VODNÍ ŽRALOCI PRAHNÚ PO ZISKOCH

Životodarnejšia ako slovenská voda a mocnejšia ako najvyšší slovenský zákon je bruselská byrokracia. Opäť sme sa o tom mali presvedčiť vo februári, po poldruha roka platnosti ústavného zákazu vývozu vody do zahraničia. Zákon, ktorý po prvý raz v našich dejinách definuje vodu ako strategickú surovinu, aj ústavný článok, ktorý cezhraničné kupčenie s najvzácnejšou tekutinou priamo vylučuje, sa totiž znepáčili poľským kšeftárom.

Tí pri snahách o pumpovanie našich vodných zdrojov popod hraničnú rieku Poprad na domovské územie v rúrach narazili na slovenskú legislatívnu bariéru, ktorú sa rozhodli obísť a podtatranskú poživeň prehnať cez bruselské kanály. Európska komisia – tipujete správne – poľský podnet promptne prijala a proti SR začala právne konanie. Údajne pre „vytváranie prekážky pre voľný pohyb tovaru“.

Strategická surovina

„Voda nie je bežný tovar, voda je strategická surovina,“ kontroval vtedajší minister životného prostredia Peter Žiga, poukazujúc na ústavný zákon. Firma Legnave, ktorá chce biznis rozbehnúť, môže však u nás vybudovať plničku, minerálku vo fľašiach legálne vyviezť cez hranice a doma predávať. „My tomu nebránime. Môžu dať prácu našim ľuďom, urobia tu pridanú hodnotu, zaplatia dane. Dokonca to podporíme. Ale aby niekto spravil vrt na území Slovenska, vyviezol rúrou vodu do zahraničia a tam s ňou robil, čo chce... Takto to rozhodne nepôjde.“

Po takomto ortieli ministra suverénneho štátu mala Varšava i Brusel stíchnuť a vec ostať zatvorená ako priekupník prichytený pri podlom kšefte. EK nám však na krk zavesila takzvaný infringement. Toto krkolomné slovo, príznačne odvodené z pôvodného anglického významu „rozmliaždiť, rozdrviť“, znamená priestupok, porušenie niečieho práva, po ktorom nasleduje právne konanie, v arzenáli EÚ už osvedčený vrták na vmiešavanie sa do vnútorných záležitostí členských štátov. Presne tomuto teraz čelí Slovensko.

Plytčiny kupeckej chamtivosti

„SR potrebuje viac času, aby EK vysvetlila, prečo v ústave zakázala vývoz vody.“ Toto ospravedlňujúco a až vystrašene vyznievajúce vysvetlenie rezortu životného prostredia zatláča našu krajinu do bruselského kúta. Nepotrebujeme totiž ani sekundu času, aby sme si uvedomili, že pri nakladaní s vlastnými, strategickými prírodnými zdrojmi na svojom výsostnom území nám nemá kto čo diktovať a my nemáme komu čo „vysvetľovať“. Kto totiž vidí ďalej ako na plytčiny kupeckej chamtivosti na sever od rieky Poprad, dobre vie, že tu nejde o spor s treťoligovou poľskou firmou. Že na slovenskú vodu majú zálusk svetové korporácie, čo sa nás pokúšajú vopchať do chomúta nesvojprávnych dŕžav.

„Slovensko má najväčšie vodné zdroje v Európe,“ pripomína popredný slovenský ekonóm Peter Staňek. „Ide o kvalitnú vodu. Kto ju bude vlastniť, bude ovplyvňovať všetko ostatné. Pretože bez ropy môžete byť, bez uhlia tiež, ale bez vody ste skončili za 5 dní... Nijaký rozumný človek v situácii, aká je dnes, vodu predávať nebude.“

Boj o prežitie

Kto však vidí ďalej ako po Zakopané, Brusel a Washington, tiež vie, že vo svete pribúda oblastí so zúfalým nedostatkom vody. Že boj o ňu sa stáva bojom o prežitie a vládam čoraz početnejších „suchých štátov“ privodzuje najhoršiu nočnú moru v úsilí udržať obyvateľstvo pri živote.

Kým však problém vody je svetový, drzosť európskych úradníkov je kozmická. Umelý štát, ktorý nemá vlastnú ústavu (len akúsi pofidérnu „zmluvu“), chce diktovať formulácie v ústavách svojich vazalov. A nielen vodným žralokom napustiť moria pitnej vody z vrtov, ktoré chce naraziť hlboko do zdrojov najcennejšej tekutiny, ale i najvyššej právnej normy v dŕžavách ako Slovensko. Je čas sa vzchopiť. Aby sme mali v moci vodu. A aby sa aj naďalej text preambuly Ústavy SR začínal označením jej pôvodcov a nositeľov moci v suverénnom štáte: „My, národ slovenský (...), teda my, občania SR, uznášame sa...“

AKÝ JE VÁŠ NÁZOR NA ŽALOBU PROTI SLOVENSKEJ REPUBLIKE, KTORÚ PODALA NA EURÓPSKU KOMISIU POĽSKÁ FIRMA LEGNAVE? TÁ MÁ UŽ OD ROKU 2011 ENORMNÝ ZÁUJEM VYVÁŽAŤ SLOVENSKÚ MINERÁLNU VODU POTRUBÍM DO POĽSKA...

Slovensko vedie od decembra minulého roka vážny spor s Európskou komisiou týkajúci sa osudu našej pitnej vody - bude tovar alebo národné bohatstvo, na ktoré sa budú vzťahovať špeciálne pravidlá? Prípad sa týka poľskej firmy Legnave, ktorá chce už od roku 2011 vyvážať slovenskú minerálnu vodu potrubím do Poľska, tam postaviť plničku a plniť ju do plastových fliaš. Keďže pitná voda je u nás od minulého roka chránená ústavou, firma svoje zámery nemohla realizovať a obrátila sa so sťažnosťou na Európsku komisiu. Proti Slovensku sa tak vedie štandardný proces infrigmentu pre podozrenie z bránenia voľnému pohybu tovaru v rámci EÚ. Slovensko má však v pláne naďalej obhajovať postoj, že voda nie je bežný tovar, ale strategická surovina, ktorá si zaslúži ochranu v ústave. Hoci v súčasnosti máme jej dostačujúce zásoby, nie sú rovnomerne uložené na celom území a je nevyhnutné ich chrániť pre budúce generácie.

Peter Belinský
odborník na cestovný ruch

Slovo strategické sa na Slovensku často používa v politickom zápase, a nie vždy čestne. Ak ho nechceme úplne dehonestovať, mali by sme citlivo vážiť jeho význam, a malo by mať najprv status vedecký, sociologický, až úplne nakoniec politický, ako definitívu. „Bez vody niet života...“ hovoria mnohí vedci. Vzhľadom na vedecké štúdie aj viditeľné ekologické zmeny súhlasím s tým, aby voda bola strategická surovina. Slovensko musí jasne deklarovať túto svoju pozíciu v zákonoch Slovenskej republiky aj medzinárodných zmluvách a trvať na ich dodržiavaní. Všetko ostatné vnímam ako politicko-volebné divadlo. Jednoducho hanba.

Július Binder
projektant, manažér - otec Gabčíkova

Slovensko má prebytok kvalitnej pitnej vody. Voda  odteká, stráca sa bez úžitku. Slovensko má viac než 1 500 prameňov minerálnych vôd, ktoré sú len čiastočne využívané, zakázať vývoz nie je rozumné. Dobrý hospodár neplytvá svojím majetkom rozumne s ním hospodári, dáva si pri predaji zmluvne zabezpečené podmienky. Parlament mal prijať podmienky pri predaji vody, nie zakázať predaj.

František Škvrnda
vysokoškolský pedagóg (Fakulta medz. vzťahov EU) a bezpečnostný analytik

Považujem to za prejav agresívnej ekonomickej neoliberalizácie, ktorá sa v posledných rokoch stala hnacím motorom európskej integrácie. Nikdy však nie je neskoro brániť sa – najmä ak si uvedomíme, že euroatlantická integrácia Slovenska bola beh do cieľa za každú cenu. Vidina zisku povedie hospodárske subjekty (nielen nadnárodné) k snahe využívať pri jeho dosahovaní všetko, čo máme na Slovensku – a čím zaujímavejší artikel, tým bude väčší záujem. Je to však aj memento – nová vláda by nemala podporiť uzavretie dohody TTIP, ktorá nám môže priniesť aj horšie „prekvapenia“ ako túto žalobu.

Robert Fico
predseda vlády SR

V tomto spore Slovensko neustúpi. Sme pripravení a cítime sa silní viesť právny spor o vodu s Európskou komisiou. Ide pre nás o zásadnú otázku. Ak by sme od svojho postoja pod tlakom Európskej komisie odstúpili, znamenalo by to precedens, ktorý by sa netýkal len minerálnej vody na severnom Slovensku, ale týkal by sa predovšetkým bezprecedentných zásob pitnej vody, ktoré máme na Žitnom ostrove. Ak by sme tlaku EK ustúpili, mohlo by prísť k neobmedzenému a neregulovanému vývozu pitnej vody ako suroviny. Tvrdíme a neprestaneme tvrdiť, že voda nemôže byť len obyčajný výrobok alebo komerčný tovar, s ktorým sa dá bežne nakladať. Chceme, aby EK rešpektovala, že pitná voda je národné dedičstvo, strategická surovina, národné bohatstvo a právny spor budeme viesť s plnou intenzitou.

Jaroslav Paška
poslanec NR SR (SNS)

Voda je predovšetkým prírodné bohatstvo a zdroj života, ktorý patrí všetkým občanom štátu. EÚ v dôsledku brutálneho lobingu nadnárodných korporácií rezolúciu 64/292 OSN doteraz korektne neimplementovala! Pre nadnárodné koncerny, ako sú Thames Water, Veolia, alebo nemecké RWE či Gelsenwasser, ale aj mnohých iných „podnikavcov“ je voda, rovnako ako zlato či ropa, významná obchodná komodita, zdroj výnosného biznisu a špekulácií. Vedia, že bez vody sa nedá žiť. Vedia tiež, že ovládnutie jej distribúcie im môže priniesť obrovskú moc, vysoké a stabilné zisky. Cez poľskú firmu, medzinárodné obchodné dohody (TTIP) a európsku legislatívu sa tak pokúšajú otvoriť si cestu nielen k minerálnej vode, ale aj k ovládnutiu ďalších našich vodných zdrojov. Boj o vodu bude stále tvrdší, preto si ju musíme chrániť.

Roman Stopka
podnikateľ

Ďalší úbytok zvrchovanosti SR. Nie je taký významný výsledok žaloby ako sám fakt, že firma ohrozuje suverénnosť štátu. Nadnárodný kapitál, za rôzne ponuky vláde, získava výhody, ktoré ničia štát. Hovorím o našej dávnej potrebe donútiť politikov niesť zodpovednosť za následky ich postupov. Čím neskôr sa tak stane, tým ošklbanejšia bude republika a bezočivejší budú politici. Či to chceme alebo nechceme počuť, oni konajú pod ochranou zahraničného kapitálu. Preto bývajú arogantní k bezmocným, aj keď väčšina z nich sú povahoví zbabelci. Neschopnosť využiť domáce bohatstvá nie je dôkaz ekonomickej slabosti štátu, ale politického zámeru oslabovať zvrchovanosť. Naozaj by bolo zaujímavé zverejniť text pôvodného záväzku, o ktorý sa v žalobe uvedená firma opiera, ako aj jej skutočného vlastníka.

-   Voda nie je bežný tovar, je to strategická surovina.
 

-   Vláda by sa mala pri nakladaní s vodou oprieť o rezolúciu 64/292 OSN z júla 2010, ktorá vyhlásila právo na prístup k vode a sanitácii za VŠEOBECNÉ ĽUDSKÉ PRÁVO, a tým vodu vyňala z komodít podliehajúcich všeobecným trhovým mechanizmom.
 

-   Odborníci zrátali, že do ôsmich rokov budú trpieť akútnym nedostatkom vody takmer TRI MILIARDY ĽUDÍ zo 48 štátov sveta. Do roku 2030 sa svetové zásoby vody znížia o 40 percent a dostanú sa na kriticky nízku úroveň. Súčasne sa očakáva, že do roku 2050 narastie spotreba vody v poľnohospodárstve o 100 percent a v priemysle dokonca o 400 percent.