VYKOSTÍ FICO KDH?

Premiér Robert Fico pred niekoľkými týždňami povedal, že Smer-SSD sa bude musieť lepšie pozrieť na to, ako sa dá Kresťanskodemokratické hnutie „politicky vykostiť“, a že to asi „nebude príliš náročná úloha“. Spustil tak vlnu špekulácií, čo konkrétne tým mohol myslieť. Mnohým hneď napadlo, že Smer ako vedúca strana vládnej koalície s krehkou 79-člennou väčšinou môže mať chúťky bezprostredne kúpiť poslancov za KDH, aby boli voči koalícii „chápavejší a prívetivejší“, a vo viacerých nasledujúcich udalostiach potom všelikto videl potvrdenie tohto vysvetlenia. Napríklad v tom, keď Fico na rokovaní Výboru NR SR pre európske záležitosti oslovil na poslancov za KDH s ponukou spolupráce: „Poďme sa porozprávať o zákaze adopcií homosexuálnymi pármi. Poďme sa rozprávať aj o zákaze superpotratov.“ Opozičníci z iných strán hneď začali kričať, aby kádeháci tomuto lákaniu nepodľahli. „Prosím, kolegovia z KDH, neskočte do pasce tejto mafiánskej vlády,“ napísala napríklad poslankyňa Marcinková zo SaS.

Kádeháci sa však vykostenia boja, a preto v uplynulých týždňoch začali byť naozaj nevídane vlasteneckí a sociálne cítiaci. Až tak, že dokonca napísali do Bruselu list, ktorý saskárom, péeskárom a obyčajným matovičovcom naozaj „vyrazil dekel“. V tom liste sa KDH v mnohých ohľadoch prikláňa na stranu koalície, informuje vedenie EÚ, že Slovensko je právnym štátom a je spôsobilé čerpať európske financie aj po zrušení špeciálnej prokuratúry. Prečo zmenili rétoriku tak odrazu práve pred eurovoľbami, keď zúfalo potrebujú prilákať nejakých vlasteneckých voličov, aby preliezli ponad hranicu piatich percent, tomu nie je ťažké rozumieť, ale vec môže mať aj oveľa hlbšie politické či politologické dno.

Festival pretvárky a pokrytectva

Staré politologické poučky už takmer neplatia, na tom sa zhodujú asi všetci. Tu už nikto nič negarantuje, povedali by milovníci známej reklamy a klasici by pri pohľade na dnešný politický svet asi zalomili rukami, že to je Sodoma-Gomora: ľavičiari šetria, kým pravičiari zadlžujú, vlastenci sa internacionalizujú, kým kozmopoliti sú čoraz viac šovinistickí, konzervatívci volia LGBTI, kým liberáli bojujú proti slobode... Pre pochopenie, prečo je to tak, potrebujeme nadhľad, ktorý poskytuje iba geopolitika. A tak isto aj v prípade KDH: nie je možné skutočne rozumieť tomu, prečo toto hnutie koná tak, ako koná, bez pochopenia úlohy, ktorá mu bola pridelená v kontexte neokoloniálneho systému moci v dnešnej Európe.

Čo potrebujú občania Slovenska od svojho štátu predovšetkým? Aby prosperoval, rozvíjal sa a ostal sám sebou. A čo potrebujú neokoloniálni globalisti? Presný opak: aby Slovensko ostalo závislé, aby slúžilo ako kolónia, a aby sa naveky vykorenilo. Na to však potrebujú, aby Slováci vo voľbách volili presný opak toho, čo v skutočnosti chcú a potrebujú. Na to slúžia strany pod falošnou vlajkou, ktoré tých ľudí nalákajú a oklamú. A KDH je priam učebnicovým príkladom takejto strany: ľuďom sľubuje to, čo chcú počuť, ale keď treba prejsť od slov k činom, vždy sa správa podľa potrieb globalistov. Ten tri desaťročia trvajúci festival pretvárky a pokrytectva, ktorý toto hnutie predvádza, je možné plne chápať jedine cez pochopenie skutočnosti, že tento subjekt je dlhodobo prevádzkovaný ako čerpadlo na prečerpávanie hlasov dobrých veriacich slovenských ľudí – ktorí by inak bezpochyby boli súčasťou vlasteneckého košiara – do tábora globalistov.

Balast bez obsahu

Z názvu Kresťanskodemokratického hnutia voliči vnímajú najmä to kresťanstvo, keďže druhá časť názvu, slovo „demokracia“ je dnes už iba balast bez reálneho obsahu – veď predsa teraz žijeme v demokracii, všetky strany sa k nej hlásia, takže všetky sú vlastne automaticky demokratické.

Alebo nie? Keby sme chceli byť dôslední, mohli by sme konštatovať, že strany, ktoré sú za odovzdanie suverenity vlastného štátu do nejakého vzdialeného centra, sú z princípu antidemokratické. Demokracia je totiž vláda ľudu, teda správy vlastných vecí, vlastného územia obyvateľmi danej krajiny. A naopak, odovzdanie správy vecí nejakému vzdialenému centru je prejavom vazalstva, čiže opaku demokracie – antidemokracie. To je absolútne čistý politologický princíp, napriek tomu, že toto konštatovanie dnes nie je medzi povolenými naratívmi.

Ale to len tak na okraj, vráťme sa k názvu KDH. Ak v ňom teda slovo „demokratické“ škrtneme ako balastné, potom nám ostane už len kresťanstvo. To tvorí podstatu identity tohto hnutia v očiach slovenskej verejnosti – väčšina občanov stotožňuje kresťanskú politiku práve s KDH. Tento motív je natoľko silný, že z mnohých kresťanských voličov robí rukojemníkov v duchu hesla „som kresťan, teda je mojou povinnosťou voliť KDH aj vtedy, ak s ich politikou nie som príliš stotožnený“. A tých dôvodov na nestotožnenie sa s konaním KDH má kresťanský volič naozaj viac ako dosť.

Dzurinda, Lipšic aj Hlina

Veď si len spomeňme, čo všetko KDH za vyše troch dekád stihlo. Cez štruktúry KDH sa do politiky predriapali ľudia ako vojnový zločinec Dzurinda, kápo di tutti kápi Lipšic, podvodník Figeľ, poloblázon Hlina a ďalší podobní „kresťania“. KDH sa podieľalo na fatálnom rozpredaji slovenskej ekonomiky počas čias dzurindizmu-miklošizmu. KDH podporilo podpis vlastizradnej DCA zmluvy s USA. Vedenie KDH chcelo ísť do koalície so satanistami z PS, hoci ich voliči to podľa prieskumu odmietajú. KDH ignoruje postoje pápeža, najvyššej autority katolíkov. Hlasovanie europoslancov za KDH je takmer vždy spoľahlivo v súlade s potrebami globalistov. KDH išlo ukrižovať Ľuboša Blahu za Che Guevaru, ktorého mnohí za jeho misiu a životný príbeh prirovnávajú k Ježišovi, ale dodnes sa nedištancovalo od banderovských fašistov, od zločinov NATO v Juhoslávii (ktoré umožnil aj postoj KDH) či od iných imperiálnych vojen Západu s miliónmi mŕtvych atď.

Zhrňme si podstatu: napriek tomu, že vedenie KDH sa teraz silno bije do hrude, že oni nechcú rušiť veto členských krajín v EÚ, že sú vlastenci, demokrati a najmä kresťania, ich činy prezrádzajú čosi iné – a takto to funguje už niekoľko desaťročí. Výsledkom je, že volič KDH je z tejto politiky sklamaný, a hoci na Slovensku je údajne väčšina obyvateľov kresťanská, pre KDH býva úspechom, ak sa raz za čas dostane cez 5-percentnú hranicu do parlamentu.

Cynici a pokrytci

A tu sa dostávame k výroku Roberta Fica o vykostení KDH. Cesta k tomuto cieľu je viac-menej jasná: KDH treba demaskovať, že oni nie sú až tak veľmi kresťania ako skôr cynici a pokrytci. Na odlákanie voličov však musí prísť nejaká lepšia ponuka. Čo môže Fico ponúknuť kresťansky založeným voličom ako alternatívu? Veď on je predsa socialista, ľavičiar, čo mnohým evokuje pojmy ako komunista či boľševik. Napriek tomu chce kresťanom ponúkať ľavicovú politiku?

Nuž, predstavte si, áno. Medzi kresťanskými a konzervatívnymi hodnotami a tým, čo dnes reprezentuje Smer-SSD, zďaleka nie je taký rozdiel, aký by bolo úplne samozrejmé predpokladať napríklad pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi. Pre správne pochopenie podstaty sa opäť potrebujeme na vec pozrieť z dostatočného nadhľadu a uvedomiť si, o čom je dnešný Smer – slovenská sociálna demokracia.

Ľavičiari, socialisti, to boli kedysi ľudia, ktorí bojovali za práva robotníkov – na čele demonštrujúceho davu sa hádali s majiteľom miestnej fabriky, aby menej vykorisťoval. Dnes to už takto nefunguje: ak by niekto chcel tlačiť na manažment globalizovanej fabriky, docielil by nanajvýš to, že by nadnárodný majiteľ fabriku zrušil a presťahoval do Číny či na Filipíny. Treba to povedať otvorene: tradičná ľavica svoj boj nateraz prehrala. Moloch peňazí víťazí, proletári všetkých krajín sa rozpojili, spoločenský diskurz ovládli úplne iné témy a polarizácie.

Vlastenecká agenda

Z toho, čo kedysi bývala ľavica či sociálna demokracia, sa na Západe stala iba nemastná-neslaná LGBTI filiálka politického cirkusu v réžii plutokracie a globalizovanej oligarchie, v skutočnosti takmer na nerozoznanie od podobnej progresívnej či pravicovej politickej kompánie. To však neznamená, že by už neexistovali ľudia s autentickým sociálnym a antiglobalistickým cítením a presvedčením. Na troskách tradičných strán sa celkom prirodzene vynárajú nové cesty odporu proti fašizoidnej korporátnej totalite. Je úplne jedno, ako ich budeme nazývať a kam ich učení politológovia zaradia – ich podstatou je, že tvoria vitálnu alternatívu voči neživým potemkinovským kulisám mainstreamového politického divadla.

Jedným z takýchto konceptov je aj vízia rustikálnej či vlasteneckej ľavice, s ktorou prišla strana Smer – slovenská sociálna demokracia. Je v ostrom kontraste s úpadkovým západným mainstreamom sociálnej demokracie. Podľa nej autentická ľavica je práve tá skutočne ľudová, lokálna, praktická, ktorá rieši situáciu konkrétneho človeka v konkrétnom regióne, a nie nejaká abstraktne svetoobčianska, zameraná na vyslovene menšinové a často úplne uletené témy. Odmieta pokryteckú rétoriku západného pseudoľavicového mainstreamu a namiesto toho ponúka vlasteneckú agendu a „chlebové témy“, čím sa okľukou vracia nielen ku skutočným koreňom (nielen) ľavicovej politiky, ale aj k zdravému rozumu. Tento program Smeru je úspešný, dvakrát vyhral voľby a môže byť atraktívny aj pre voličov iných strán. A dostávame sa opäť k „vykosťovanému“ KDH. No áno, Smer je ľavica, kým oni sú kresťania, toto zatiaľ mnohých voličov KDH odrádza. Zatiaľ. Lenže tu už ozaj nikto nič negarantuje...

Objednávateľ: SMER – sociálna demokracia, Súmračná 25, 821 02 Bratislava, IČO: 31 801 242, Dodávateľ: JM Communication, s.r.o., Drotárska cesta 56, Bratislava, IČO: 51711842