ZAČIATOK KONCA

Nad Európskou úniou je po ľudovom hlasovaní v krajine tulipánov zachmúrená obloha

Foto REDAKCIA
Dátum 29.04.2016

Národné referendá spôsobujú v Európskej únii vždy veľké patálie. Nútia jej lídrov premýšľať, ako umlčať hlas ľudu, ako prinútiť vládu príslušného štátu, aby nebrala výsledok referenda vážne, lebo európske hlavy už predtým rozhodli inak. Demokratický ústavný princíp, že zdrojom všetkej moci v štáte je ľud, má v rozhodovacom procese Európskej únie trpkú príchuť. Referendum je len gesto, čosi ako vztýčený ukazovák, ktorý môže spôsobiť menší hlavybôľ bruselským komisárom, ale tým sa všetko končí. Ktosi to dobre vymyslel: ľudové hlasovanie nie je právne záväzné, má iba odporúčací charakter, nič viac. Nebude to inak ani v prípade referenda, v ktorom Holanďania vyslovili svoje nie asociačnej dohode Ukrajiny s Európskou úniou. Zdá sa však, že holandské nezáväzné hlasovanie nebude iba epizóda. Predseda Európskej komisie, Luxemburčan Jean-Claude Juncker si to uvedomil už pred referendom, keď nabádal holandských voličov, aby nehlasovali proti pridruženiu Ukrajiny k EÚ, lebo by tým „mohli otvoriť dvere veľkej kontinentálnej kríze“.

Historická chyba

Na vyjadrení šéfa európskych komisárov je zaujímavé, že dvere kríze neotvorili Holanďania, ale on a jeho bruselská suita presadením zmluvy s Ukrajinou proti vôli voličov. Lebo tá zmluva bola zlá pre EÚ aj Ukrajinu. Rozdelila ukrajinskú spoločnosť a bola zámienkou krvavého kyjevského puču aj príčinou občianskej vojny na juhovýchode krajiny. Podľa nemeckého týždenníka Der Spiegel to bola historická chyba, pretože pre Ukrajinu stratila Európska únia Rusko. Organizátori holandského referenda získavali hlasy voličov okrem iného tvrdením, že v prípade vojny s Ruskom by museli bojovať holandskí vojaci na strane Ukrajiny, ktorá je skorumpovaný štát na pokraji ekonomickej katastrofy. Euroskeptici vystríhali občanov pred asociačnou dohodou a bezvízovým stykom s ťažko ovládateľným oligarchickým štátom s mnohomiliónovým obyvateľstvom, z čoho vyplývajú riziká príchodu obrovského počtu legálnej pracovnej sily do Holandska.

Malaysia Airlines opäť v hre

Medzi hlasmi z amsterdamskej ulice bolo možné zachytiť aj ozvenu neuzavretého vyšetrovania zostrelenia malajzijského lietadla, pri ktorom zahynulo najviac holandských pasažierov. Holanďanom totiž chýbajú podstatné dôkazy o tragédii, pretože im Kyjev odmietol vydať nahrávky z riadiaceho strediska letovej prevádzky.

Porošenko hovoril od veci – nešlo o útok na jednotu Európy, ale o legitímny názor európskych občanov na katastrofálny obraz neusporiadaného spoločenstva, ktoré sa vinou zlej politiky svojich lídrov potáca od jednej krízy k druhej.

V krajine tulipánov nie je v médiách embargo na citlivé informácie ako u nás, Holanďania vedia, že tajná ukrajinská služba SBU vtrhla do riadiacej veže a zhabala nahrávky, ktoré podľa všetkého dokazovali zmenu trajektórie letu Boeingu Malaysia Airlines z obvyklej trasy tak, aby smerovala nad územie Donecka, kde zúrili boje. Z ukradnutej časti nahrávky sa zachoval len príkaz: „Leťte priamo, Kyjev poslal let MH 17 mimo obvyklej navigačnej trasy!“ Tragédia lietadla je v Holandsku stále živá a mnohí ľudia z nej vinia ukrajinskú vládu. Kyjev vynaložil na referendovú kampaň dva milióny eur, ukrajinský minister zahraničných vecí sa v Amsterdame zúčastnil na propagačnej cyklistickej jazde, ale napriek tomu boli výsledky jeho misie mizivé. Okrem nevyjasnených okolností zostreleného lietadla vo verejnosti rezonoval aj škandál s ukradnutými obrazmi starých holandských majstrov, ktoré sa našli na Ukrajine.

Pravdu mali skeptici

Pred referendom sa reportérka RTVS optimisticky vyjadrovala o jeho výsledku. Tvrdila, že oslovila 20 ľudí a všetci hovorili, že podporia asociačnú dohodu s Ukrajinou. Menej optimistické hlasy hovorili o vyrovnanom skóre a lepšie informovaní zahraniční novinári boli skeptickí – predpokladali negatívny výsledok pre Ukrajinu aj Európsku úniu. Ukázalo sa, že pravdu mali skeptici: asociačnú dohodu odmietlo 61 percent Holanďanov a len 38,2 percenta hlasovalo za ňu. Šiesty najbohatší muž Ukrajiny, prezident Petro Porošenko vyhlásil, že skutočný cieľ organizátorov referenda bol útok na jednotu Európy. Na druhej strane podľa ruského premiéra Dmitrija Medvedeva sú výsledky holandského hlasovania o pridružení Ukrajiny k EÚ „ukazovateľom vzťahu Európanov k ukrajinskému politickému systému“.

Porošenko hovoril od veci – nešlo o útok na jednotu Európy, ale o legitímny názor európskych občanov na katastrofálny obraz neusporiadaného spoločenstva, ktoré sa vinou zlej politiky svojich lídrov potáca od jednej krízy k druhej. Facku pritom utŕžili dvaja: Juncker a Porošenko, čiže Európska únia a Ukrajina. Hoci je výsledok hlasovania právne nezáväzný, predseda holandskej vlády Mark Rutte oznámil, že pre jeho vládu je politicky nemožné, aby dohodu ratifikovala v súčasnej podobe, preto musí o ďalšom postupe rokovať s parlamentom a šéfmi Európskej únie. Nebude ľahké hľadať riešenie v štýle kompromisu „aby sa ukrajinský vlk nažral a európska koza zostala celá“.

Čakanie na rozuzlenie

Obavy z dopadu holandského referendového meteoritu na britské hlasovanie o zotrvaní či vystúpení z EÚ má aj premiér David Cameron. Úniu čaká po migračných trampotách na britských ostrovoch ďalšia vážna skúška. Zatiaľ sa čakanie na rozuzlenie európskej drámy podobá absurdnej hre Samuela Becketta Čakanie na Godota.

Nebude ľahké hľadať riešenie v štýle kompromisu „aby sa ukrajinský vlk nažral a európska koza zostala celá“.

Hra o čakaní, ktoré neprináša výsledok, je aj vyjadrením situácie našej európskej súčasnosti. Takmer bezvýchodiskové riešenie migračnej krízy, potupné poklonkovanie Ankare, hroziaci Brexit, ďalší Grexit a na krku ukrajinské problémy – to je priveľa aj na Merkelovú, nehovoriac o jej služobníkoch z EÚ Junckera, Tuska a Schulza. Pravicový populista, holandský víťaz ankety Politik roka 2015 Geert Wilders hovorí o začiatku konca Európskej únie.

Aj Slovenskú republiku čaká náročná skúška. V druhom polroku sa Bratislava stane sídlom predsedníctva Rady EÚ a prezretých európskych problémov bude viac ako kedykoľvek v minulosti. Treba len dúfať, že sa nám v našom hlavnom meste nerozpadne nad hlavami európska strecha, aj keď podľa denníka Washington Post ani to nie je vylúčené.

HOLANĎANIA ODMIETLI ASOCIAČNÚ DOHODU O PRIDRUŽENÍ UKRAJINY K EÚ. PATRÍ UKRAJINA DO EURÓPSKEJ ÚNIE?

Holanďania v nezáväznom referende 6. apríla zamietli asociačnú dohodu o začlenení Ukrajiny do Európskej únie. Hoci o hlasovanie nebol veľký záujem, výsledok je vďaka účasti 32 percent voličov platný. Nesúhlas vyslovilo 61,1 percenta voličov, za bolo 38,1 percenta. Dohodu Bruselu s Kyjevom ratifikovalo už 27 členských krajín EÚ i Ukrajina. V Holandsku ju podpísala vláda, ktorej postup v prípade negatívneho výsledku plebiscitu nie je jasný. Výsledky referenda však pre ňu nie sú právne záväzné. Plebiscit pramenil z úsilia euroskeptických iniciatív, ktoré ho dosiahli zozbieraním 400-tisíc podpisov. Sľubovali si od neho predovšetkým vyslanie jasného protiúniového signálu. Kým stúpenci dohody pripomínali nové možnosti v hospodárskej oblasti, predovšetkým vďaka voľnému obchodu, kritici v nej vidia prvý krok na ceste k plnoprávnemu členstvu Ukrajiny v EÚ. Proti prozápadnej vláde v susednej krajine sa ostro stavia i Moskva. Podľa ruského premiéra Dmitrija Medvedeva holandské referendum predviedlo postoj Európanov k Ukrajine.


Mark Rutte
predseda vlády Holandska

Ukrajina by sa nikdy nemala stať členom Európskej únie. Holandsko je proti členstvu Ukrajiny v EÚ, pretože si myslíme, že Ukrajina by mala mať dobré vzťahy s Európou a Ruskom. A to by nebolo možné, keby bola súčasť EÚ. Ukrajina musí v dlhodobom horizonte vytvoriť stabilné vzťahy s Ruskom. Napriek tomu, že asociačnú dohodu ratifikovali ostatné štáty EÚ, Holandsko tak zatiaľ neurobí. Potrebujeme čas na rokovania medzi EÚ a Kyjevom.


Petro Porošenko
prezident Ukrajiny

Ukrajina bude pokračovať v proeurópskom kurze aj napriek výsledku referenda v Holandsku. Plebiscit mal výlučne konzultatívny charakter, Ukrajina ho však berie na vedomie. Bol to útok na jednotu Európy, na šírenie európskych hodnôt. Strategicky táto udalosť nie je prekážkou pre približovanie sa Ukrajiny k Európe. Budeme pokračovať v implementácii dohody o pridružení a vytvoríme podmienky pre zónu voľného obchodu s EÚ.


Dmitrij Medvedev
premiér Ruskej federácie

Výsledky holandského referenda o pridružení Ukrajiny k Európskej únii sú ukazovateľom vzťahu Európanov k ukrajinskému politickému systému.


Jaroslav Paška
poslanec NR SR (SNS)

Ukrajina mala v zmysle asociačnej dohody postupne transformovať svoj politický systém podľa známych západných, demokratických vzorov. Skutočnosť, že namiesto postupného zlepšovania sa politického prostredia Ukrajiny vidíme len narastajúce problémy s financovaním rozvrátenej krajiny, decimovanej politickými šarvátkami a vykrádanej vplyvnými oligarchami, naznačuje, že Európskou úniou očakávaný cieľ bude ťažké dosiahnuť. Preto je pochopiteľné, že pragmaticky uvažujúci Holanďania strácajú trpezlivosť a hľadajú cestu, ako prestať prelievať svoje ťažko dorobené dane cez bruselské inštitúcie do neistého ukrajinského projektu... Náš vitálny záujem však je, aby sme za východnou hranicou mali čo najskôr životaschopnú, kooperujúcu krajinu, otvárajúcu naše obchodné cesty čo najďalej na východ.


František Škvrnda
vysokoškolský pedagóg (Fakulta medzinárodných vzťahov EU) a bezpečnostný analytik

Formálne nič nebráni tomu, aby ktorýkoľvek európsky štát prejavil záujem o vstup do Európskej únie. Čoraz väčším problémom sa v Európe ako celku i v jednotlivých štátoch stáva, že politické elity a finančný sektor prepojený na nadnárodné kruhy majú o tom, čo je Európskej únii, inú predstavu ako občania, a to je zrejme kameň úrazu. Podivný je tiež záujem USA rôzne zasahovať do procesov fungovania a rozširovania EÚ – to je už príklad Ukrajiny (aj Turecka či „dojemnej“ starostlivosti o Brexit). Na doplnenie ešte zaujímavý fakt – každý postsocialistický štát, ktorý bol doteraz prijatý do EÚ, sa predtým stal členom NATO.


Roman Stopka
podnikateľ

Problémom dnešných politikov je rozlišovať medzi chcením a reálnymi možnosťami. Podobne je to so vstupom Ukrajiny do EÚ. Otvorene povedať Majdanom „nabaláchaným“, že dané sľuby boli účelové, nemožno. Predstavitelia NATO porušili sľub daný Gorbačovovi o nerozširovaní sa na Východ. EÚ nesmie takto konať. Myslím si, že budúcnosť medzinárodných vzťahov Ukrajiny je daná minskými dohodami. Majme na pamäti 16-hodinový rokovací maratón hláv štátov normandskej štvorky z 12. februára 2015. Chaos a odstredivé tendencie v EÚ narastajú. Vplyv Ruska rastie. Ukrajina s nestabilizovanou vládou a utekajúcimi pôvodnými aktérmi by v EÚ narušila bezpečnosť vzťahov. Pripomínam nie náhodný výrok predsedu EK J. C. Junckera z 3. marca 2016, že Ukrajina nebude najbližších 25 rokov členom EÚ ani NATO. Preto súhlasím s Holanďanmi.

Fotogaléria