VOJNA PROTI SLOVANOM

Druhá svetová vojna sa neskončila. Presnejšie, konflikt anglosaskej a slovanskej civilizácie pokračuje vo vojne hybridnej. Jej súčasťou je aj bitka o Slovanov, ich oslabenie cez integráciu do euroatlantického priestoru, čiže pod mocenský a hodnotový vplyv dohasínajúcej 5. anglosaskej epochy.

Vojna je vždy trestom. Tá ostatná sa v Európe oficiálne skončila pred 74. rokmi. Skutočne? Vyzerá to, že sme v permanentnej vojne: aj keď sa nestrieľa, ale napätie ostáva. Otázka je prečo. Históriu píšu víťazi, a tak sa ujal naratív o víťazstve ZSSR nad hitlerovským Nemeckom. Ani rozšírenie o spojencov nevysvetlí napätie medzi Západom a Východom pred, po vojne, v ére studenej vojny a po roku 1992 v novej hybridnej vojne proti Ruskej federácii. S fašistami nebojovali len komunisti, hlavnú obeť priniesli bežní Rusi a Slovania. Proti komu bránili vlasť? Proti jednému z pilierov anglosaskej nadvlády. Nemci tak ako Angličania chceli svoj „lebensraum“. Naparazitovanie na cudzích nerastných zdrojoch potrebovali ideológiu a vojnu. Preto sa z nej stal svetový konflikt a hlavný úder bol proti Slovanom.

Z hľadiska vesmírnych zákonov musela vo vojne anglosaská (nemecká) kosa naraziť na slovanský kameň. V predstihu to predpovedal kňaz Ján Maliarik, ktorý vyzval Hitlera na intelektuálny slovansko-germánsky súboj.

Ideologická zbraň

Ak by sme pripustili, že Nemecko bojovalo len proti boľševizmu, prečo potom odsudzujeme len Nemcov, keď Anglosasi spolu so Západným Nemeckom opäť pokračovali v boji proti „svetovému“ komunizmu? Ten nakoniec padol aj v Rusku, tak prečo Západ stále brojí proti Ruskej federácii? Lebo konflikt medzi Západom a Východom má hlbšie korene a iný než mocenský dôvod. Vývojový konflikt Anglosasov a Slovanov potvrdil Churchill 5. marca 1946 v americkom Fultone. Jeho prejav sa považuje za začiatok novej studenej vojny. Takže medzi kým sa postavila železná opona ako konfliktná línia blokov? Tri mesiace pred Churchillom termín použil už Joseph Goebbels v reakcii na výsledky krymskej konferencie. Nielen studená, ale aj hybridná vojna po nej majú zjavne hlbšie než ideologické, hodnotové, politické alebo geopolitické korene. Churchill spustil nové spojenie anglosaských národov. Formálne proti komunizmu, ale termín „špeciálne vzťahy“ kryje konflikt civilizácií – Anglosasov so Slovanmi. Rusko sa nakoniec komunizmu aj socializmu vzdalo, ale konfliktná línia žije ďalej. A živí ju Západ a najmä Američania. Pripomeňme, že komunizmus vyviezol zo Západu do Ruska agent a anarchista Vladimir I. Lenin vo vagóne naplnenom švajčiarskymi frankami, no najmä s ideologickou zbraňou, Marxovým Komunistickým manifestom. Zaujímavé sú rasisticko-šovinistické výroky Marxa a Engelsa proti Slovanom s výzvou na „neúprosný boj na život a smrť s revolučným zničením Slovanstva“.

Stále živá propaganda

Po VOSR a najmä po 2. svetovej vojne sa nemecké postoje k Slovanom sprofanovali, ale ich novotvary aj adresáta dnes euroatlantická mainstreamová propaganda stále využíva. Aj posolstvo J. F. Kennedyho v Západnom Berlíne Ich bin ein Berliner (1961) nebolo len o solidarite k Berlínčanom, ale o ubezpečení, že patria do anglosaskej sféry. Studenú vojnu v pokračujúcej anglosaskej ofenzíve proti Slovanom vystriedala nová propagandistická floskula hybridnej vojny – tentoraz z „ríše zla“ (Ronald Reagan) – ako inak – z Ruska. Komunizmus odišiel, ale nepriateľ ostal. Tak ako ostali a opäť sa spojili Anglosasi a tvoria jadro euroatlantického priestoru – predovšetkým v NATO.

Pozrime sa na konflikt civilizácií, ale nie okom Samuela P. Huntingtona (Konflikt civilizácií)ako na konflikt Západu a islamu, ale ako konflikt anglosaskej (euroatlantickej) vývojovej etapy, ktorá sa snaží udržať si svoju dominanciu nad svetom s nastupujúcou slovanskou (kultúrno-civilizačnou) etapou v špirálovom vývoji ľudstva podľa Herderovej filozofie o kolese dejín a národov. Anglosasom sa po roku 1990 podarilo oddeliť od Ruska ostatné slovanské národy: Poľsko, Česko, Slovensko, Bulharsko, Chorvátsko, Slovinsko, Litvu... Aktuálne sa pracuje na Čiernej Hore a Srbsku, v hľadáčiku je aj Bielorusko, najviac však proti Rusku štvú Ukrajinu. Sankcie a zoznamy ľudí od Putina majú držať na dištanc aj slovanských štátnikov a firmy. Výsledok? Väčšina slovanských juhovýchodných štátov sa za misu šošovice pridala na druhú stranu novej železno-materialistickej, anglosaskej opony, najmä členstvom v NATO. Povinné mainstreamové mantry v našom pevnom euroatlantickom ukotvení sú súčasťou tejto janičiarskej stratégie na oslabenie vplyvu Slovanov.

Na civilizačnom vrchole

Nemecký filozof Hegel dal na civilizačný vrchol ľudstva Germánov, podobne aj nacisti. Ľudovít Štúr v duchu Herdera videl pokračovanie vývoja aj po Germánoch (Anglosasoch) v slovanskej civilizácii. Dohasínajúca piata civilizačno-kultúrna anglosaská epocha si predlžuje dominanciu aj v dôsledku pohltenia či rozbíjania slovanskej vzájomnosti, čím odďaľujú nástup budúcej vývojovej éry ľudstva. Slovanské národy v tzv. ekonomicko-spoločenskej transformácii podľahli materializmu a biznisu – hlavným nástrojom anglosaskej dominancie. Išlo o učebnicovú zradu vyšších, duchovných i vlastných záujmov, aj potrieb ľudstva posúvať sa vyššie na vývojovej špirále. Takto sme uviazli nielen my v starom upadajúcom svete, ale stagnuje aj planetárny vývoj, čoho dôkazom sú cyklické krízy. Tak ako jadrom anglosaskej civilizácie sú USA (Američania), jadrom slovanskej civilizácie je Rusko (Rusi).

Preto nás aj dnes mainstreamová propaganda straší vonkajším nepriateľom – Ruskom, ktoré má údajne viesť proti Západu akúsi hybridnú vojnu, s cieľom rozvrátiť ho. Lenže má to háčik. Slovania v porovnaní s Anglosasmi ťahajú za krátky konček v počte vojen, invázií či agresií vo svete. Po roku 1990 práve USA pokračujú po „vývoze demokracie“ do sveta najmä raketami a lietadlovými loďami. Medzitým vtiahli do „humanitárneho bombardovania“ a štvania aj Slovensko a iné slovanské štáty. Politickým lídrom – kolaborantom týchto krajín nedochádza, že si takýmto spojenectvom ničia národnú karmu. Proces eliminácie Slovanov sa prejavuje aj v snahe nahradiť západno-východnú bipolaritu anglosaskou (americkou) unipolaritou (nadvládou), hoci to svet odmieta, lebo chce mier – kľúčovú slovanskú hodnotu. Aj preto je nesmierne dôležité chápať pravú úlohu Ruska a Slovanov v ďalšom vývoji ľudstva. Možno nám pomôžu slová pápeža Jána Pavla II. o „mimoriadnom poslaní Slovenska“ v Európe 21. storočia. Ak aj anglosaský protestantský kazateľ David Wilkerson predpovedal malému Slovensku zvláštnu úlohu v Božom pláne, mali by sme spozornieť a začať uvažovať ako praví Slovania. Lebo nesplnenie osudovej úlohy sa zväčša trestá ešte viac ako zídenie z cesty inými.

Autor je analytik a riaditeľ Inštitútu národnej politiky, celý článok nájdete na www.institut-inp.sk