav Vlk, Extra plus č. 9/2010)