V ZAJATÍ KONZUMU

Vianoce sú pozoruhodný jav: každý ich pozná, ale aby sa niekto zaujímal o ich pôvod? Nuž nielen to, ale najmä postoj k nim je často indikátor toho, čo si o tomto krásnom decembrovom čase vôbec myslíme. Hoci ide o sviatok kresťanský, zvyčajne sa naň tešia aj neveriaci ľudia.

Existuje viacero historických aspektov pri skúmaní Vianoc a nie všetky sú kresťanského charakteru. Už starí Rimania slávili zimný slnovrat a to hovoríme o ríši, ktorá do roku 313 kresťanstvo prenasledovala. Ide o tzv. Dies Natalis Solis Invicti, alebo Sviatok narodenia slnka – ten sa slávil 25. decembra a prekrýval sa so sviatkom slnovratu. Aj jeho názov je zaujímavý. Ide tiež o narodenie, avšak hviezdy, nie človeka. Rímski kresťania verili, že Ježiš zomrel 25. marca. Tento jarný dátum viac-menej korešponduje s Veľkým Piatkom, hoci dnes sa v tento deň slávi Zvestovanie Pána. K tomuto dátumu pripočítali deväť mesiacov. Logiku to síce veľkú nemalo, no takto „dospeli“ k dátumu narodenia Krista. A keď kresťania dostali slobodu, tak bolo jednoduché spojiť to kresťanské a to štátne, resp. predtým pohanské. Zrod Slnka a zrod Krista nadobudol aj symbolický význam, veď Kristus má byť Slnkom – hviezdou nádeje nášho života. Vtedajšie myslenie niekomu možno príde jednoduché, no civilizácia, ktorej sme potomkami, sa ešte len formovala. Kresťanské tradície Európy sa budovali aj na takýchto základoch.

Kristologický aspekt

Veľa krajín vo svete, aj takých, ktoré sa neviažu na kresťanské tradície, má cez Vianoce dni pracovného pokoja. Žiaľ, stretávali sme sa aj u nás s vysvetleniami, že ide o sviatky zimy. Bývalý režim kristologický aspekt zámerne vynechával. Čo je však zvláštne, tak pred rokom 1989 sme napriek režimu prežívali sviatky oveľa duchovnejšie. Dnes nám to berú hodnoty konzumnej spoločnosti.

Ak by sme mali hodnotiť kresťanské formy osláv týchto prelomových udalostí spred takmer 2000 rokov, tak musíme prísť k záveru, že tak ako je kresťanstvo rozdelené do rôznych foriem liturgických slávení, aj tieto sviatky majú svoje odlišnosti podľa toho, kto si pripomína narodenie Mesiáša. Jedna z najviditeľnejších foriem spočíva v rozličnom načasovaní osláv Božieho narodenia. Kým katolíci sa riadia gregoriánskym kalendárom, pravoslávni veriaci z východnej vetvy kresťanstva používajú kalendár juliánsky. Pre občiansky rozmer týchto sviatkov, a teda aj neveriacich občanov Slovenska je katolícky model praktickejší, keďže sa prekrýva s 24. decembrom. Navyše Slovensko sa ku kresťanstvu hlási aj z oficiálnych miest a podľa sčítania obyvateľov je prevažne katolícke. Skutočnosť však niekedy nekorešponduje s reálnym stavom. Pravoslávni veriaci teda na Slovensku v tieto dni žijú v očakávaní narodenia Božieho Syna, duchovne sa pripravujú na Roždestvo podľa juliánskeho kalendára. Nikto však nemá najmenšie právo označovať ich za spiatočníkov, čo sa, žiaľ, niekedy stáva. Ortodoxní kresťania pokojne a duchovným spôsobom počas katolíckeho slávenia Epifánie – teda Troch kráľov oslavujú narodenie Krista, a neskôr aj s časovým juliánskym posunom Nový rok, čo sa u nás viditeľne prejavuje napríklad zvýšeným počtom po rusky hovoriacich turistov v našich veľhorách – vo Vysokých Tatrách.

Neodmysliteľné symboly

Nemali by sme obísť ani reformovaných kresťanov, ktorí si nedávno pripomenuli 500. výročie svojho vzniku. Reč je o evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Slávenie sviatkov sa u nich časovo kryje so západnými kresťanmi, no treba pripomenúť zásadnú vec: mnohí z nás si sviatky nevedia predstaviť bez symbolov. Tým základným by mal byť duchovný rozmer narodenia Božieho syna, no ani ten najlepší kresťan sa často neubráni bežnej, niekedy profánnej symbolike, bez ktorej by asi sviatky ani neboli sviatkami. Totiž prvý človek, ktorý postavil a ozdobil najznámejší symbol Vianoc na celom svete, nebol nik iný ako zakladateľ reformácie Martin Luther. Tento bývalý katolícky kňaz a eremitný augustiniánsky mních po svojom rozchode s katolicizmom a sobáši s bývalou rehoľnou sestrou Katharinou von Bora ozdobil vo svojej rodine, ktorú tvorilo ešte 6 detí, aj prvý vianočný strom, v tom čase ešte so sviecami, no údajne ich bolo veľa. Vianočný strom pozná celý svet a Luther je aj autorom mnohých vianočných skladieb. A ak už hovoríme o symboloch a hudbe počas Vianoc, tak iste už tušíte, ktorý symbol spomenieme teraz. Najznámejšou piesňou z kategórie vianočných sa stala rakúska koleda, ktorá doslova obletela svet a jej slová počuť už aj v exotických prekladoch Ďalekého východu. Reč je o Tichej noci, ktorej prozaickejší vznik si asi ťažko dokážeme predstaviť. V horskej dedine Oberndorf pri Salzburgu si kostolné myši pochutili na mechoch v organe, a tak boli miestny kaplán Joseph Mohr, ale najmä organista Franz Gruber prinútení niečo vymyslieť ako náhradu za polnočnú omšu. Zložili tak hudbu a text k najznámejšej melódii Vianoc, ktorá sa takto stala nesmrteľnou. Tu sa len potvrdzuje pravidlo, že veľké veci niekedy majú náhodný začiatok. Nebyť kostolných myší, ktovie, ako by to bolo...

V Rajeckej Lesnej možno obdivovať najväčší slovenský Betlehem majstra Jozefa Pekaru. Jeho veľdielo u nás ešte prekonané nebolo. Len o 400 kilometrov ďalej sa však nachádza najväčší mechanický Betlehem na svete. Nájdeme ho u našich západných susedov v meste Jindřichův Hradec. Vytvoril ho Tomáš Krýza a práca mu zabrala 60 rokov života. A aj keď sa v Česku ku kresťanstvu hlási čoraz menej ľudí, tak sú to práve Česi, ktorí majú najväčšiu tradíciu výroby Betlehemov vôbec. Ale úplne prvý Betlehem – dnešný neodmysliteľný symbol Vianoc – postavil sv. František z Assisi v roku 1223.

Podliehanie klamu

Rád by som sa podelil o jeden zážitok, ktorý sa opakuje z roka na rok: začiatkom novembra, ešte v dušičkovom čase, som kráčal mestom vracajúc sa z cintorína. Vošiel som do obchodného domu a všimol som si, že Vianoce sa neblížia, ale že sú už tu – výzdoba bola na každom kroku, a to si na advent, ktorý ešte len mal prísť, nikto ani len nespomenul.

Potom sa však advent začal, no a tam už sa to rozbehlo naplno: veľa ľudí, plné nákupné košíky, všade znechutené tváre, poznačené stresom s jediným cieľom - nakúpiť a na nič nezabudnúť. S pribúdajúcimi sviecami na adventnom venci predvianočná nálada gradovala. Iste, aj to má svoju váhu – potešiť blízkych, ale tá všadeprítomná komerčná výzdoba a amerikanizované zvyky... Bolo toho skrátka trochu priveľa. Rozmýšľal som, kde sa stala chyba: narodeniny nikto neoslavuje bez oslávenca. A pritom Vianoce sú takisto narodeniny jedného muža, od ktorého narodenia sa počíta aj letopočet. Tá pozlátka okolo a všetky tie reklamy na zľavy, poukážky či ponuky na zájazdy do hôr cez Štedrý deň, keď tí, čo si volia možnosť byť preč od domova cez sviatky, a tým aj držať personál v hoteli, ktorý ich musí obsluhovať a nemôže ísť k svojim rodinám... To už je naozaj alarmujúce, najmä ak si to volia kresťania. O návšteve kostola sa ani nemusíme zmieňovať. Nezabudli náhodou tí, ktorí Vianociam ukradli pravý, a teda kristologický zmysel, že ich oslavujú akosi anonymne a bez oslávenca? Alebo, aby som sa vyjadril moderne, že nejde o pravé Vianoce, ale o ich fejk? Aj kresťania podliehajú týmto klamom, no verím, že aspoň oni budú vždy pamätať na príchod Božieho dieťaťa na svet, a nie na sviatky zimy či iba na koniec roka. Začínam však mať pocit, že kresťanské Slovensko už takisto stráca v hodnotovom chaose tieto princípy. Nemali by sme dovoliť, aby zanikol pravý zmysel Vianoc...