ZABUDNUTÍ KRAJANIA

Zahraniční Slováci pociťujú nespokojnosť s macošským prístupom domoviny

Foto TASR/LADISLAV VALLACH
Dátum 28.12.2017

Podobne ako dnes, aj v minulosti opúšťali Slováci rodnú hrudu predovšetkým pre sociálne problémy v dôsledku nedostatku práce. Prvá vlna vysťahovalectva nastala v 17. storočí po vyhnaní Turkov z Uhorska, keď sa Slováci presúvali na vyplienenú Dolnú zem. Koncom devätnásteho storočia to zas ľudí ťahalo najmä do Ameriky, ktorá po občianskej vojne rýchlym tempom budovala svoj priemysel a poskytovala prebytok pracovných príležitostí v uhoľných baniach či pri výstavbe železníc. Začiatkom minulého storočia sme sa začali rozliezať po západnej Európe, ale naše kroky smerovali aj do Argentíny či Austrálie. Niektorí sa vrátili, iní sa usadili v krajine, ktorá im po materiálnej stránke dokázala ponúknuť viac než Slovensko. Na svoju vlasť však nezanevreli – podľa predsedu Únie Slovákov v zahraničí Dušana Klima však akoby ona zanevrela na nich.

Dramatický úbytok

Presný počet Slovákov, ktorí natrvalo emigrovali do zahraničia, nie je známy. Dušan Klimo vo svojom vyhlásení uvádza, že koncom dvadsiateho storočia sa k slovenskému pôvodu vo svete hlásilo 2,5 milióna osôb. Považuje za iróniu, že dnes, po takmer 25. rokoch od vzniku Slovenskej republiky, klesol ich počet o dve tretiny – na necelých 800-tisíc. „Je smutný fakt, že v Slovenskej republike sa problematika zahraničných Slovákov v rebríčku významu či dôležitosti dlhodobo nachádza na najnižšej priečke ešte za sociálne neprispôsobivými a inými neproduktívnymi vrstvami obyvateľstva. Pritom tretine ľudí žijúcich na Slovensku finančne pomáha rodina zo zahraničia,“ upozorňuje Klimo.

Sporné občianstvo

Predseda Únie Slovákov v zahraničí poukazuje na kontrast oproti Maďarsku, ktorého počet obyvateľov v posledných rokoch vzrástol až o jeden milión. Vláda v Budapešti robí údajne všetko preto, aby sa v cudzine nestratila ani jedna ich duša a umožňuje zahraničným Maďarom získať maďarské občianstvo. Únia preto prednedávnom navrhla novelizáciu zákona o štátnom občianstve z roku 2010 tak, aby ho mala možnosť získať každá osoba, ktorá má aspoň jedného predka slovenského pôvodu, a to bez ohľadu na počet predchádzajúcich generácií alebo dĺžku pobytu na území Slovenskej republiky. V súčasnosti totiž každý, kto prijal občianstvo iného štátu, prichádza o slovenský pas. Novela bola v roku 2010 reakciou na maďarský zákon, ktorý zjednodušoval udeľovanie dvojakého občianstva zahraničným Maďarom. Objavili sa viaceré pokusy o jeho zmenu, zatiaľ však neúspešné. A hoci v roku 2010 bol zákon dobre mienenou odpoveďou na maďarské provokácie, možno by skutočne nebolo na škodu otvoriť túto tému a venovať našim krajanom v zahraničí viac pozornosti. Vzhľadom na odnárodňovanie mládeže by sme sa mali riadiť maďarským heslom – každá duša dobrá.