ZÁPADU SA NEPODARÍ POLOŽIŤ RUSKO NA KOLENÁ!

Je všeobecne zaužívaným argumentom, že múdri ľudia by sa mali učiť z cudzích chýb a tí hlúpejší sa učia až na vlastných chybách. V každom prípade by sa nemalo zabúdať na to, že história a skúsenosti ľudstva z jej jednotlivých etáp, udalostí i súvislosti sú cenným zdrojom a najlepšou školou toho, aby sa zásadné chyby, ktoré môžu negatívne ovplyvniť život ľudí, neopakovali.

Lenka Mayerová, šéfredaktorka Extra plus

 

Vždy zmierlivý a tolerantný Putin vystríhal svet, že nikomu neodporúča prekročiť červené línie vo vzťahoch s Ruskom. Taktiež varoval pred ďalšími zásahmi do bezpečnostných záujmov Moskvy.
"Ak chcete páliť mosty, tak odpoveď Ruska bude asymetrická, rýchla a tvrdá,“ povedal šéf Kremľa. Rusko sa podľa Putina aj napriek provokáciám stále správa veľmi zdržanlivo, hoci sa do nich kde-kto naváža, a to bez akéhokoľvek dôvodu a dôkazu. „Tvorcovia provokácií to budú ľutovať tak ako nikdy predtým,“ zaznelo z úst najvplyvnejšieho muža sveta. Prezident skonštatoval, že Rusko vždy nájde spôsob, ako obhájiť svoju pozíciu pred krajinami, ktoré komunikujú arogantným tónom. Sankcie, ktoré svet uvaľuje na Ruskú federáciu, podľa neho prerástli do niečoho oveľa nebezpečnejšieho, a preto je dnes podľa Putina najdôležitejšie zaistiť mier a bezpečnosť pre občanov Ruskej federácie.

Pred 200 rokmi, presne 5. mája 1821 zomrel „prvý architekt“  zjednotenej Európy Napoleon Bonaparte. Tento francúzsky generál a politický vodca si zaumienil, že si podmaní Rusko. Zaútočil na Rusko a výsledkom bolo dobytie Paríža ruskou armádou. V júni tohto roku uplynie 80 rokov od okamihu, kedy nový „zjednocovateľ Európy“, Nemec Adolf Hitler, za aktívnej podpory spojencov, vierolomne zaútočil na Sovietsky zväz.

Hanbou i tragédiou je, že jedným z tých spojencov boli aj politici vtedajšieho Slovenského štátu, ktorí tak zavliekli celú krajinu a občanov Slovenska do vojny proti  Rusku (vtedy ZSSR). Táto vojna opäť skončila dobytím a obsadením Berlína Sovietskou armádou.

Ani 200 rokov po smrti Napoleona sa  zjednotená Európa nič nepoučila vo svojom konaní vo vzťahu k Rusku. Osoby, ktoré sa ocitli v politike v súčasnej Európe sa opäť snažia zatlačiť Rusko do kúta, rozdrobiť ho, zlikvidovať. Takéto snahy sa prejavili hneď po rozpade Sovietskeho zväzu. Čím viac „zjednocujú Európu“, tým viac majú pocit a snahu diktovať Rusku čo má robiť, ako sa má správať. Niektorí sa netaja snahami „položiť ho na kolena“.

Osoby, ktoré sa z dôvodu súhry určitých udalostí a okolnosti nachádzajú dnes v štátnych politických funkciách na Slovensku, sa veľmi ochotne, až servilne podieľajú na tejto politike voči Rusku. Aj keď ani oni, ani občania Slovenska nemajú ani najmenší dôvod na takéto konanie. Aby ho mali, tak prvých na to „školia“ v inštitúciách a neštátnych organizáciach na západ od nás, druhým masírujú mozgy a formujú vedomie intenzívnou propagandistickou a informačnou kampaňou.

Aktuálne na to využívajú aj pandémiu a  (ne) očkovanie vakcínou Sputník V, ale aj prehlásenia „kolegov politikou“ z Českej republiky o príčinách výbuchu ich muničných skladov pred 7 rokmi a obviňovanie Ruska. Super rýchla reakcia slovenských „politikov“ a podpora sankcii voči Rusku, bez predloženia jasných dôkazov, svedčí o nepoučiteľnosti, servilnosti a možno aj všeobecnej obmedzenosti ich nositeľov. Je tu vážny dôvod na hlbšie zamyslenie sa a úvahu, prečo by sa malo Slovensko  a jeho občania zúčastňovať v cudzích „kombináciách“  a riskovať naše, stáročné, prevážne pozitívne vzťahy s našimi východnými slovanskými susedmi. Ako to prospeje nám a ako to prospeje mieru a životu v Európe?