VLK V OVČEJ KOŽI

Pôsobenie strany Most-Híd na našej politickej scéne sa v uplynulých štyroch rokoch nieslo v znamení paradoxov. Stranu zastupujúcu záujmy maďarskej menšiny dostali do parlamentu najmä Slováci oslnení charizmou sympatického predsedu „správňaka“ Bélu Bugára. Svojich voličov pred poslednými voľbami vehementne ubezpečoval, že v žiadnom prípade nepôjde do koalície so stranou Smer-SD, o pár mesiacov nato však svoj sľub bez mihnutia oka zahodil za hlavu. Mnohí z jeho voličov krátko po voľbách oľutovali svoje rozhodnutie, no maďarská menšina mohla byť spokojná. V koalícii so Smerom-SD a „pronárodnou“ SNS dosiahol Most-Híd viac než kedykoľvek predtým. Na južnom Slovensku začali ako huby po daždi rásť dvojjazyčné tabule na začiatku a konci obcí, na železničných staniciach a dvojjazyčné nápisy pribudli aj na poštách v dedinách s viac než dvadsaťpercentnou maďarskou menšinou. Podľa zákona je povinné prekladať len informácie týkajúce sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku, splnomocnencovi pre národnostné menšiny Ladislavovi Bukovszkému sa však podarilo otvoriť diskusiu aj o prekladaní nepovinných nápisov. Do iniciatívy sa zapojili aj obchodné reťazce ako Lidl, Kaufland, Merkury Market či Coop Jednota, ktoré na južnom Slovensku prekladajú v obchodoch rôzne upozornenia a tiež základné marketingové informácie. Obrovským úspechom strany a splnomocnenca pre menšiny je i dohoda s ministerstvom vnútra na prekladaní dopravných značiek do jazyka národnostných menšín v obciach s menšinovým obyvateľstvom. Značky v menšinovom jazyku budú môcť umiestňovať správcovia ciest, župy i obce. „V súčasnosti sa už prekladajú príslušné texty do piatich menšinových jazykov a následne sa k nim budú vyhotovovať takzvané vzorové listy,“ vyjadril sa pre Denník N zhruba pred rokom Ladislav Bukovszky. Smerujú tieto kroky k územnej autonómii južného Slovenska, ktorého sa Maďari nikdy tak úplne nevzdali? S najväčšou pravdepodobnosťou áno, aj keď mnohí sa z podobných prognóz vysmievajú. Výstrahou by nám mala byť situácia v Rumunsku, kde na jeseň tri menšinové maďarské strany podpísali dokument požadujúci teritoriálnu, administratívnu a kultúrnu autonómiu v častiach Sedmohradska. To pripadlo Rumunsku taktiež na základe Trianonskej zmluvy v júni 1920.

PRÁVE STE DOČÍTALI ODOMKNUTÝ ČLÁNOK:

 

Ak sa Vám článok páčil a máte naďalej záujem čítať pravdivé a nezávislé texty staňte sa naším predplatiteľom a získajte množstvo výhod:

 

https://www.extraplus.sk/extraplus/predplatne