V EURÓPSKOM PREDKLONE

Čo si počať s informáciou, podľa ktorej osem východoeurópskych štátov EÚ, samozrejme, vrátane poslušného a iniciatívneho žiačika Slovenska, zvýši svoje príspevky do európskeho rozpočtu tak, aby bolo možné zaplniť medzeru spôsobenú odchodom Británie? Malo by to znamenať zvýšenie príspevkov namiesto jedného percenta hrubého produktu najmenej na 1,1 percenta. Únia teraz každý rok hospodári približne s 140 miliardami eur.

Nekompetentní ministri

Ak je to pravda, a ono to pravda je, svedčí to buď o nekompetentnosti ministrov krajín Vyšehradskej štvorky plus ich štyroch (a možno len troch, lebo Bulharsko túto informáciu dementovalo) kolegov z „nových krajín Európy“, ktorí sa na tom dohodli v Budapešti, alebo o čom...? Stačilo, že komisár Oettinger oznámil, že britský odchod bude v pokladnici EÚ predstavovať výpadok 11 až 12 miliárd eur, čo sa nebude dať nahradiť len úsporami, ale tie hrozia, a ľady sa hýbali.

Ministri prikývli na stretnutí vo formáte štyri plus štyri (Bulharsko, Chorvátsko, Rumunsko a Slovinsko) plus eurokomisár pre rozpočet Günter Oettinger. A zrejme všetci boli spokojní. Eurokomisár si mohol mädliť ruky: bude napokon dosť peňazí na všetko, na udržanie byrokratov pri mastných hrncoch, na podporu rôznych „charitatívnych“ aktivít v rámci celého sveta, na pokrytie výdavkov na migráciu či „lepšiu“ ochranu vonkajšej hranice únie. A ministri tiež: bude aj na eurofondy, pri ktorých si namastia vrecká všetci. Iste, aj euroúradníci. Napokon, že sa s európskymi fondmi „spája korupcia“, to sú slová Richarda Sulíka, a ten zrejme vie, o čom hovorí.

Takže tak, nezáleží, či chudobní budú ešte chudobnejší a bohatí ešte bohatšími. Napokon stará vec, veď Slovensko už pred rokmi s (vtedy) priemerným platom menej ako 800 eur mesačne muselo finančne pomáhať prostredníctvom „eurovalu“ štátom s dvojnásobnou výškou mesačného platu: Španielsku s 1 941 eurami, Cypru s 2 000 eurami, podobne Írsku, Portugalsku, Grécku. Bude čo rozdeľovať aj naďalej.

Odliv prostriedkov

Pokiaľ ide o „pravidelný“ tok peňazí medzi Slovenskom (a jeho susedmi) a Matkou Európou, vyzerá to v náš prospech. Podľa oficiálnych údajov v rokoch 2004 – 2015 poslala EÚ na Slovensko (po „vysúťažení“ a splnení množstva podmienok) 19 miliárd eur a Slovensko zaplatilo „na dosku“ (teda pevne určené sumy) 8 miliárd: plusový rozdiel 11 miliárd. Ročne teda v priemere prichádza z únie okolo 1,7 miliardy eur a odchádza 750 miliónov.

Skutočný pomer, čo Slovensko dostáva a čo sa zo Slovenska odváža, je však iný. Keby sme k sume, ktorú odvádzame EÚ, pripočítali iba transfer zisku peňažných finančných inštitúcií zo Slovenska, ktoré sú takmer v stopercentnom vlastníctve zahraničia – asi 850 miliónov eur ročne – odliv prostriedkov zo Slovenska by sa vyrovnal prílivu prostriedkov z EÚ. A to sme na strane odlivu započítali iba banky a poisťovne, ktoré svoje zisky po zdanení posielajú do zahraničia. Aké sú však čísla za železiarne, elektrárne, plynovod, všetky tie „zlaté nosnice“, ktoré sme lacno predali Západu a výnosy z nich každoročne od nás odtekajú? Sumu čistého prílevu peňazí z EÚ na Slovensko, 11 miliárd eur za 12 rokov, spomínané transfery západným smerom hravo prekonávajú možno už za jeden-jediný rok! Nedá sa teda povedať, že by sme vďaka členstvu v EÚ príliš zbohatli. Ak to našim voleným predstaviteľom postačuje a chcú dokonca prispievať ešte viac, musí to mať svoju príčinu... Veď to delenie!

Rozdielny prístup

Francúzsky ekonóm Thomas Piketty si tento problém všimol tiež. Hovorí, o čom my zväčša mlčíme: že európska integrácia priniesla východným štátom vyššiu produktivitu i nové pracovné miesta, ale zisky z veľkej časti odchádzajú na Západ. Hovorí o Poľsku, z ktorého v rokoch 2010 – 2016 odišlo 4,7 percenta HDP v kapitálových príjmoch na Západ, zatiaľ čo opačným smerom, z európskeho rozpočtu prišlo 2,7 percenta. Nepriaznivo toto porovnanie vyznieva pre Maďarsko (7,2 ku 4) a ešte horšie pre Česko: 7,6 ku 1,9. V prípade Slovenska podľa Pikettyho tento pomer predstavoval 4,2 ku 2,2, teda takmer dvakrát toľko odišlo ako prišlo.

A teraz, paradoxne, keď čistí prispievatelia zo západnej Európy nechcú niesť náhradu za Britániu na svojich pleciach, východné štáty, „aby neutrpeli škrty v dotáciách od EÚ“, sami si doplatia! Len preto, že samotné delenie europeňazí býva veľmi „príjemné“?

Pamätáte si na scénu z filmu Pacho, hybský zbojník? Prichádza Pacho a vidí, ako pán tlčie chudáka, zastane sa ho, no ten chudák uchmatne bič Pachovi a podá ho pánovi, aby ráčil pokračovať. Nie je to len náš, slovenský syndróm. Je to syndróm všetkých duchom malých, ktorí sa väčšmi spoliehajú na svojich pánov ako na seba. Je to syndróm aj Maďarov, Poliakov, Čechov, Slovincov, Chorvátov, Rumunov...?

Veď o čom inom svedčí fakt, že vrcholní predstavitelia Východu sú naďalej v európskom predklone. To naozaj im stále neprišlo, že prístup medzi západnou a východnou časťou EÚ je evidentne rozdielny? Počínajúc dotáciami pre poľnohospodárov, ktorých nedostatočnosť viedla u nás k zníženiu počtu pracujúcich v poľnohospodárstve z 350-tisíc v roku 1989 na 47-tisíc v roku 2014, až po posledné gestá v súvislosti s liekovou agentúrou či európskym ministrom financií.

Ekonóm Thomas Piketty konštatuje, že Európa si „zarába“ na problém hlbšieho štiepenia medzi bohatším západom a chudobnejším východom pre masívny odliv prostriedkov z východu na západ cez odvádzanie ziskov dcérskych spoločností na východe do západných centrál. Ak k tomu ešte pristúpi zvyšovanie príspevkov do rozpočtu EÚ, je naozaj legitímna otázka: Dokedy?

KOLONIÁLNA POLITIKA

Slovenská republika 2. februára na rokovaní v Budapešti súhlasila spolu s ďalšími siedmimi krajinami z východnej Európy (Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovinsko) zvýšiť svoj príspevok do rozpočtu EÚ na 1,1 percenta HDP. Súhlasíte s takýmto prístupom?

Sergej Kozlík
ekonomický odborník

Britský odchod bude znamenať výpadok príjmov EÚ cca 14 až 16 miliárd eur pri rozpočte výdavkov 140 mld. eur. V roku 2018 zaplatí SR do rozpočtu EÚ cca 900 mil. a získa naspäť v dotáciách cca 1,4 mld. Z tohto pohľadu by nárast príspevkov Slovenska o 60 mil. do rozpočtu EÚ v záujme prekrytia výpadku britských platieb, v zmysle dohovoru rozšírenej Vyšehradskej skupiny, mohol byť akceptovateľný. Potrebné súhlasy vlády, resp. Národnej rady SR je možné riešiť v nastávajúcom čase vrátane potrebnej úpravy rozpočtu SR na rok 2018. Za oveľa naliehavejšie považujem zníženie odlivu ziskov z krajín východnej Európy cez nadnárodné korporácie. Zo Slovenska odtekajú ročne zisky vo výške takmer 1 miliardy eur bez toho, aby podporili našu ekonomiku. Riešeniu tohto problému by mala vláda venovať väčšiu pozornosť.

Štefan Harabin
sudca Najvyššieho súdu SR

Je to totálna nezodpovednosť našich štatutárov v EÚ. EÚ nás (i ostatné východoeurópske štáty únie) ekonomicky vykradla kardinálnym spôsobom, čo verejne konštatoval známy francúzsky ekonóm. Je preto nehorázne, aby nás na úkor našich sociálne najslabších občanov za asistencie judášskych slovenských reprezentantov v EÚ vykrádali ešte viac. Som presvedčený, že príde čas, keď sa títo konkrétni za svoje skutky budú slovenskému národu zodpovedať i trestnoprávne.

Jaroslav Paška
podpredseda SNS, poslanec NR SR

Keď v Budapešti osem východoeurópskych štátov, tzv. „čistých príjemcov prostriedkov EÚ“, podporilo návrh Komisie na to, aby bol výpadok peňazí od Britov vykompenzovaný zvýšením štátnych príspevkov z 1 na 1,1 percenta HDP, konali zištne. Očakávali, že po rovnakom geste aj od všetkých ďalších štátov únie bude vytvorená dostatočná finančná rezerva, ktorá im umožní až do roku 2020 čerpať bez redukcií tie objemy z fondov EÚ, ktoré im boli v roku 2013 prisľúbené. Viacerí „čistí platcovia“ z bohatých členov EÚ však už nemajú ochotu dávať do spoločného rozpočtu viac peňazí na to, aby sme si my budovali parky, námestia, diaľnice či všelijaké informačné systémy... Naopak, chcú množstvo prostriedkov na realizáciu politík EÚ znížiť. Mali by sme sa preto pripraviť na tvrdé, otvorené, ale aj rozporuplné rozhovory o ďalšom financovaní únie.

Boris Kollár
poslanec NR SR, predseda Sme rodina

Ak zvážime, na aké nezmysly sa peniaze EÚ používajú, ako sa s nimi netransparentne a svojvoľne nakladá, tak si myslíme, že by bolo zdravé rozpočet EÚ skôr znížiť ako navyšovať príspevky od jednotlivých krajín. Preto s navyšovaním príspevkov do rozpočtu EÚ od jednotlivých krajín nesúhlasíme.

Richard Sulík
predseda SaS, poslanec EP

Podľa mojich informácií sa zvýšenie bude týkať všetkých štátov, tu išlo iba o nejakú deklaráciu. V samotnej deklarácii sa nespomína 1,1 percenta, ale sa iba hovorí o zvýšení a pravdepodobne až na nasledujúcej tlačovej besede spomenul Oettinger cifru 1,1 percenta, to až tak presne neviem. SaS je proti takémuto zvyšovaniu. Chápem síce, že odchod Veľkej Británie spôsobí výpadok v príjmoch, ten však treba riešiť tak, že sa výrazne znížia výdavky, napríklad na dotácie do poľnohospodárstva.

Roman Stopka
predseda Práce slovenského národa (PSN)

Predstaviteľ zvrchovaného štátu púšťa domáce prostriedky von len vtedy, keď to prináša prospech. Vazal vtedy, keď mu nariadia. Zdá sa, že predstavitelia našej štátnej moci sú viac vazali. Človek by rád konštatoval, že prijaté záväzky by štát mal vždy ctiť, ale v našej situácii by to znamenalo podvoliť sa koloniálnej politike. Západ obchodom vyciciava zo SR trikrát viac peňazí, než dáva cez eurofondy. Prax dokazuje, že krajiny Západu neprijali Slovensko do EÚ kvôli proklamovanej snahe pomôcť a zvýšiť životnú úroveň ľudí. Opak je pravdou. Na to vláda ochotne zabúda. Otázne je, dokedy budú voliči podporovať zotrvanie SR v spojenectve s útvarom, ktorému nestačí rabovanie výsledkov práce domáceho obyvateľstva skrz prisvojené podniky, ale ešte navyše pomocou EÚ vysáva príjmy z rozpočtu republiky.