VYMRIEME?

„Feministické a rodové hnutia sú predvojom ďalekosiahlych zmien v najintímnejšej oblasti človeka, ku ktorým nové ľudstvo pod naším vedením neochvejne smeruje. Táto nová kultúra, ktorej prvé výhonky už možno s uspokojením sledovať v súčasných trendoch svetového šoubiznisu, prirodzene absorbuje všetky prvky miešania kultúr a vzájomného obohacovania, t. j. anihilácie.“ Toto je citát z prejavu predstaviteľa Trilaterálnej komisie na jej konferencii v Bruseli v decembri 2020, ktorý unikol „tajnou štrbinou“.

Feminizmom sa označuje hnutie zamerané na prednostné záujmy žien v politickej, ekonomickej, sociálnej i súkromnej sfére. Jeho pôvod možno nájsť už v myšlienkach osvietenstva, no prvé „vedecké“ spoločenstvo pre ženy založili v holandskom Middelburgu v roku 1785. Do formovania feminizmu zasiahol Karl Marx. V Komunistickom manifeste píše, že prvou podmienkou oslobodenia žien je, aby celé ženské pohlavie bolo zaradené do verejnej výroby, a to zas vyžaduje, aby monogamná rodina prestala byť hospodárskou jednotkou spoločnosti. Otcom zakladateľom feminizmu je Erich Fromm, jeden z vplyvných mysliteľov Frankfurtskej školy, teda neomarxizmu.

Kultúra smrti

Feminizmus pri svojom vzniku bol iba o vzdelávaní žien a ich volebných právach. Jeho zakladateľky boli na míle vzdialené od dnešnej agendy, kam patrí neľútostný boj proti manželstvu a štyri „činitele kultúry smrti“: antikoncepcia, sterilizácia, potraty a eutanázia. Elizabeth Cadyová Stantonová sa na konferencii v roku 1848 vyjadrila, že potrat je nechutným a hanebným zločinom.

Mladí marxisti už po prvej svetovej vojne zistili, že Marx sa mýlil, že robotníci nepovstali proti kapitalizmu, lebo ich duše boli dvetisíc rokov nasycované kresťanstvom. Preto dospel Talian Gramsci k záveru, že marxizmus sa zmocní Západu len vtedy, ak ho odkresťančia. Maďar György Lukács (vl. menom Löwinger) podporoval bezuzdnosť žien, aby bola zničená rodina ako kultúrna inštitúcia kresťanstva. To sa postupne stáva, a to nenásilne, využitím „politickej korektnosti“, ktorá nie je ničím iným ako kultúrnym marxizmom, dlhodobým jednosmerným pôsobením umenia, filmu, divadla, škôl, novín a časopisov, rozhlasu a televízie, seriálov, populárnej hudby.

Potešenie zo sexu, čo kladie „nová“ kultúra v svojej hierarchii hodnôt vysoko nad šťastie z materstva, zabralo a starý mravný poriadok sa rýchlo otriasol v základoch. Ak v 50. rokoch 20. storočia bol rozvod „hanebným správaním“, potrat „hnusom a najväčším hriechom“ a homosexualita „láskou nehodnou toho mena“, o polstoročie je všetko naopak.

Antikoncepcia a potraty

V roku 1964 americké feministky presadili „rovnosť pohlaví“ do zákona na ochranu Afroameričanov (toto je typický „prameň“ novej legislatívy, príkladom je aj Istanbulský dohovor, kde sa do ochrany pred násilím „vkradne“ rodová ideológia, meniaca tradičné rodinné hodnoty). Prišla doba útokov na všetko tradičné. Prišla „pilulka“ a „kondóm“ – kosák a kladivo „kultúrnej revolúcie“, presadilo sa právo na potrat (ako prvé na svete už v roku 1948 v Japonsku). V roku 1950 bol potrat hanebným činom, no čoskoro populárna kultúra zrušila pocit hanby a hriechu. Od šesťdesiatych rokov 20. storočia mali navrch blahobyt, sloboda, bezdetnosť, drogy, sex, rokenrol. Mladí trávili viac času pred televízormi ako pri knihách. Svadba sa stala „zotročením ženy“, manželstvo je inštitúcia, ktorá sa vyvinula zo znásilnenia ako praxe, rodina musí byť zničená, najmilosrdnejšou vecou, ktorú veľká rodina môže urobiť s jedným zo svojich členov v počiatočnom štádiu, je zabiť ho. Feminizmus nerozlišuje prostitúciu, manželstvo a otroctvo. „Keďže manželstvom sa vytvára pre ženy otroctvo, ženské hnutie musí viesť sústredený útok na túto inštitúciu,“ uviedla v roku 2000 Sheila Croninová v časopise Jewish World Review. A dôsledky sú tu, pokles sobášených párov, rozvody, milióny nenarodených detí po potratoch.

Antikoncepcia a potraty zastavili rast počtu bielych obyvateľov sveta. Bieli muži sú opovrhovaní. Spoločnosť pre zosmiešnenie mužov – Amerika má aj takú – chce, aby sa plodilo iba ženské pohlavie. Svet je hore nohami, chvália sa a podporujú gay-pochody, zatvárajú sa kostoly. Začína sa podobať starovekému Rímu, keď nechcené deti nechávali na kopcoch, aby umreli.

Ako ďalej v časoch, keď sa zdá, že smrť pôvodnej Európy, bielej rasy je nevyhnutná? Už samotné vyslovenie tohto spojenia je akoby trestné. Podľa feministky Sontagovej je biela rasa rakovinou ľudských dejín. Populácia starne a „bielych“ je priveľa, a tak sú tu riešenia: razantné obmedzenie dôchodkov a zdravotných výhod pre starých, ktoré práve začíname absolvovať, aby sa predišlo „preľudneniu“ planéty. A masové prisťahovalectvo z tretieho sveta, ktoré bielu Európu urobí tmavšou.

Pod vplyvom feminizmu

O budúcnosti ľudstva a planéty Zem v konečnom dôsledku rozhodnú ženy, pretože ich poslanie je nenahraditeľné: na základe vzťahu s mužom a s Božou pomocou udržujú život na Zemi. Čoraz viac žien sa však uchyľuje k myšlienke nemať deti. Lebo: do noci pozerám telku, a potom rada spím; nemôžem mať deti z dôvodu kariéry; chcem mať peniaze a ostať krásna, mladá. Pritom však iba návrat (bielych) žien k myšlienke, ktorú, ako sa zdá, opustili – že dobrý život je v rodení a vychovávaní detí, aby udržiavali rodinu a národ, môže zabrániť smrti tradičného sveta. Ak sa ženy pod vplyvom feminizmu definitívne rozhodnú, že nebudú rodiť deti, ľudstvo zanikne. Ženy pod vplyvom feminizmu nechcú deti aj pod vplyvom „ochrany životného prostredia“. Lebo mať deti – nespadnite z nôh! – je neekologické: jedno dieťa zanecháva uhlíkovú stopu ako nákladné auto. Ak by ste argumentovali, že „v záujme ekológie“ bez ľudí život na Zemi vymizne, dostanete odpoveď: Zem si vydýchne bez ľudí. (Toto nie je vymyslený rozhovor.)

Európske národy sa prestali reprodukovať. Zo 47 európskych národov si iba moslimskí Albánci udržali takú pôrodnosť, aby ostali nažive nekonečne dlho. Ak sa od roku 1960 do roku 2000 počet obyvateľov sveta zdvojnásobil na 6 miliárd, podľa prognózy do roku 2050 vzrastie počet obyvateľov sveta na viac ako 9 miliárd, ale k nárastu dôjde len v Ázii, Afrike a Južnej Amerike. Európa sa v rovnakom čase zmenší, 100 miliónov Európanov jednoducho „zmizne“. Ak v roku 1960 tvorili Európania štvrtinu svetovej populácie, v roku 2000 šestinu, v roku 2050 ich bude iba jedna desatina. A vymrú aj Slováci?