VOĽBY V TIENI RUSOFÓBIE

Ani jeden z kandidátov na prezidenta Ukrajiny neprináša návrhy na východiská z ťažkej krízy

Foto TASR/AP
Dátum 28.11.2018

Volebná kampaň pred prezidentskými voľbami na Ukrajine, ktoré majú byť 31. marca (prípadné druhé kolo bude 21. apríla) 2019, sa oficiálne začne 30. decembra 2018. Kandidáti sa môžu prihlasovať do 4. februára 2019 a registrácia sa skončí 9. februára 2019, keď sa zverejní aj ich oficiálny zoznam.

O post prezidenta sa môže uchádzať občan Ukrajiny, ktorý dosiahol vek 35 rokov, ovláda štátny jazyk a žije na Ukrajine v deň konania volieb najmenej desať rokov. O kandidatúru sa za dodržania ďalších stanovených podmienok možno uchádzať buď na návrh niektorej politickej strany, hnutia či združenia, alebo ako nezávislý.

Prvky neonacizmu

Boj o kreslo prezidenta sa začal oveľa skôr, ako sa oficiálne uzavrie zoznam uchádzačov. Odohráva sa prevažne v mediálno-politickom priestore, kde nie je núdza o pestré akcie spravidla spojené s veľkým humbugom (a peniazmi). Problémy bežných ľudí (česť výnimkám) sa v nich príliš neriešia, zameriava sa predovšetkým na to, ako ovplyvniť ich vedomie v záujme zisku hlasov.

Hoci prieskumy politických preferencií na Ukrajine sa nepovažujú za príliš dôveryhodné, zatiaľ je na ich čele najčastejšie Tymošenková.

Nebudeme prísni, keď súčasnú moc na Ukrajine označíme za radikálne nacionalistickú s prvkami neonacizmu. Násilie, bezprávie, extrémizmus a škandály rôzneho druhu, popri zhoršujúcich sa podmienkach života bežných občanov, sa stali smutnou realitou ukrajinskej politiky, práva, ekonomiky, kultúry... Dá sa predpokladať, že volebná kampaň bude mať tiež podobný charakter. Stúpenci americkej cesty, ktorých je najmä medzi elitou veľa, si môžu zobrať (zlý) príklad z volebných kampaní v USA v roku 2016 a 2018 a ešte ju obohatiť o špecifické ukrajinské prvky.

Kariéra súčasného prezidenta Ukrajiny Petra Porošenka má dve línie. Tento oligarcha patrí k najbohatším ľuďom v krajine, v roku 2016 bol podľa rebríčka časopisu Forbes Ukraine šiestym najbohatším Ukrajincom. Vlastní vyše sto podnikov, medzi nimi aj médiá, ale vzhľadom na množstvo podnikov na výrobu sladkostí medzi nimi sa označuje za „čokoládového kráľa“. Jeho autoritu prvého občana znížili nejasnosti ohľadne splnenia sľubu o tom, že sa po zvolení za prezidenta vzdá svojej účasti v týchto podnikoch.

Sponzor oranžovej revolúcie

Do politiky vstúpil po voľbách v marci 1998, keď sa stal poslancom Najvyššej rady za zjednotenú Sociálnodemokratickú stranu Ukrajiny. Vo voľbách v marci 2002 bol šéfom kampane bloku strán Naša Ukrajina vedeného Viktorom Juščenkom. Stal sa jeho blízkym spolupracovníkom (bol najbohatším človekom v jeho okolí a niektoré pramene ho považujú aj za sponzora oranžovej revolúcie).

Pokračovanie tohto článku nájdete v tlačenej verzii Extra plus.

 

 

 

 

 

 

 

 

Fotogaléria