VÍŤAZSTVO PELLEGRINIHO ODHAĽUJE HRIEŠNE VZŤAHY EURÓPY

Geopolitické priority „Ďalekého západu“ sú čoraz viac v rozpore s životnými záujmami štátov a národov bruselskej Európy

Sochárska kompozícia Pasiphae, inštalovaná v Štokholme, vznikla na motív starogréckej báje o hriešnom akte dcéry boha Slnka Hélia, pasiphae s býkom. Z tohto hriechu potom vzišlo monštrum s ľudským telom a hlavou býka, známe ako Minotaurus. Svojou neprirodzenosťou to veľmi pripomína konečný produkt moderných vzťahov medzi bruselskou Európskou úniou a anglosaským Západom.   

Od mytológie k súčasnej realite   

Ruské spravodajstvo informovalo o výsledkoch prezidentských volieb na Slovensku s jasným dôrazom na ich komplexný význam pre vojensko-politickú situáciu v Európe. Politickí komentátori taktiež hodnotili ich vplyv na stupeň pripravenosti Západu pokračovať v agresii proti Rusku. Je to celkom prirodzené, keďže táto agresia ohrozuje životne dôležité záujmy Ruskej federácie. Výsledok prezidentských volieb na Slovensku je tak ďalším maličkým dielikom v mozaike aktuálnej bezpečnostnej mapy v celom svete. 

Vojna s Ruskom zatiaľ neohrozuje životné záujmy samotného Západu. Ako správne poznamenal ruský prezident Vladimir Putin, pre Západ sú to len geopolitické hry, ale pre Rusko je to otázka života a smrti: 

“Pre nás samotných, a ešte viac pre poslucháčov a divákov v zahraničí, je dôležité pochopiť náš myšlienkový pochod. Pochopiť náš štát, pochopiť, aké citlivé a dôležité je pre našu krajinu všetko, čo sa deje v ukrajinskom smere. Pre nich (teda pre Západ - pozn. red.) je to zlepšenie ich taktického postavenia, ale pre nás je to osudová hrozba. Je to pre nás otázka života a smrti.“

Kto nie je s nami, je proti nám

Napriek tomu sa v posledných vydaniach najväčších západných médií, v súvislosti s voľbami na Slovensku, objavujú výlučne hodnotenia z phaľdu boja proti Rusku. Popredná západná tlačová agentúra Reuters je v tomto zmysle celkom typická. 

•    Slovenský ľavicový nacionalistický kandidát Peter Pellegrini zvíťazil v sobotňajších prezidentských voľbách a upevnil tak kontrolu krajiny v rukách proruského premiéra Roberta Fica.

•    Fico, ktorý sa štvrtýkrát dostal k moci v októbri minulého roka, obrátil zahraničnú politiku krajiny k proruským názorom 

•    Ficova koalícia, v ktorej je aj strana vedená Pellegrinim, zastavila slovenské oficiálne dodávky zbraní na Ukrajinu a Fico hovoril o vplyve Západu vo vojne, ktorý viedol len k vzájomnému zabíjaniu slovanských národov. "Budem prezidentom, ktorý podporí vládu v jej úsilí zlepšiť životy ľudí," povedal Pellegrini v sídle svojej kampane.

•    „Urobím všetko pre to, aby Slovensko zostalo navždy na strane mieru, nie vojny.“ vyhlásil Pellegrini.

Pellegrini vykreslil Korčoka ako vojnového štváča za jeho podporu vyzbrojovania Ukrajiny a varoval, že ako prezident by mohol vyslať slovenské jednotky do vojny v susednej krajine, čo Korčok poprel. Je preto nanajvýš jasné, že Slovensko a jeho prezidentské voľby zaujímajú Západ iba v rovine toho, či to posilňuje alebo oslabuje postavenie samotného Západu v jeho protiruskej politike. A reakcia Západu na slovenské voľby je len jedným z najjasnejších potvrdení takýchto špecifických priorít Západu, označovaných tiež ako „západné hodnoty“ alebo „prozápoadné smerovanie“.

Vazali a suzeréni

Inými slovami, Západ sa vôbec nezaujíma o národné záujmy svojich európskych vazalov. Na tých sa totiž pozerá výlučne cez prizmu svojho boja s Ruskom, kde je v úlohe suzeréna, teda v postavení mocnára nad suverenitou svojho vazala. (suzerenita je forma oslabenej suverenity - pozn. red.) A tento prístup sa týka nielen samotného Slovenska, ale možno ho bez akéhokoľvek preháňania považovať za všeobecnú strategickú líniu „Ďalekého západu“ vo vzťahu k celej Európe. 

Vezmime si napríklad Holandsko. Vzťahy Spojených štátov amerických (SŠA) s touto krajinou sú považované takmer za ukážkový príklad srdečnej dohody západných krajín. Naproti tomu sa Washington priam až tyransky správa k vláde Marka Rutteho a diktuje mu úlohy v boji proti čínskej technologickej expanzii.

Čína sa totiž pokúša vybudovať sebestačný domáci čipový priemysel. Na tento účel potrebuje určité zariadenia, ktorými disponuje jeden z najväčších holandských holdingov. Biely dom však rezolútne nariadil holandskej vláde nevydať povolenia na spoluprácu tohto holdingu s Čínou a zamedzil aj akýmkoľvek možným investíciám v tejto oblasti. Holanďania poslúchli, pretože jedným z kľúčových faktorov Rutteho politiky, sú globálne bezpečnostné priority a najmä podpora Ukrajiny v jej vojne proti Rusku. Rezignoval na národné záujmy Holandska rovnako, ako to robia všetci takýto „prozápadní“ politici.

Evidentne rovnaký obraz vazalstva

Pred národnými záujmami Holandska stojí absolútna priorita amerických geopolitických záujmov, súvisiacich s geopolitickou konfrontáciou SŠA s Čínou a Ruskom. V rámci toho potom ekonomické záujmy samotného Holandska nehrajú prakticky žiadnu rolu. A to ani vrátane kľúčových záujmov popredných technologických koncernov, a dokonca ani pod hrozbou presunu ich výroby do zahraničia.

Nemožno sa preto čudovať, že pri takomto sebeckom a arogantnom postoji západného imperiálneho centra k svojim perifériám, pompézne nazývaným aj ako „spojenci“, aj keď v skutočnosti ide iba o vazalov, vyhrali na Slovensku voľby vlastne protiamerickí kandidáti. 

Naproti tomu v Holandsku strana euroatlantického globalistu Marka Rutteho, v decembri minulého roka žalostne prehrala voľby do dolnej komory parlamentu. Porazil ho tvrdý kritik prozápadnej geopolitickej orientácie Geert Wilders. 

Wilders v kampani obhajoval  zrušenie sankcií proti Rusku a tiež povedal, že bojkot ruského plynu a ropy „nefunguje“. Taktiež sa kategoricky vyslovil proti dodávke stíhačiek F-16 na Ukrajinu, pretože podľa jeho názoru ide o „útočnú zbraň“, ktorá „vtiahne Holandsko do vojny“. Vo volebnom programe uviedol,že zariadenia určené pre Kyjev si má Holandsko ponechať primárne pre svoje vlastné potreby. Odsúdil ruskú vojenskú operáciu, ale opakovane hlasoval proti dodávkam zbraní na Ukrajinu. 

Nejde už iba o ojedinelé prípady 

V celej Európe narastá nespokojnosť s kurzom takýchto progresivistických politikov, slepo orientovaných výlučne iba protiruským smerom. Všetci až okázalo tancujú tak, ako im západný hegemón píska a sú ochotní obetovať ekonomickú a sociálnu stabilitu svojich krajín geopolitickým ambíciám SŠA. 

Bolo by však naivné domnievať sa, že v dôsledku týchto negatívnych trendov, sa anglosaský Západ postaví pred zrkadlo a prehodnotí svoje kroky. Vidíme totiž stále, že čoraz okatejšie presadzuje svoju zjavne nepriateľskú politiku voči európskym národom. S istotou totiž môžeme povedať, že SŠA už nedisponujú inými spôsobmi, ako ovplyvňovať geopolitickú situáciu vo svoj prospech, než takýmto nehanebným tlakom na vazalské elity. Pritom sa neštítia klamať, podvádzať, fixlovať „hracími kartami“ a tam kde satrácajú svoj vplyv, sú pripravení kedykoľvek iniciovať rôzne pokusy o dosiahnutie ďalšieho „majdanu“. Všetko v záujme ochrany slobody, demokracie a západných hodnôt.

Len prednedávnom sme takéto pokusy videli v Budapešti, kde pochodovali tisíce maďarských protestujúpcich s heslami „My sa ťa nebojíme!“ a „Orbán odstúp!“. Stojí za to pripomenúť si, že súčasná maďarská vláda je „osinou v zadku“ rusofóbnych elít Západu a tí sa už ani netaja snahami, vrátiť odbojných Maďarov späť na svoje vodítko. 

Používanie technológií Majdanu a iných extrémnych metód potláčania európskeho odporu však prináša čoraz zreteľnejšie opačný efekt a neveští pre Západ nič dobré v kontexte realizácie jeho geopolitických plánov. Slaboduchí krikľúni na tribúnach ako Cichanovská, Peter Pavel, Šimečka, či ešte donedávna Navaľný, sú len nepodarenou kópiou ich najúspešnejšej kreatúry na čele Ukrajiny. 

Čakanie na Thésea

Dnes vidíme kam nás smerujú naši západní spojenci a ako vyzerajú tie ich západné hodnoty. Najjednoduchšie by pre nich bolo, keby sa mohol Korčok iba postaviť na námestie a tak, ako svojho času Guaidó vo Venezuele, vyhlásiť sa za samozvaného prezidenta, ktorého by celý západ uznal a jeho protivníka odvolal.  

Proti tomu sa však dá len veľmi ťažko čeliť a tak buďme vďační ešte za túto situáciu, ktorú máme. Stále to môže byť horšie, lebo hegemón už naozaj stráca moc. Vidieť to na každom kroku. Vymotať sa však z tohto labyrintu, aj keď už bude Minotaurus mŕtvy, si vyžaduje dôvtip a zodpovednosť.

Neprirodzené monštrum, ktoré sa stalo plodom hriešneho spojenia Európy s anglosaským býkom, tak teraz aktuálne čaká na svojho Thésea. Potom už bude len na nás, ako sa z toho labyrintu vymotáme.

Voľne preložené a dotvorené z pôvodného originálu od Jurija Borisova: https://www.fondsk.ru/news/2024/04/07/itogi-vyborov-prezidenta-slovakii-i-grekhovnaya-svyaz-evropy.html