Správa s upozornením

The subscription service is currently unavailable. Please try again later.

VZOSTUP RUSOFÓBIE

V niektorých kruhoch na Západe získava nenávisť k ruskému národu črty patologickej posadnutosti.

Foto TASR/DANO VESELSKÝ
Dátum 29.10.2026

Hoci pojem rusofóbia sa často vyskytuje na sociálnych sieťach, v médiách i politike, ako väčšina „módnych“ slov sa používa v rôznych významoch. Predstavuje širokú škálu aspektov od predsudkov cez dehonestujúce postoje až po šírenie strachu. Všetko to vyúsťuje do nenávistného a nepriateľského vzťahu k ruskému národu, kultúre a politike. V poslednom čase sa rozšírila aj na ruskú vedu a šport. V niektorých kruhoch na Západe, ale aj na Ukrajine získava rusofóbia v súčasnosti črty patologickej posadnutosti, ktorá má až groteskné podoby.

Iste, Rusi, ich štát a jeho politika a ekonomika nie sú anjelské, ani bez chýb a sú aj dôvody na ich kritiku. Rusofóbia vzhľadom na svoj nihilistický charakter nie je kritikou, lebo vo všetkom ruskom vidí len zlé.

Rusofóbia vychádza zo zvláštneho výkladu niektorých historických udalostí a geopolitickej rivality. Niekedy sa uvádza, že sa objavila na konci prvej polovice 19. storočia v britských názoroch, ktoré mali zvýšený strach z Ruska. V liberálnych európskych kruhoch súvisela aj s odsudzovaním cárskeho režimu. Podľa iných zdrojov sa rusofóbia rozšírila po rusko-tureckej vojne (označovanej aj za krymskú) v rokoch 1853 – 1856. Do vojny proti Rusku sa na tureckej strane zapojili Francúzsko, Veľká Británia a Sardínske kráľovstvo a boli porazené. Vojna oslabila aj Osmanskú ríšu, čomu sa na Západe tešili. Hoci sa ukázali slabiny cárstva, strach západnej Európy z Ruska pretrvával. V porovnaní so súčasnosťou však bola rusofóbia len okrajovou záležitosťou.

Nepriateľský postoj k Slovanstvu

Po nastolení sovietskej moci sa objavil antisovietizmus. V Nemecku sa rusofóbia i antisovietizmus stali súčasťou širšieho nepriateľského postoja k Slovanstvu. Vyústilo to do barbarského napadnutia ZSSR nacistami v roku 1941.

V tomto storočí po nástupe Vladimira Putina rusofóbia na Západe zase postupne ožívala. Nevôľu vyvolával najmä politický odklon Ruska od západného neoliberalizmu a zvýrazňovanie svojich národných záujmov.

V prejave na mníchovskej bezpečnostnej konferencii vo februári 2007 Putin zdôraznil, že Rusko je suverénne a cíti sa byť niektorými aktivitami Západu bezpečnostne ohrozované. Na varovania sa však na Západe, najmä v USA a NATO, neprihliadalo. Od samitu v apríli 2008 v Bukurešti sa dokonca začalo hovoriť v rôznych súvislostiach o možnosti členstva Ukrajiny v NATO.

Na Ukrajine sa po februári 2014 vytvorila nová politická moc, ktorá bola otvorene nepriateľská voči Rusom a Rusku. Doslova „výbuch“ rusofóbie nastal, keď po referende v marci 2014 boli Krym a Sevastopol pričlenené k RF. Nebolo to v súlade s medzinárodným právom, ktoré však západné štáty predtým mnohokrát brutálne porušili. V apríli 2014 vyhlásili Donecká ľudová republika a Luhanská ľudová republika samostatnosť. Začala sa antiteroristická operácia Kyjeva a vzbĺkli boje. V zložitom vývoji sa stupňoval geopolitický zápas o Ukrajinu. Napätie vo vzťahoch medzi Západom a Ukrajinou na jednej strane a Ruskom na strane druhej narastalo. Západ pritom Ukrajinu využíval na ohrozovanie Ruska.

Trumpova nevypočítateľnosť

Rusofóbia výrazne zosilnela po začiatku špeciálnej vojenskej operácie Ruska na Ukrajine, ktorá prerástla do zástupnej vojny medzi USA a RF. Protiruská podpora Ukrajiny za každú cenu prenikla hlboko do západnej, neoliberálno-globalistickej politiky, ekonomiky a kultúry. Trump síce zmenil formálny vzťah USA k Rusku, ale vzhľadom na jeho nevypočítateľnosť a nestálosť to neviedlo v globálnom rozmere k zmene vzťahu Západu k Rusku. Aj v USA sú však stále sily, ktoré Ukrajinu podporujú. Bokom necháme snahu Ukrajiny a niektorých kruhov na Západe boje ďalej eskalovať.

V poslednom čase, najmä v súvislosti s tým, že boje na Ukrajine sa nevyvíjajú v jej prospech, sa agresívnosť rusofóbie na Západe i na Ukrajine zvyšuje. Začína prekračovať aj prípustný politický a kultúrny rozmer.

Uvedieme dva príklady. Prvým príkladom je korešpondent Frankfurter Allgemeine Zeitung Michael Martens, ktorý sa na tlačovej konferencii 8. augusta pri návšteve Volodymyra Zelenského v Srbsku ukrajinského prezidenta opýtal, čo môžu urobiť Európania, aby mu pomohli zabiť viac Rusov. Po prejavoch nesúhlasu v sále to upresnil, že zabíjať by sa mali ruskí vojaci. Na otázku sa neodpovedalo, ale kamery zachytili zdesený výraz srbského prezidenta Aleksandara Vučića. Hoci sa výrok kritizoval aj v Nemecku, Martens stále tvrdí, že želanie, aby sa zabíjalo čo najviac ruských vojakov, je „ušľachtilý cieľ“. V Rusku Martensa obvinili z podnecovania nenávisti a zaradili na zoznam osôb hľadaných ministerstvom vnútra.

V druhom príklade ide o vyjadrenie nového hlavného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Mychajla Drapatého, ktorý vyhlásil, že Rusi nemajú právo na existenciu. Takýto krvilačný výrok mu ťažko pomôže dosiahnuť úspech vo vojne a ponecháme ho radšej bez ďalšieho komentára.

Arogantný Naď

Nakoniec sa pristavíme pri slovenských rusofóboch, ktorí sa zaskveli tiež niekoľkými perlami ducha. Za experta na rusofóbiu sa pasoval arogantný Jaroslav Naď, smutne preslávený politickými a bezpečnostnými excesmi, ktoré uškodili Slovensku. V rozhovore pre SITA zo 16. januára 2026 s názvom „Neexistuje nič také ako rusofóbia. Sú len ľudia, ktorí si naivne myslia, že Rusi nezaútočia a potom sú realisti, ktorí vedia, že útočiť budú“ toho piate cez deviate natáral až-až.

Za hranicou prípustného sa však ocitol výrok Davida Púchovského (asistenta poslanca NR SR za Progresívne Slovensko Jaroslava Spišiaka), ktorý uviedol, že na Ukrajinu ide dnes toľko nábojov ako nikdy a potom končia v Rusoch, čo je dobré. Necháme bokom „nekompletnosť“ tohto pána, ktorú roky prejavoval ako administrátor sociálnych sietí polície SR v boji proti falošným správam. V súčasnosti kandiduje s podporou štvorkoalície Team Bratislava, Progresívne Slovensko, SaS a Demokrati do mestského zastupiteľstva v Bratislave a miestneho zastupiteľstva v Petržalke. Varovné je, že otvorene sa vyjadruje, že je dobré, keď náboje končia v ľuďoch.

Po umelo vyvolanom škandále s ruskými komponentmi v cestných kamerách, čo podľa opozície ohrozilo bezpečnosť Slovenska, schvaľovanie zabíjania Rusov však v týchto kruhoch vôbec neprekáža. Na dvojakosť na Slovensku sme si už, žiaľ, museli zvyknúť. Smutné je však, že prokuratúra si zatiaľ výroky o tom, že je dobré, keď sa zabíjajú ľudia, nevšimla.

Značka kvality - jeseň 2026 01

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.

DISKUTUJÚCIM: Zapojiť sa do diskusie môžete len po registrácii a prihlásení sa do svojho účtu.


UPOZORNENIE: Vážení diskutujúci, podľa platných zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť IP adresu, e-mail, vaše príspevky a pod. v prípade, že tieto príspevky v diskusnom fóre budú porušovať zákon. V tejto súvislosti vás prosíme, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Medzi také príspevky patria komentáre rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Za každý zverejnený príspevok nesie zodpovednosť diskutujúci, nie vydavateľ či prevádzkovateľ Extra plus.