VÝROČIE BEZNÁDEJE

BERLÍN/BRATISLAVA 13. augusta (TASR/Extra plus) - Ozbrojené zložky bývalej Nemeckej demokratickej republiky (NDR) začali pred 55 rokmi - 13. augusta 1961 - s výstavbou Berlínskeho múru. Nevzhľadná stavba patrila k symbolom studenej vojny a rozdelenia Berlína, Nemecka i Európy. Mesto Berlín delila na západnú a východnú časť do 9. novembra 1989.

Výstavba Berlínskeho múru súvisí s povojnovou situáciou v Nemecku. Vojnou zničená krajina bola na základe dohôd štyroch víťazných veľmocí (Sovietsky zväz, USA, Spojené kráľovstvo, Francúzsko) rozdelená do štyroch okupačných zón a hlavné mesto Berlín do štyroch sektorov. Vzťahy medzi ZSSR a tromi západnými víťazmi druhej svetovej vojny neboli nikdy ideálne, napätie medzi nimi nepoľavilo ani po konferenciách v Jalte a Postupime. Jedným z dôvodov konfliktov bola ďalšia orientácia samotného Nemecka. Nezhody týkajúce sa menovej reformy a zavedenia marky ako platidla spôsobili, že v júni 1948 sa začala takmer ročná blokáda amerického, britského a francúzskeho sektora Berlína; 7. septembra 1949 vznikla na území západných okupačných zón Nemecká spolková republika (NSR). Jej hlavným mestom sa stal Bonn, Západný Berlín dostal osobitný štatút. Na toto rozhodnutie reagovala sovietska strana tým, že na území sovietskej okupačnej zóny bola 7. októbra 1949 vyhlásená Nemecká demokratická republika (NDR), ktorej hlavným mestom sa stal sovietsky sektor Berlína.

Berlín sa tak rozdelil na dve časti, išlo ale o rozdelenie viac-menej symbolické s kontrolnými stanovišťami na určených miestach. Rozhodnutie predeliť mesto betónovým múrom urýchlila skutočnosť, že v rokoch 1946-1961 opustili územie NDR takmer tri milióny obyvateľov, medzi ktorými bolo veľa odborníkov so strednou a vysokou školou. Väčšina z nich odchádzala do NSR cez Berlín.

Historici usudzujú, že k rozhodnutiu o postavení múru prišlo zrejme na stretnutí najvyšších predstaviteľov vtedajšej Varšavskej zmluvy v Moskve konanom 3.-5. augusta 1961. Uznesenie z moskovskej porady schválil parlament NDR už 11. augusta 1961, o deň neskôr rozhodla vláda NDR o nasadení ozbrojených síl na hraničnej línii v Berlíne a o jej uzatvorení.

Západné tajné služby boli síce o týchto úmysloch informované, prekvapila ich ale rýchla realizácia rozhodnutí politickej špičky Východného Nemecka. V noci z 12. na 13. augusta 1961 obsadili bezpečnostné sily NDR v súčinnosti s armádou hranicu medzi Východným a Západným Berlínom a prerušili spojenie medzi obidvoma časťami mesta. Začala sa výstavba betónovej hranice medzi oboma nemeckými štátmi.

Berlínsky múr mal celkovú dĺžku 165 kilometrov (45 kilometrov bola hranica medzi Východným a Západným Berlínom, zvyšok tvorila hranica medzi Západným Berlínom a spolkovou krajinou Brandenbursko). Odchody občanov NDR na západ sa podstatne sťažili. Už od 12. augusta 1961 mali príslušníci ozbrojených síl NDR rozkaz použiť zbrane proti osobám usilujúcim sa o útek z Berlína cez múr. Prvého utečenca Güntera Liftina zastrelili vojaci 24. augusta 1961, posledného, Chrisa Guefforyho, údajne 6. februára 1989. Počas existencie Berlínskeho múru tu pri pokuse o útek zahynulo množstvo občanov, často aj v dôsledku vykrvácania, pretože východonemecká pohraničná stráž nechávala zranených ležať na zemi niekoľko hodín bez pomoci. Podľa súčasných odhadov bolo za nepovolené opustenie republiky alebo pokus o útek odsúdených okolo 75-tisíc občanov NDR, pričom dostali tresty odňatia slobody do dvoch rokov, v ťažších prípadoch do päť rokov.

Múr definitívne "padol" až 9. novembra 1989 pod tlakom masových protestov občanov bývalej NDR. Dodnes sa z neho zachovali iba menšie úseky.

Rozhodnutiu o jeho likvidácii predchádzali stupňujúce sa protesty angažovanej verejnosti a utečenecká vlna, ktorá už od leta 1989 znepokojovala aj predstaviteľov spriatelených krajín, vrátane bývalého Československa. Od chvíle, keď mohli občania NDR vycestovať na západ cez Maďarsko i Československo, bol pád Berlínskeho múru iba otázkou času. Berlínsky múr začali búrať 22. novembra 1989. O rok neskôr došlo k znovuzjednoteniu Nemecka rozdeleného od konca druhej svetovej vojny.

Knihy o Berlínskom múre vyrozprávali príbehy všetkých 134 ľudí zabitých v rokoch 1961-1989. Presné číslo obetí bolo zdrojom rôznych sporov. Niektorí ľudia boli zabití priamo na múre a mínových poliach, na ktoré dohliadali ozbrojené stráže. Iní zmizli bez stopy.

V auguste 2009 zverejnilo súkromné Múzeum Berlínskeho múru informáciu, že na bývalej nemecko-nemeckej hranici, teda nielen pri prekonávaní Berlínskeho múru, prišlo v rokoch 1945-1989 o život 1347 ľudí.

Po páde "železnej opony" dostalo 118 umelcov z 21 krajín možnosť nakresliť na zvyšky múru svoj názor na politickú situáciu. Vznikla tak unikátna East Side Gallery, ktorá sa v roku 1992 stala chránenou pamiatkou. V priebehu rokov však na pomaľovanej stene zanechali svoje stopy - okrem počasia a vlhkého vzduchu - aj vandali či turisti bažiaci po suveníre zo slávneho múru. Preto galériu, ktorá je zároveň najdlhším zachovaným úsekom Berlínskeho múru merajúcim 1,3 kilometra, zrekonštruovali a 6. novembra 2009 sprístupnili verejnosti.